Veľa detí – veľa darov alebo Ako žijú ľudia v Indonézii

Na otázky odpovedá John Mite, študent Trnavskej Univerzity v Bratislave, pochádzajúci z ostrova Flores v Indonézii.

V akom veku si mladí ľudia v Indonézii zakladajú rodinu?

Ľudia u nás vstupujú do manželstva približne vtedy, keď má muž okolo 25 a žena 22 rokov. Hlavnou podmienkou manželstva je, aby minimálne muž mal robotu, s ktorou môže zabezpečiť živobytie svojej budúcej rodiny.

Aký je život na Florese?

Flores, odkiaľ podchádzam, je jediný ostrov v najväčšej moslimskej krajne sveta, Indonézii, kde najviac, okolo 90 percent obyvateľov, tvoria katolíci. Len málokto z nich môže kvôli peniazom pokračovať v štúdiu na vysokých školách. Za všetko musia platiť rodičia a štipendium sa nedáva jedna radosť ako tu, na Slovensku. Je určené len pre nadaných študentov z ekonomicky slabých rodín.

Ľudia napriek tomu málu, čo vlastnia, majú kde bývať a svoje základne potreby dostanú často od prírody, z toho, čo vydá zem. Praktizujú kresťanstvo. V súčasnosti je Flores ostrov, z ktorého pochádza mnoho misionárov, ktorí pôsobia vo všetkých kútoch sveta. Zachovaná je aj miestna kultúra, ktorá je na jednej strane silno patriarchálna, ale na druhej strane prináša hodnoty, ako sú jednota príbuzenstiev, solidarita, spolupráca a pokoj v danej kmeňovej spoločnosti.

Nájdu sa aj v Indonézii viacdetné rodiny?

Pravdaže. Vďaka tomu sa Indonézia so svojimi viac ako 222 miliónmi obyvateľov nachádza v rebríčku najľudnatejších krajín sveta na štvrtom mieste – hneď po Číne, Indii a USA. V minulosti platila stará zásada: banyak anak, banyak rejeki – veľa detí (prináša) veľa darov. Môžem to potvrdiť ako svätú pravdu, ak hľadím na skutočnosť, ako si tam bratia a sestry vzájomne pomáhajú a ako sa tam deti pekne starajú o svojich rodičov v ich starobe, keďže vidieť u nás dom dôchodcov nie je veľmi bežné. A ak vôbec existuje, tak je záležitosťou bohatých ľudí a nájdeme ho len vo veľkých mestách. V posledných tridsiatich rokoch sa čoraz viac propaguje program o plánovanom rodičovstve slávnym heslom: dua anak cukup – dve deti nám postačia. Ide tento program celkom dobre, ale nájde sa tam aj dnes mnoho rodín, ktoré majú viac ako dve deti. Rodinu bez detí si na Florese len ťažko predstaviť… Deti sú prijímané ako dar od Boha a koruna manželstva.

S akými problémami zápasia mladé rodiny v Indonézii, resp. na Florese?

Všeobecne môžem povedať, že s realitou chudoby. Na lepšiu budúcnosť musia mať otec a matka určitú tvorivosť, aby našli vhodnú pracú. Byť štátnym pracovníkom, či už na úradoch, v školách alebo inde, ešte mnohí pokladajú za najlepšiu možnosť. Tam človek dostane plat pravidelne, má potrebné poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Práca v inej oblasti je neistá a človek môže byť kedykoľvek z roboty prepustený.

Mnohí mladí otcovia z Floresa odchádzajú z ostrova za prácou. Väčšinou do Malajzie. Mamičky s deťmi ostávajú doma a verne čakajú na ich návrat i poslané peniaze. Samy musia doma živiť a vychovávať deti, a o to ťažšie v prípade, keď peniaze od otca nedostávajú pravidelne…

Bežne vzniká problém, keď vstúpia ľudia do manželstva v príliš mladom veku. Vtedy mladá rodina býva u rodičov a väčšinou je od nich závislá. Keďže štát rodinám finančne neprispieva, takéto rodiny veľmi ľahko ovláda psychický i ekonomický tlak, ktorý je sociálne ťažko znášateľný.

Aké výhody poskytuje štát ženám na materskej dovolenke? Aká dlhá je materská dovolenka v Indonézii?

Ak hovoríme o materskej dovolenke, tak to sa týka len tých žien, ktoré pracujú ako štátni pracovníci alebo vo veľkých firmách. Štát podľa zákona poskytuje možnosť na materskú dovolenku, ktorá trvá tri mesiace (jeden a pol mesiac pred pôrodom a rovnako aj po pôrode). Lenže v skutočnosti to zamestnávatelia nedodržiavajú. Mnohokrát ju z rôznych dôvodov skrátia napr. iba na jeden a pol mesiaca. Stalo sa, že firmy prepustili z práce vydaté ženy, keď sa dozvedeli, že sú tehotné. Nespravodlivosť!

Ako vidíte budúcnosť rodiny v Indonézii?

Rodina má budúcnosť, keď otcovia a matky zodpovedne vykonávajú svoje poslanie pre spoločné dobro manželov a keď dobre vychovávajú svoje deti. Je nenahraditeľné byť otcom a matkou svojich detí. A to napriek vplyvu modernej skutočnosti, kde au-pair vykonáva úlohu matky a kravské mlieko nahrádza materské mlieko. To predsa nie je ono!

V čom si môžu naše mladé rodiny zobrať príklad z vašich?

Myslím si, že každá matka sa musí snažiť byť matkou pre svoje deti na sto percent, pre svoje deti vydá zo seba všetko. Pamätám si na jednu pesničku, ktorú indonézske deti spievajú rady v škôlkach svojim mamičkám. Znie takto:

Láska mojej mamičky je taká úžasná,

Láska, ktorá daruje a netúži prijímať;

je slnkom, čo žiari na svet.

Príklad z Indonézie pre slovenskú rodinu? Asi žiadny. (smiech) Nechcem navrhnúť, aby slovenské mamičky vyhodili všetky kočíky a nosili radšej deti v náručí alebo na chrbte kdekoľvek a kamkoľvek idú – ako to odjakživa robia chudobné mamičky na Florese. Podstatná vec je, aby deti zakúsili bezpečie a blízkosť svojich rodičov. A to si niekedy vyžaduje, aby sa vzdelaná a na kariéru zameraná žena stala práve kvôli dieťaťu „domácou paňou z Floresa“, ktorá sa finančne spolieha len na príjem otca.

Slovenské deti rady spievajú pieseň Moje malé svetielko chcem, aby svietilo. Podpora a darujúca láska otca a matky je nutná, aby to svetlo naozaj svietilo.

Foto: www.spitzerbild.de