Chcela by som aj ja prispieť svojou troskou, do projektu „Poďme meniť veci 2“ Aby sa rodinám s deťmi na Slovensku žilo lepšie.. Je to síce drobnosť, ale aj drobnosti niekedy potešia ;o)
Týždeň po Veľkej Noci som vybavovala zopár vecí na našich úradoch. Resp. sme ich vybavovali aj spolu s manželom a 1 a 3/4 ročným synom. A hoci jeden z nás komunikoval s úradníkmi a druhý sa venoval dieťaťu, aj tak sa po chvíli syn začal nudiť a naše vybavovanie sa zmenilo na utrpenie (možno to poznajú viacerí).
Preto by som navrhovala, aby štátne inštitúcie zriadili vo svojich budovách detský kútik. Nemusí to byť nič nákladné, stačia detské stoličky, nejaké hračky (napr. korálky na poohýbanom drôte či stavebnica). Takto to ten strážiaci rodič bude mat jednoduchšie a vlastne nielen on, ale aj pracovnici úradu, ktorí nebudú rušení krikom znudených detí.
V zahraničí sú detské kútiky úplnou samozrejmosťou, videla som ich skutočne všade od mestskej radnice, cez čakárne v nemocnici dokonca až po mäsiarstvo. ;o) Na Slovensko už tiež prenikajú, ale v na úradoch chýbajú.
Ďalšia vec, ktorú by som povinne vyžadovala od všetkých štátnych inštitúcií, je bezbariérový prístup. V Martine si prídavky na deti, či rodičovský príspevok vybavujú ľudia na 2.poschodí v budove, kde nie je bezbariérový prístup. Skutočne „ideálne“ pre rodičov, ktorí majú malé dieťa v kočíku.
Toľko teda odo mňa. Som vďačná babetku za túto iniciatívu a držím nám všetkým palce, aby sa veci skutočné menili. Želám všetko dobré.
používateľka babetko.sk
Schamka
______________________________________________
Predchádzajúce príspevky do projektu Poďme meniť veci 2:
- Poďme meniť veci (2)
- Druhá materská po rodičovskej dovolenke
- Zamestnanec na neplatenej OČR
- Ako si dieťa zvyká na škôlku
- Motivácia zamestnávateľov od štátu
(Žiadne hodnotenia)
Loading...
Novorodenec do troch mesiacov: prečo voláme toto obdobie fázou prežitia?
Ako uvoľniť upchaté dutiny
Teplota, chrípka, angína? S liečbou v tehotenstve treba opatrne
Ako sa zmenšuje brucho po pôrode? Prehľad podľa týždňov a mesiacov
7 tipov, ako sa vysporiadať s prdíkmi bábätka
Kto sú obete manipulátorov
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Niektoré úrady v ústretovosti ľudom všeobecne tak „pokročili“, že na WC pre istotu už nie je ani umývadlo, aby si človek mohol opláchnuť ruky – OKRESNÝ ÚRAD HUMENNÉ.
Verejnou vodou si človek ruky umyť nesmie, aby jej veľa neminul, ale verejnou vodou si úradník opláchne auto na parkovisku, kde majú prístup len zamestnanci OÚ.
ja tiez chodim vybabvovat so satkou, patrim pod kosice 1 a pridavky a rodicovsky sa vybavuje na siedmom poschodi s minivytahom, na krory sa caka aj polhodina, chodim radsej peso, myslim na ten vyformovany zadok a hore sa este patnast minut zviecham, kym zo seba nieco vykokcem, straznik kociky nestrazi, pritom by stacillo nieco ako satna, zaparkujete kociar, pripne nan cislo, druhe da vam a na tej vratnici stoji tak ci tak, tych kocikov tam nie je zase tolko, aby si zhruba nepamatal kto zaparkoval a obcas po nich mrkol okom, ci ich niekto nebabre, kto nema, rozpravala som sa o tom aj s uradnickami, slubili mi, ze to na nejakej schodzi nadhodia, ale pochybujem, stale potom myslim na vozickarov, ti fakt nemaju sancu sa nikam dostat
dnes som si isla podat ziadost o prispevok pri narodeni dietata, byvam v BA Stare mesto, urad sa nachadza v starej budove, kam vedu schody, ktore som s kocikom nemala sancu prekonat, asi si zoberiem priklad z EJMI a nabuduce tam pojdem s klokankou a kocik necham tiez v byvalej robote, takze kutik pre deti, no o tom ani nesnivam, mne by stacil bezbarierovy pristup.
Takisto nemam sancu sa dostat na nasu krasnu renovovanu postu, ale ved mam este muza, ktory to moze spravit, len on sa snazi chodit do prace a ja na prechadzke smutne pozeram co vsetko by som mohla zariadit, zial neda sa
Ja mám opačnú skúsenosť. Odovzdávala som na daňovom úrade DP aj s deťmi, vošli sme do nesprávnych dverí a keď videli, že mám so sebou dvojičky, vybavili ma aj tam, takže som nemusela vôbec čakať 🙂
A s destkým kútikom som sa stretla u kaderníčky a tam som to nesmierne ocenila.
ja byvam v Starom Meste /BA/ a matersku som si musela ist vybavit do starej osarpanej budovy bez vytahu na druhe poschodie a kocik, nastastie som mala pozicany taky lahsi, som si vyniesla sama a to okolo mna preslo zopar chlapov ale pre istotu so sklopenymi ocami. ked som si isla vybavit rodicovsku vzala som si radsej klokanku a kocik som pre istou nechala v byvalej robote nastastie som pracovala len o dve ulice dalej. musim vsak pochvalit mala som stastie asi na jedineho chlapa v urade u ktoreho som uz neviem co vybavovala a ten po vybaveni mojich papierov mi este vyniesol kocik az na ulicu. ak budeme mat druhe dieta bude si musiet vziat manzel dovolenku a strazit deti
No, aj ja by som rada prispela kritikou: v HE je destská poliklinika obklopená schodmi od spodu až po samý vrch, samozrejme, bez výťahu. Cez úzke vstupné dvere sa s kočiarom nijako nedostanete a kočiare si môžete nechávať len tak „naverímboha“ pred vchodom v dobrej viere, že si ich nikto neprivlastní, alebo nenapchá odpadom – čo sa tu bežne stáva.
Úrady už väčšinou majú bezbariérový vstup, no hned po svtupe do budovy vás zastaví rad schodov, ktoré už tak bezbariérovo nepôsobia, prípadne sa s kočiarom nezmestíte do najmenšieho výťahu s vnútornými dvierkami.
Podľa mojich skúseností tu zatiaľ matky s deťmi v kočíkoch a vozíčkari nemajú šancu niečo sami vybaviť.
Detské kútiky majú väčšinou k dispozícii súkromníci, alebo neštátne inštitúcie, ale štátne sršia socialistickým normovaným myslením a neľudským prístupom.
schamka ma pravdu,moj syn zboznoval so mnou chodit na magistrat pretze tam bola hra aku on doma nemal:-)len konkretne k teme uradnikov a ich pristupu k zakaznikom by sa viac hodila tema „podme menit ludi“.mozno som mala smolu ,ale vybavit nieco na uradoch na svk je fakt umenie.dodnes mi zneje v usiach veta jednej uradnicky ,ked som potrebovala danove priznanie“my sme sa s kolegynami dohodli ze vam ho nedame“!!!ale to je uz od veci.detom zelam hracie kutiky a mamickam kludne vybavovanie a priatelskych uradnikov.
tak to je dobry napad, spominam si ako som bola vybavovat rodicovsky prispevok v Karlovke a to som bola rada, ze mam este male dieta. Sli sme s kamoskou a kym jedna vybavovala, druha strazila nase ratolesti na tmavej chodbe bez cerstveho vzduchu. Ked sa nahodou dieta rozplakalo, vychadzali z dvier tetusky, ktore sa na mna pozerali, ze aku mam drzost rusit ich kruhy. Tiez bolo zaujimavostou, ze hoc sme pred tym tam volali, co si mame doniest, aby sme sa nemuseli unuvat viackrat, ine poziadavky na nas mala teta na pismenku M a ina na pismenku S. Hoc som mala napr. cislo uctu vypisane v papieroch, musela som sa trepat si ofotit karticku cisla uctu, lebo co ak som sa pomylila (vobec jej ale nevadilo, ze mam tam este dievcenske meno).