K Veľkej noci

Sviatky jari, víťazstva života nad smrťou, to je Veľká noc. Na rozdiel od Vianoc nemá svoj stabilný dátum a jej termín sa určuje podľa prvého jarného splnu mesiaca. Veľkonočné sviatky sú potom vždy prvý víkend po ňom.

Starí Slovania a sviatky jari

Starí Slovania oslavovali prebúdzanie prírody zo zimného spánku. Vítali Vesnu, bohyňu jari. Zvyčajne dva týždne pred Veľkou nocou sa lúčili s Morenou, vládkyňou zimy a smrti. Zo slamy urobili postavu, nastokli ju na palicu, obliekli do ženských šiat a niesli ju k potoku, kde ju zapálili a hodili do vody. Upaľovanie Moreny bolo spojené so spevom a tancom, ktorý znázorňoval zápas Moreny a Vesny o žezlo.

Kresťanská Veľká noc

Veľká noc patrí k najväčším kresťanským sviatkom. Na Zelený štvrtok si kresťania pripomínajú poslednú večeru Ježiša Krista, na Veľký piatok ukrižovanie, na Bielu sobotu pochovanie, na Veľkonočnú nedeľu zmŕtvychvstanie.

Veľkonočné zvyky

Naše malé Slovensko je členitou krajinou a to znamená, že každá dedinka, hoci aj 5 km vzdialená od inej, má nielen typické nárečie, ale aj zvyky. Platí to aj o Veľkej noci. Po surfovaní po internete som našla pekný článok o Veľkej noci v Kokave nad Rimavicou. „Počas Veľkonočnej nedele bolo v Kokave pravidlom, že sa hrávalo ochotnícke divadlo, neskôr sa konali zábavy, ktoré sa končili nad ránom oblievačkou, pretože už bol Veľkonočný pondelok. V tento deň chlapci a mládenci chodili zavčas rána po dedine a polievali dievčatá. Starší mládenci polievali len vodou, dokonca z vedier na dvore a pri potoku. Dievča sa nemohlo uraziť, bola to pre ňu pocta, najmä ak prišiel ten mládenec, ktorého najviac očakávala. Chlapci polievali „ parfínom“ (voňavkou), za čo dostali maľované vajíčka a mládencov uctili jedlom a pálenkou. Mnohokrát sa takáto polievačka zakončila peknými kokavskými piesňami. Kúpanie a polievanie malo zabezpečiť očistu, zdravie a krásu. Šibačka k tradičným veľkonočným zvykom v Kokave nepatrila.“

Pranostiky

Pokiaľ nechcete, aby vám v lete skrížil cestu nejaký had, nesmiete zočiť na Veľkú noc žiadnu ihlu! Tomu veria v Litve. Aj my máme na Slovensku množstvo pranostík, ktoré s Veľkou nocou súvisia.

Keď na Veľký piatok nie je mráz, býva mnoho hríbov.

Na Veľkú noc najem sa moc, na Ducha do pol brucha a na Trojíčku len trošíčku.

Pekná a jasná Veľká noc znamená hojnú úrodu.

Veľký piatok daždivý znamená rok žíznivý.

Viac pranostík nájdete tu: www.mojweb.jukosoft.sk

Veľká noc v Portugalsku

„Boa Pascoa!“

V Portugalsku sa na Veľký piatok zapaľujú obrovské hranice. Ľudia upaľujú slamených panákov, ktorí vyzerajú ako Judáš. V ten istý deň sa chystajú veľkonočné omelety, ktoré sa najčastejšie plnia slaninkou. Na Veľkonočnú nedeľu sa je najčastejšie mäsité jedlo. Obvykle je to kozliatko alebo jahniatko, často i prasiatko (či už pečené alebo bravčová šunka).

V meste Braga si na Veľkú noc v priebehu Semana Santa – svätého týždňa môžete užiť slávnostnú atmosféru. Na Veľký piatok sa koná procesia Ecce Homo, na čele ktorej pochodujú „Farricocos“, čo sú bosí muži v tunikách s kapucňou.

Zabudli ste poslať pohľadnicu?

Nezúfajte, ešte máte 1 deň! Nejaké tie veľkonočné nájdete aj tu: svetpohladnic.sk. A že neviete, čo zaželať?

Láska Zeleného štvrtku,

viera Veľkého piatku,

nádej Bielej soboty

a víťazstvo Veľkonočnej nedele

nech Vás posilní a naplní pokojom a dôverou.

Alebo sa inšpirujte na Alinkiných stránkach: www.alinka.sk

Zdroje: uvedené stránky

Foto: autorka a uvedené stránky

(Žiadne hodnotenia)