„Matka a zamestnanie“ na obede s Radičovou

A máme tu posledný raport z prvého kola nášho projektu „Poďme meniť veci“. Keďže Marcela Valová, ktorej článok bol vybraný ako jeden z čitateľsky najúspešnejších bola práve v pôrodnici, na stretnutí s ministerkou mala na tanieri okrem obeda aj tému „matka a zamestnanie“ náhradná mama – Táňa Malá.

Uvoľnená, usmiatá, prirodzená – taký bol môj prvý dojem z jedinej ministerky v slovenskej vláde (dovoľte mi na chvíľu prehliadnuť na moment zastupujúcu ministerku spravodlivosti pani Žitňanskú). A taká zostala počas celého nášho stretnutia. Hneď prvá historka na uvoľnenie – stretnutie ministrov na pôde OSN a zistenie, že v Afrike je vo vláde zastúpených 6-8 žien (čo tvorí niekedy aj viac ako 50% členov vlády) – navodila príjemnú atmosféru.

Otázka zamestnávania žien a matiek už ale tak jednoduchým orieškom nebola. Overili sme si, že podmienky zamestnávania sú na Slovensku ovplynené predovšetkým mierou nezamestnanosti. Tam, kde sa nezamestnanosť šplhá k 2-cifernej sume, trvať na dodržiavaní zákona (hlavne jeho porušenie, ak na pohovore dostanete otázky: Máte dieťa? Koľko má rokov? a pod.) je takmer nemožné. Keďže žijeme v trhových podmienkach, zamestnávatelia sa správajú trhovo, práve v týchto regiónoch, kde dopyt mnohonásobne prekračuje ponuku, je dostatok pracovných síl ochotných a schopných zastúpiť kohokoľvek a na akejkoľvek pozícii. Žiaľ, vraj jediným východiskom sú inšpektoráty práce, ktoré sa podnetom diskriminácie zaoberať musia. Pomôže to tým, ktorí diskriminovaní na pohovore boli (a na ďalšom s najväčšou pravdepodobnosťou znova budú), keďže túto diskrimináciu je tažko dokázať?

Prekvapením pre mňa bolo, že nie všetci zamestnávatelia, keď sa pýtajú na deti a rodinu, myslia skutočne na deti a rodinu ako problém. Tato informácia ich vedie k tomu, aby predstavili ponuku svojej prorodinnej firemnej kultúry. Možnosti na opatrovanie deti, jasle, škôlky, zdravotná starostlivosť, kultúra, šport, … Hovoríme hlavne o veľkých firmách, prevažne so zahraničným kapitálom a zahraničným manažmentom. Ako mi potvrdila priateľka zamestnaná vo Volkswagene, naozaj sú zamestnanci s rodinou a s deťmi (ženy aj muži) pozitívne diskriminovaní – finančné príspevky na dovolenky s rodinou sú tam samozrejmosťou. Škoda, že takých lastovičiek je tak málo. A nabudúce, keď si budem hľadať zamestnanie a takúto otázku náhodou dostanem, asertívne sa spýtam: Je odpoveď na túto otázku pre vás dôležitá a súvisí s pozíciou, kvôli ktorej sme tu? Až keď mi predostrú perfektný plán starostlivosti a mňa ako zamestnanca a moju rodinu (dieťa a manžela rátajúc), ochotne prezradím, že môj syn a manžel je pre mňa dôležitejší ako akákoľvek práca.

Ešte horšia je situácia so zamestnávaním na skrátený pracovný úväzok, i keď slovenský zákonník práce takýto typ práce umožňuje. Aj prorodinne a prosociálne orientované firmy s firemnou kulúrou na vysokej úrovni zamestnávajú na skrátené úväzky mizivé percento zamestnancov. Zvyčajne ide hlavne o brigádnické činnosti. Je tiež zarážajúce, že práca na menšie pracovné úväzky sa pravdepodobne považuje za prácu menej hodnotnú, títo ľudia nemajú temer žiadne zamestnanecké výhody a ochrana takto zamestnaného človeka zákonníkom prace je takmer nulová. Neopodstatnené argumenty zamestnávateľov, že dvaja ľudia na jednom mieste sú drahší a vyžadujú viac administratívy, neuznáva ani pani Radičová. Možno súťaž „Zamestnávateľ s najvyšším číslom skrátených nebrigádnických pracovných úväzkov“ zmení myslenie manažmentov slovenských firiem. A už aj u nás bude samozrejmé, že na obed odídem z práce a na moje miesto príde iná žena – matka, študent vysokej školy, človek s postihnutím – a všetci budeme mať také postavenie a také výhody, ako kolega s 4-, 6-, 7- či 8-hodinovým pracovným časom. Tak, ako je to na západ od naších hraníc bežné.