Správy z Nairobi

Nedávno ma oslovil list jednej priateľky, slovenskej lekárky*, ktorá odišla pracovať na istý čas do Afriky, do Nairobi. Jednu časť listu – o situácii detí, s jej láskavým dovolením, posielame aj vám. (foto 1© Mark Edwards /Still Pictures)

31/1/2004

Priatelia,

dúfam, že ste prežili krásne dva týždne. Ja som ich mala tiež veľmi nabité, ale každý deň tu stojí za to. Minulý, aj tento týždeň som v robote nestíhala, každý deň som vyšetrila okolo 60-80 pacientov. Keďže som tu momentálne jediná všeobecná lekárka, mám toho dosť, robím všeobecné lekárstvo, pediatriu, aj chirurgiu. Na druhej strane je to zase aj veľmi dobrá škola. /…/

Pred dvoma týždňami sme konečne rozbehli aj zubársky projekt v Lunga Lunge. Je to slum a klinika sa nachádza v komplexe základnej školy, ktorá je na začiatku slumu. Vždy, keď tam idem, malé deti volajú za nami “mzungu mzungu”. Je pre nich atrakciou, že bieli chodia do slumu. Kolegyňa zubárka ,ktorá prišla pred dvoma týždňami začala robiť preventívne prehliadky u školských detí a vyšetrila zatiaľ asi 300. Deti sa zatiaľ neboja, (lebo ešte sa nevŕta). Títo malí školáci sú veľmi zlatí. Do školy začínajú chodiť od 5 rokov, všetci nosia uniformy a to je ešte ťažšie na ich rozoznanie. Všetci vyzerajú rovnako. Je pre nich zaujimavé, keď vidia váhu, vypínače na svetlo a skúšajú, ako to funguje. Aj dole na všeobecnej klinike mám teraz veľa detí. Najmladšie bábätko som mala 1-dňové a najstaršieho človeka som teraz mala dokonca ročník 1911. Bol to veľmi čiperný deduško. To sa tu vidí naozaj málokedy.

V tomto čase najako stúpla chorobnosť. Aj na Slovensku je veľa chrípky. Zopár detí som mala aj s kŕčami z vysokej horúčky. Niekedy je problém odlíšiť to, pretože sú tu deti aj s epilepsiou. Potom tu máme astmatikov a aj veľa HIV pozitívnych ľudí, deti… To je asi najsmutnejšie. Keď sa stanoví dg HIV+, nie je tam už nádej na uzdravenie. Snažíme sa aspoň uľahčovať komplikácie. Mám jedného malého chlapčeka, ktorý má asi tri roky. Každý týždeň chodí s nejakými ťažkosťami. Raz je to chronická hnačka, potom bronchitída, zápaľ pľúc. Jeho malý organizmus to stále menej a menej zvláda. Obávam sa, že sa nedožije konca roka. Jediné pozitívum však je, že som v spolupráci s Angusom, čo je jeden Írsky dobrovoľník, ktorý tu pracuje s HIV pozitívnymi, začali s liečbou prvých pacientiek. Sú to ženy, ktoré majú malé deti. Začala som s antiretrovírusovou liečbou u troch a teraz chcem zobrať ďalšie tri. Obrovskou nevýhodou je, že je táto liečba veľmi drahá. Ak sa však univerzite podarí zohnať dostatok sponzorov, bude možné ich rady rozšíriť. Je to aspoň malá nádej. /…/

(*Poznámka: t.č. na trojročnom doktorandskom štúdiu na Trnavskej univerzite po ukončení Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Trnavská univerzita má vysunuté pracovisko okrem iných i v Keni v Nairobi, kam bola slovenská lekárka Zuzana K.vyslaná na polročnú stáž. Na financovanie týchto misijných lekárskych pracovísk získava sponzorov Trnavská univerzita.)

Z emailovej pošty pripravila MikSa