MúdrostiRodina vo svete

Vianoce na Dolnej zemi

 Dagmar Mozolová   22.12.2011   3

vianocne gule

Pani Milina z Báčskeho Petrovca, teda Slovenka z Vojvodiny, pridala svoj recept do diskusie pod článkom Vaše obľúbené vianočné recepty. Nečudo, veď pani Milina sama pečie, takže u nás hľadala inšpiráciu.

Napísala som jej – a ona sa mi ozvala! (Poslala mi aj srbské recepty, tie uverejníme o niekoľko dní.) Tak sme si vymenili zopár mailov a vznikol tento článok – o zvykoch našich Slovákov na Dolnej zemi.

Pani Milina má už veľké deti, takže nepatrí k tým, čo k nám, na www.rodinka.sk , chodia kvôli tehotenstvu či príkrmom. Veľmi sa však teším, že môžeme vďaka jej spomínaniu nahliadnuť do zvykov v (ne)ďalekej krajine, kde je slovenčina menšinovým jazykom, a tak aj do zvykov našich predkov, ktorí kedysi do tejto krajiny odišli.

Musím ešte napísať, že som nemenila slovenčinu, ktorou pani Milina hovorí. Myslím si, že je vzácne „počuť“ tie krásne slovíčka a výrazy! Ďakujeme.

Aké boli u vás zvyky na Štedrý večer?

Vianoce v rodnom Petrovci v mojich spomienkach (mala som 18 rokov, keď som odišla študovať) takto vyzerali: na Štedrý deň od rána sa vo vzduchu cítila osobitná, sviatočná atmosféra, zdá sa mi, že aj teraz cítim, ako voňali Vianoce v Petrovci. Na Štedrý večer mládenci chodili dievkam strieľať pod okno, po strieľaní vošli dnu a tu boli pohostení hlavne nápojmi, orechmi, ovocím.

A ďalšie zvyky?

Okrem toho sa večer chodilo "polazuvať", t.j. zaspievať pod okno, do susedov k rodine príležitostnú vianočnú pesničku. „Polazuvari“ (u nás koledníci, pozn. red.) sa zavolali dnu, dostali orechy, cukríky a aj nejaký drobný peniaz.

Čo ste na Štedrý deň jedávali?

Na obed sa varila kapustnica - klasická polievka z kyslej kapusty: kyslá kapusta (drobno krájaná) sa zaleje vodou, do toho sa na drobno pokrája jedna cibuľka, tiež sa do nej dajú údené rebrá a na kúsky nakrájana horká petrovská klobása a bobkový list. Keď sa to všetko uvarilo, urobila sa nie hustá zápražka (masť, trochu múky a trochu mletej červenej papriky). Keď kapustnica zovrela, bolo to hotové. Metóda bola odokatívna, pre menšiu rodinu menej a pre väčšiu viacej. Ako dezert sa robili makové rezance.

Na Štedrý večer tradičná večera bola "krumple na tapši". Znamená - na veľkú tapšu (pekáč) sa poukladali zemiaky pokrájané na štvrťky, do každého uhla sa dala očistená cibuľa, na zemiaky sa dala údená petrovská hrubá klobása, údené kolienko (alebo svieže svinské mäso) a tak sa to všetko spolu pieklo. K tomu sa ako šalát podával hlavne kompót, lebo to každá rodina mala urobené z každého ovocia. Niekedy sa ako koláčiky podávali plasty a šalagaciové koláčiky (recept neviem).

Ako vyzerali ďalšie sviatočné dni?

Na Vianoce ráno sa do susedov a k rodine chodievalo vinšovať.

„V ďalekej krajine, tam, kde rastú palmy, 

kde prorok kráľ Dávid skladal svoje žalmy,

na prostriedku medzi troma časti zeme

narodil sa náš Pán v mestečku Betleheme,

v jasličkách na slame.

My toto dieťatko srdečne vítame

a vám dobré ráno a šťastlivé Vianoce vinšujeme."

A detská vinšovanka z môjho detstva:

„Ja som malý žiačik, spievam ako vtáčik. 

V petrovskej škole, blízo pri kostole,

tam žiaci spievajú, Pána Krista vítajú.

A ja vás vítam, dinárik si pýtam,

dinárik mi dajte, zdraví zostávajte.

Pán Boh daj dobrý deň, veselé a požehnané Vianoce.“

Aké jedlá ste pripravovali na prvý a druhý sviatok?

Na Vianoce sa na obed varila polievka (slepačia alebo hovädzia), k mäsu sa podával omáčkový sós, potom pečené mäso a zemiaky a k tomu zase kompót. No tak bolo v mojom detstve a hlavne sa také zvyky udržali po dnes.

Potom ste sa vydali do Belehradu, kde dnes žijete. Zmenili sa vaše zvyky?

V mojom belehradskom živote, a hlavne ako mám rodinu a deti, oslavujeme Štedrý večer a k večeri sa podávajú naše petrovské "krumple na tapši". Samozrejme pri ozdobenom stromčeku. Aj keď je Štedrý večer rodinný sviatok, ja som uviedla tradíciu, že ku večeri si zavolám dvoch, troch najbližších priateľov a moju a mužovu neter. To nám je už tradícia a stále pripomínam deťom, mojim a sestrinej dcére, že im ako testament zanechávam taký zvyk, aby nezabudli, kde sú im po mame korene. Okrem toho, moja mama, ktorá má 81 rokov, nám po telefóne "polazuje", t.j. zaspieva vianočnú pesničku a zablahoželá šťastlivé Vianoce.

Aké sú srbské Vianoce? Zrejme iné ako vaše slovenské.

U Srbov sú zvyky trochu iné. Vlastne Vianoce slávim dvakrát. Štedrovečerná večera je pôstna, lebo týmto dňom sa končí Veľký pôst, ktorý trvá od 28.novembra do 6.januára.

Takže Srbi majú Štedrý deň 6. januára?

Áno. Podáva pôstna fazuľa. Biela fazuľa sa uvarí vo vode, keď je mäkká, voda sa zleje, fazuľa sa dobre vytlačí ako pyré, dá sa do nej pár strukov stlačeného cesnaku, soli a korenia.

Potom sa robí pôstna šarma: na oleji sa udinstujú 2-3 drobno krájané cibule. Keď je cibuľa mäkká, odloží sa zo sporáka, dajú sa do nej 2 kávové šálky ryže, môže sa dať aj mletých orechov (ľubovoľne), 1 struk pretlačeného cesnaku, soľ, korenie, vegeta, trochu mletej červenej papriky. Na list kyslej kapusty sa dáva za polievkovú lyžicu zmesi, zakrúti sa šarma, ukladá do rajnice, preleje vodou. Šarma sa preleje zohriatym olejom, v ktorom je rozpustená mletá červená paprika (trochu - povedzme rovná kávová lyžička). A ešte sa k večeri podáva aj ryba, hlavne pražená na oleji. Ako dezert sa podáva rejtes, jablkový, orechový alebo makový. Po večeri sa jedia suché slivky, figy, orechy.

A zvyky sú také, že pred večerou otec rodiny znáša do domu "badnjak" - obradné drevo, hlavne haluz z duba, ktorým sa prehrabáva oheň v sporáku a pri tom vinšuje, aby bol úrodný rok, aby bola rodina zdravá a pod. Tiež sa vnáša dnu vrece so slamou, trochu slamy sa rozhodí po miestnosti a vrece sa položí pod stôl.

Vianočný obed je s polievkou a pečeným prasiatkom. Veľký pôst sa skončil a hostina môže začať. U pravoslávcov Vianoce sa oslavujú tri dni, za ten čas sa neupratuje, nevyhadzujú sa odpadky, iba sa zbierajú do vrecúška. Vianoce sa vyprevádzajú na tretí deň a vtedy sa riadi, upratuje a pod. U Srbov sa nechodí vinšovať ako u nás, ale najmladšie dieťa zo širšej rodiny má takú úlohu, ale iba ráno a na obed na Vianoce. Pri obede sa mu dajú darčeky a peniaze.

Boli Vianoce vo vašej rodine iné, keď boli malé deti?

Vianoce sme oslavovali tak isto ako teraz, aj keď boli deti malé, ibaže som stromček zdobila ja a teraz to robí dcéra Daniela. Syn Ľubomír sa o to nestará, ale obaja majú radi okrášlený dom. U nás sa to urobí 24.decembra a taký okrášlený je do 14. januára, keď pravoslávni Srbi po svojom kalendáre oslavujú Nový rok (Srpska Nova godina).

Jediný rozdiel je ten, že keď boli malí a keď sa na srbský Štedrý večer znášala slama do domu (srbské Vianoce oslavujeme na dedine pri Belehrade u manželových rodičov), tak ony, deti, išli za svokrou (ona nosila vrece so slamou) okolo domu, ona sa ohlášala ako kvočka a ony ako kurence. Ako odrástli, už to nerobia, jedine ak sa mi niekedy podarí nahovoriť ich na to "kvočanje". Ostatné je všetko rovnaké. A zvlášť majú radi ten srbský vinšuvar, lebo idú po rodákoch na dve - tri miesta, a pri tom si utiahnu celkom slušné peniaze. To robia aj teraz, hoci sú už veľkí.

Zobrali ste si za muža Srba. Aké to je – žiť s mužom Srbom?

Konkrétne s mojím Srbom nekvitnú kvety, ale ja som si na to už zvykla. Spolu sme už 32 roky a z toho 25 v manželstve. Mala som "nešťastie", že som 9,5 roka bola nevesta, ktorá prišla do domu manžela a jeho rodičov, takže som ja bola tá, ktorá sa musela prispôsobovať. Osamostatnili sme sa v 1991 roku, keď sme dostali byt a keď sme sa presťahovali do mesta. A vtedy už bolo pozde "prevychovávať". Okrem toho srbské mamy si vychovávajú a pestujú synov ako ružičky a manželkám je potom dosť ťažko robiť radikálne zmeny. Zdá sa mi však, že generácie po mne sa menia a muži sa viacej angažujú okolo rodiny ako tie generácie 50-tych rokov. V našej rodine metlu držím ja, na trh a na zásoby chodím ja, v kuchyni som ja, o deti sa najviac starám ja. Moja generácia v tomto prostredí väčšinou tak žije, asi nás naši rodičia tak naučili. Preto sa svoje deti snažím celkom inak pripraviť pre život a na svojich chybách ich učím, aký nenačim byť.

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 5.0 z 5. Celkom 9 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Alebo si vyberte iný recept podľa veku vášho bábätka
Najčítanejšie
Komentáre k článku
Jarmila Pálenkášová napísané 05.01.2008 20:21

K Vianociam na Dolnej zemi iba toľko, že ich moja kamarátka na doživotie, pani Milina Nikolićová verne popísala. Neviem prečo do opisu nevmestila aj svojho otca, nášho suseda. Po večeri, na Štedrý večer Milinkin otec vždy prišiel k nám a v predsieni spieval Tichú noc. Pohľad na neho bol dojímavý. Stál vo dverách, v rukách medlil čiapku, ktorú si sňal z hlavy a prekrásne spival. Kýmkoľvek žil, nestalo sa, aby k nám takto nezavítal. Viem, že to robil k vôli mojej starej mame, viem že sme sa za čias komunizmu verejne o tom čo a ako bude na Vianoce nikde nerozprávali, no napriek všetkému Vianoce sme náležite zaznamenávali, oslavovali a všetci sme sa na ne veľmi tešili.

zuzu napísané 27.12.2007 07:58

Ahoj Janka, zit u svokrovcom nie je vo vacsine priapdpv ziadna sranda, a to ani netraba byt v inej krajine. Myslim ze pod tvoj prispevok by sa mohla podpisat aj ktorakolvek s "manzeliek", ktore sa nastahovali k manzelovej mame do kuchyne...Aj ked, aspon s tymi zvykmi to mame na slovensku cca podobne..

Jana napísané 26.12.2007 20:31

Vellmi ma potesilo a prekvapilo, ked som nasla tento clanok. Aj ja som slovenka z dolnej zemi, ale moj pribeh je troska komplivany. Ja som sa na dolnu zem vydala minuly rok v septembri. Ja, slovenka zo Slovenska, som sa zalubila do slovaka z Vojvodiny, zo Selenci. Aj ked zijem medzi slovakmi, musela som sa velmi prisposobovat zivotu tu a vobec to nie je lahke. Byvame s manzelovymi rodicmi a to je asi to najhorsie, co ma tu dockalo. Aj on ako iny muzi v Srbku, je vychovany ako vzacna ruzicka a zmenit ho bolo velmi tazke. Aj ked sa mi to podarilo, donieslo my to vela problemov so svokrou.

Co sa tyka vianocnych sviatkoch, uz treti rok ich slavim tu a stale mi je to nejake cudzie, stale som si nezvykla. Dala by som cokolvek na svete, keby som jedla kapustnicu, rybicku vyprazenu, pupaky a podobne vianocne dobroty.Ale doniest si svoje zvyky sem, je uplne neuskutocnitelne.Takze som to vzdala a mam smutne vianoce. Neverim, ze si zvykne na tieto srbske. Vsetkych velmi pozdravujem a prajem stastne a vesele.

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Náš TIP
Komentáre k článku
Jarmila Pálenkášová napísané 05.01.2008 20:21

K Vianociam na Dolnej zemi iba toľko, že ich moja kamarátka na doživotie, pani Milina Nikolićová verne popísala. Neviem prečo do opisu nevmestila aj svojho otca, nášho suseda. Po večeri, na Štedrý večer Milinkin otec vždy prišiel k nám a v predsieni spieval Tichú noc. Pohľad na neho bol dojímavý. Stál vo dverách, v rukách medlil čiapku, ktorú si sňal z hlavy a prekrásne spival. Kýmkoľvek žil, nestalo sa, aby k nám takto nezavítal. Viem, že to robil k vôli mojej starej mame, viem že sme sa za čias komunizmu verejne o tom čo a ako bude na Vianoce nikde nerozprávali, no napriek všetkému Vianoce sme náležite zaznamenávali, oslavovali a všetci sme sa na ne veľmi tešili.

zuzu napísané 27.12.2007 07:58

Ahoj Janka, zit u svokrovcom nie je vo vacsine priapdpv ziadna sranda, a to ani netraba byt v inej krajine. Myslim ze pod tvoj prispevok by sa mohla podpisat aj ktorakolvek s "manzeliek", ktore sa nastahovali k manzelovej mame do kuchyne...Aj ked, aspon s tymi zvykmi to mame na slovensku cca podobne..

Jana napísané 26.12.2007 20:31

Vellmi ma potesilo a prekvapilo, ked som nasla tento clanok. Aj ja som slovenka z dolnej zemi, ale moj pribeh je troska komplivany. Ja som sa na dolnu zem vydala minuly rok v septembri. Ja, slovenka zo Slovenska, som sa zalubila do slovaka z Vojvodiny, zo Selenci. Aj ked zijem medzi slovakmi, musela som sa velmi prisposobovat zivotu tu a vobec to nie je lahke. Byvame s manzelovymi rodicmi a to je asi to najhorsie, co ma tu dockalo. Aj on ako iny muzi v Srbku, je vychovany ako vzacna ruzicka a zmenit ho bolo velmi tazke. Aj ked sa mi to podarilo, donieslo my to vela problemov so svokrou.

Co sa tyka vianocnych sviatkoch, uz treti rok ich slavim tu a stale mi je to nejake cudzie, stale som si nezvykla. Dala by som cokolvek na svete, keby som jedla kapustnicu, rybicku vyprazenu, pupaky a podobne vianocne dobroty.Ale doniest si svoje zvyky sem, je uplne neuskutocnitelne.Takze som to vzdala a mam smutne vianoce. Neverim, ze si zvykne na tieto srbske. Vsetkych velmi pozdravujem a prajem stastne a vesele.

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised