“Tak, a je to tu,” pochválila sa pred časom kamarátka, mama chlapca na chlp starého, ako je ten môj:
– Maminka, odkiaľ som sa narodil?
– No, z bruška…
– Veď to viem! Ale ako som sa do toho bruška dostal???
Šach mat:)
Náš deň v skratke
Deň sa stretol s nocou a ja som pre zmenu stála pred naliehavou otázkou svojho syna, ktorého zaujímalo, či je jeho ocko „jeho,“ a či tento „jeho“ ocko je aj ockom jeho brata. Na tri a pol sekundy paralyzovaná, čo mu to skrslo v tej jeho štvorročnej hlavičke, som sa nadýchla, aby som vydala jednoznačné svedectvo o otcovstve obidvoch mojich detí.
Takto nejako v skratke vyzerá náš deň. Kvízové otázky všehodruhu, všehochuti, niektoré treba rozdýchať viac, iné menej. „Zase chleba s maslom? Prečo máš chlpaté nohy? Odkiaľ sa zobralo nebo? Prečo si nemôžem zobrať bager na cintorín? A kde som bol, keď si ma ešte nemala v brušku?“
Všetko je na webe, synak
Niekedy je to na hrane, človeku aj trpezlivosť dochádza a v zadnom vrecku nohavíc mu nevdojak napadne aj to obligátne: veď všetko je na webe, synak… A vtedy mi to tak brnkne po nose. Veď ja som jeho „gúgl.“ Ja som jeho diskusné fórum. Ja som jeho expert-poradca.
Mám to privilégium byť respondentom otázok typu prečo mi smrdí z úst, či môže v lete snežiť, odkiaľ prišiel do bruška a prečo tu už niektorí nie sú. Dôveruje mi, zveruje mi všetky svoje tajnosti a záhadností. Teraz a ešte chvíľu som pre neho „niekto“ (hoci dúfam naivne (?), že navždy).
Toto je sex, miláčik
Neviem prečo, ale práve v „sexi otázkach“ je pre mňa to rodičovské privilégium akési hmatateľné. Iste, že nie každý rodič musí v rámci daného žánru prekypovať rovnakým nadšením až pátosom. Niektorým padne srdce z kameňa, vychovávajúc potomkov v dobe prajnej rôznym osvietenským rodičovským príručkám. Lebo jesto tiež kopec bedekrov modernej sexuálnej výchovy pre najmenších.
A tak tým, ktorí sa so sexi otázkami nechcú babrať, príde vhod, že odhaliť kúzlo o vzniku života sa dá vybaviť jedným vrzom. Napríklad knižočkou pre škôlkarov, plnou sexi genitálnych pojmov, s dojemnými ilustráciami kopulácie. Komentár o mechanických pohyboch penisu vsunutého do vagíny, od erekcii k ejakulácii, víťazná spermia našla svojho hostiteľa…
Nič proti, vlastne všetko.
Máte pocit, že toto chcú, potrebujú, majú počuť škôlkari? Na toto sa nás pýtajú, keď sa pýtajú, odkiaľ sa tu vzali? Predsa to, čo si dieťa nevyčíta v knižke, ani nenájde zavesené na webe, je uistenie o tom, že je náš, mamin a ockov. Že vzniklo preto, lebo mama s ockom sa ľúbia. Že je milované.
Toto potrebuje dieťa počuť, keď sa pýta na svoj pôvod. A ja som rada, že mi prináleží to privilégium, aby som práve túto informáciu dala svojmu dieťaťu. No možno o chvíľu sa mi niekto iný postará o „pravdivé“ otvorenie detských očí a nanúti nám svoju verziu sexuálnej výchovy. Napríklad takú, o ktorej si šuškajú v europarlamente.
Nechutné! Chcela by som vidieť do hlavy tej Estrelle! Ak má nejaké komplexy tak nech vyhľadá psychológa, psychiatra alebo nech si rovno objedná izbu v ústave pre duševne chorých!
mozno to nie je uplne vystizne prirovnanie, ale citim sa ako jedna zo skupiny nefajciarov zavreta v jednej miestnosti s fajciarom, je sice jediny, ktory si chce dobrovolne nicit zravie, ale krici, ze ma na to pravo a nemame mu ho brat, a tak ten dym dychame povinne vsetci, preco sa vacsina heterosexualov ma prisposobit mensine( homo-, bi-, trans- a ja neviem, co este), ktora sice ma mat svoje prava, ale nie na ukor ostatnych?
Je to naozaj brutalne, co chcu spravit nasim detom, treba proti tomu naozaj zasiahnut. Este jedna vec, neviem preco vdaka malemu percentu populacie – v mene rodovej rovnosti sa ja a moje deti mozme citit ohrozene /ohrozeny ich zdravy vyvoj v instituciach, kde su zaradene/. Myslim, ze su to veci, ktore kazdemu zdravo uvazujucemu rodicovi nesmu byt lahostajne.