SDĽ odpovedá na naše otázky

Babetko.sk : Viete čo sú materské centrá?

SDĽ:
Vieme, čo sú materské centrá aj o čo sa snažia.

SDĽ podporuje aktivity mimovládnych organizácií, pretože vo svojom okolí aktivizujú ľudí, aby sa zaujímali o veci verejné a hľadali riešenia svojich problémov.

Je chvályhodné, že vaše občianske združenie sa prednostne zameriava na matku a dieťa, poskytuje širokú škálu informácií , poradenstva a služieb, ako to máme možnosť vidieť na vašej webovskej stránke.

Babetko.sk : Zdravotníctvo – hospitalizácia detí, humanizácia pôrodníc

SDĽ:

Veľmi nás preto mrzí, že v oblasti zdravotníctva predkladáte veľmi kritické pripomienky na organizáciu práce a prácu zdravotníkov bez toho, aby ste uviedli, kde konkrétne sa ignoruje charta práv pacienta, kde matky nemôžu navštevovať deti v nemocnici, kde nemôžu byť so svojimi deťmi, koľko detí má po návrate z nemocnice zlý psychický stav atď.

Veríme, že matky i deti môžu mať takéto negatívne skúsenosti. Sú však aj u nás pôrodnice, kde môže byť manžel pri pôrode pri svojej manželke, sú vybudované rooming in izby pre spoločný pobyt matky a dieťaťa bezprostredne po pôrode, sú pôrodnice, vybavené najmodernejšou technikou. Vo väčšine nemocníc sú návštevné hodiny denne popoludní až do večerných hodín. Matka má zo zákona právo byť s dieťaťom do 6 rokov v nemocnici a ak je zdravotne postihnuté aj vo vyššom veku. Sú už aj u nás baby friendly hospitals. Toto všetko spolu s legislatívnymi normami a medzinárodnými dohovormi vytvára predpoklady na to, aby sa rešpektovali ľudské práva, aby sa predchádzalo psychickému poškodeniu dieťaťa a matky počas pobytu v nemocnici alebo v inom zdravotníckom zariadení.

SDĽ chce, aby rešpektovanie ľudských práv, právo matky na bezpečný a dôstojný pôrod bolo samozrejmé. Aby rešpektovanie práv dieťaťa bolo samozrejmé. Vo svojom volebnom programe venuje veľkú pozornosť rodine, postaveniu žien v spoločnosti, starostlivosti o všestranný sociálny a kultúrny rozvoj detí, o ich ochranu. Chce iniciovať inštitucionalizovanie verejného ochrancu práv dieťaťa. Zdravotníctvo a sociálne veci, podpora zamestnanosti a vzdelávanie , Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia sú jej priority. Ide jej o napĺňanie hodnôt solidarity, sociálnej spravodlivosti, či pluralitnej spoločnosti.

Ak má vaše občianske združenie záujem, môžeme sa stretnúť alebo uskutočniť on- line komunikáciu k problematike zdravotníctva.

Babetko.sk:Rovnoprávne pracovno-právne postavenie – pri nástupe do zamestnania má tehotná a vydatá žena s deťmi najmenšiu prioritu prijatia.

SDĽ:

Uplatnenie zásady rovnakého zaobchádzania a rovnakých príležitostí pri prijímaní do zamestnania je determinované:

– legislatívnym zabezpečením, harmonizáciou nášho právneho poriadku so smernicami ES a medzinárodnými dohovormi

– inštitucionálnymi, kontrolnými a sankčnými mechanizmami

– úrovňou antidisktiminačného povedomia zamestnávateľov a uchádzačov o zamestnanie

– akceptáciou diskriminačných praktík v spoločnosti ako celku

– vysokou mierou nezamestnanosti

–

Legislatívne zabezpečenie, smernice EÚ a medzinárodné dohovory

Ústava SR dáva všeobecnú garanciu ochrany proti diskiminácii. Konkrétna garancia je upravená v Zákone o zamestnanosti, Zákonníka práce, Zákona o štátnej službe, Zákone o verejnej službe, Zákone o inšpekcii práce, ktoré sú v súlade so Smernicou Rady č. 76/207/EHS o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania pre mužov a ženy, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postup v zamestnaní a o pracovné podmienky.

Zásadné zmeny právnej úpravy zásady rovnakého zaobchádzania nastali v Zákone o zamestnanosti, v ktorom bol zakotvený zákaz uverejňovania diskriminačných inzerátov na ponuku pracovných miest a bola ustanovená zvýšená starostlivosť o pracovné uplatnenie znevýhodnených skupín na trhu práce a zároveň boli ustanovené osobitné nástroje aktívnej politiky trhu práce (ako napr. dohodnuté osobitné pracovné miesto s príspevkom úradu práce na úhradu mzdy alebo platu).

Významný obrat pri odstraňovaní diskriminácie na trhu práce nastal v súvislosti s prijatím nového Zákonníka práce, ktorý zakotvil ustanovenie o priamej a nepriamej diskriminácii, pričom sa umožnilo zamestnancovi podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušovaním práv a povinností. Zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky. Zamestnanec, ktorý sa cíti poškodený, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zamestnávateľ je povinný preukázať, že nedošlo k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania.

SR ratifikovala v poslednom období dva významné dohovory, ktoré zabezpečujú občanom po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych prostriedkov potrebnú ochranu pred diskrimináciou pri prijímaní do zamestnania.

SR ratifikovala Opčný protokol k Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 17. februára 2001 (uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 343/2001).

V roku 2002 ratifikovala SR Dohovor MOP o rovnakých príležitostiach a rovnakom zaobchádzaní s mužmi pracovníkmi a ženami pracovníčkami: pracovníkmi so zodpovednosťou za rodinu č. 156 z roku 1981.

Významnou mierou k antidiskriminačnej právnej úprave mal prispieť pripravený zákon O uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania, ktorý bol schválený vládou SR avšak nebol zaradený v rámci skráteného legislatívneho konania na rokovanie NR SR:

Kontrolné, sankčné a inštitucionálne mechanizmy

Dôležitú úlohu pri odstraňovaní diskriminácie na trhu práce zohrávajú inštitucionálne mechanizmy medzi ktoré patrí: N8rodný úrad práce, Národný inšpektorát práce, MPSVR SR, Koordinčný výbor pre problematiku žien a orgánov KOZ SR.

Národný úrad práce zabezpečuje politiku trhu práce. Príslušné orgány NÚP sú oprávnené uložiť kontrolovaným subjektom za zavinené porušenie povinnosti pokutu.

Právne predpoklady na vykonávanie kontroly sa posilnili prijatím zákona o inšpekcii práce. Ustanovenia týkajúce sa zásady rovnakého zaobchádzania nadobudli účinnosť 1. 7. 2001. V období od 1. júla – 31. decembra 2001 boli aktivity Národného inšpektorátu práce orientované najmä na kontrolu nelegálnej práce a na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov.

Uvedenou problematikou sa od roku 1999 zaoberá na MPSVR SR špeciálne zriadený odbor rovnosti príležitosti, v gescii ktorého bola vypracovaná Koncepcia rovnosti príležitostí žien a mužov schválená vládou SR v roku 2001. Koncepcia obsahuje opatrenia na eliminácii diskriminácie v pracovno-právnej oblasti.

Výbor žien KOZ SR začal v rámci kolektívneho vyjednávania a kontrolných funkcií vytvárať predpoklady pre uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a rovnakých príležitostí aj prostredníctvom projektu „Podpora rovnosti príležitostí v odboroch“ a kampane „Odbory pre ženy, ženy pre odbory“.

Zvýšenie antidiskriminačného povedomia sociálnych partnerov, uchádzačov o zamestnanie a verejnosti

Jednoznačne možno konštatovať, že napriek pomerne dobre vypracovanej legislatíve sú z praxe avizované nedostatky v jej dodržiavaní. Zo strany zamestnávateľov dochádza k porušovaniu zásady rovnakého zaobchádzania. Jedným zo smerov ako odstrániť bariéry pri uplatňovaní legislatívy je zvýšiť celkovú úroveň vedomostí o antidiskriminačných úpravách za pomoci vzdelávacích a školiacich aktivít pre sociálnych partnerov ale aj pre širokú verejnosť pomocou masmediálnych informácií.

Každoročne vyhlasovaná súťaž o udelenie ceny ministra práce, sociálnych vecí a rodiny „Zamestnávateľ ústretový k rodine“ prispela k šíreniu myšlienok o dobrých príkladoch podnikovej sociálnej politiky na zosúladenie práce a rodiny, ako jednej z prioritných úloh sociálnej agendy EÚ.

Významnú úlohu zohráva aj plnenie Národného akčného plánu pre ženy, ktorý vypracoval Koordinačný výbor pre problematiku žien a ktorý vytvára podmienky pre zlepšenie postavenia žien a pre aplikáciu príležitostí žien a mužov v oblasti vzdelávania, ekonomickej politiky, politiky zamestnanosti, sociálnej a rodinnej politiky. Plnenie NAP sa každoročne vyhodnocuje a o plnení sa predkladá vláde SR informácia. V rámci Koordinačného výboru pre problematiku žien pracujú expertné skupiny. Expertná skupina pre problematiku zamestnanosti sa venuje otázkam rizikových skupín ohrozených na trhu práce medzi ktoré patria aj ženy a problematike uľahčenia ich vstupu do zamestnania.

Babetko.sk :Sociálny systém – matka, ktorá pracuje oveľa intenzívnejšie ako hocijaký zamestnaný človek dostáva nižšiu podporu (rodičovský príspevok) ako je podpora v nezamestnanosti, nehovoriac o viacerých deťoch v rodine

SDĽ:

Starostlivosť rodiča o dieťa, resp o viac detí v útlom veku je nesporne náročná, avšak porovnávať podporu v nezamestnanosti a rodičovský príspevok nemožno zo systémového hľadiska.

Podpora v nezamestnanosti je krátkodobá náhrada straty na zárobku z dôvodu straty zamestnania. Ide o dávku, ktorá je založená na poistenom princípe, na tom, že každý platiteľ poistného, ako aj zamestnávateľ je povinný prispievať na tvorbu zdrojov, z ktorých sa podpora vypláca. Podmienky na vznik nároku na podporu v nezamestnanosti určuje zákon. Sú to najmä doby platenia príspevkov na poistenie v nezamestnanosti (minimálna doba 24 mesiacov v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie) a výška vymeriavacieho základu, z ktorého sa podpora vypočítava. Výška podpory je limitovaná 1,5 násobkom sumy životného minima a doba vyplácania podpory dĺžkou doby platenia príspevkov na postenie v nezamestnanosti (maximálne 9 mesiacov).

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka financovaná zo štátneho rozpočtu a plne závislá od jeho zdrojov. Nie je to však „sociálna“ mzda, ale príspevok štátu rodinám pri životnej udalosti, ktorou je prítomnosť dieťaťa v útlom veku v rodine. Na takúto životnú udalosť rodiny sa prihliada aj v ďalších európskych krajinách, pričom podmienky nároku na dávku sú definované rôzne, avšak dávka nenahrádza mzdu.

V máji 2002 schválila Národná rada SR zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku, ktorý nadobudne účinnosť 1. novembra 2002. Podmienky nároku na rodičovský príspevok sú osobná a riadna starostlivosť rodiča aspoň o jedno dieťa do 3 rokov veku alebo do 6 rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a trvalý pobyt alebo prechodný pobyt rodiča (cudzinca) na území SR. Zákon ustanovuje výšku rodičovského príspevku nasledovne:

a) 3790 Sk mesačne rodičovi (matke alebo otcovi) ak spĺňa podmienky nároku, nevykonáva zárobkovú činnosť a nemá nárok na dávku nemocenského poistenia,

b) 1200 Sk mesačne rodičovi, ktorý spĺňa podmienky nároku, vykonáva zárobkovú činnosť (bez ohľadu to, či ide o plný alebo skrátený úväzok), resp. poberá dávku nemocenského poistenia, štát tak chce zohľadniť aktívny prístup rodičov k zlepšovaniu životnej úrovne rodiny vlastným pričinením, ak starostlivosť o dieťa počas výkonu zárobkovej činnosti zabezpečili inou dospelou osobou, mimo kolektívneho zariadenia,

c) 1200 Sk druhému rodičovi, pri obmedzení poberania dávky na jeden kalendárny mesiac a obdobie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa – poskytuje sa ak ide o súbežnú starostlivosť obidvoch rodičov o to isté dieťa (prvý rodič už v tom čase poberá rodičovský príspevok) a druhý rodič spĺňa podmienky nároku na dávku, nadväzuje sa tak na ustanovenie Zákonníka práce o rodičovskej dovolenke a umožňuje rozvoj citových kontaktov druhého rodiča (spravidla otca) s dieťaťom.

Citovaný zákon ustanovuje úpravu horeuvedených súm opatrením MPSVR SR tak, že k 1 septembru kalendárneho roka vynásobia koeficientom, ktorým sa upravili sumy životného minima. Vzhľadom na účinnosť zákona č. 280/2002 by sa prvá úprava súm mala vykonať k 1. septembru 2003.