Ako sa vyvíja pripútanie (puto) dieťaťa k matke

Pre vytvorenie kvalitnej citovej väzby je nutná v našich kultúrnych podmienkach prítomnosť jednej stálej osoby, ktorou je najčastejšie matka. Skoré odlúčenie od tejto osoby má nepriaznivý vplyv, ktorý sa môže odraziť dlhodobo na kvalite citovej väzby.

Obdobie pred narodením
Podľa niektorých autorov je práve skúsenosť z obdobia pred narodením významná pre vznik citového puta. V tomto období má dieťa skúsenosť z najužšieho spojenia s matkou. Vzťah môžu ovplyvňovať okrem hormonálnych a neurochemických procesov aj najrôznejšie očakávania zo strany matky, ako je to, či je dieťa chcené alebo nechcené a pod.

Na základe pozorovania interakcií matiek a detí vymedzila Ainsworthová 4 fázy formovania citovej väzby:

1. fáza: PRED VZNIKOM CITOVÉHO PUTA (prvé týždne po narodení – do 3 mesiacov)
Novorodenec ešte nerozlišuje špecifické postavy vo svojom okolí. Dieťa je vybavené reflexami, prostredníctvom ktorých „komunikuje“ s matkou. Snaží sa upútať matkinu pozornosť, túži po je opatere a prítomnosti.
Deti sa postupne učia, že keď sa pozrú niekomu do očí, ten sa na nich pozrie. Keď sa zasmejú, rodič im opätuje úsmev. Keď vydajú nejaký zvuk, mama alebo otec im opätujú podobný zvuk. To deťom pomáha pochopiť, že majú na svet vplyv a ovplyvňujú svoje prostredie a svoju mamu a otca.
Aj matka sa učí rozlišovať to, čo dieťa potrebuje. Postupne rozoznáva, prečo dieťa plače. Kojenie, opatera, dotyky a láskanie sa matky s dieťaťom sa výrazne podieľajú na utváraní zárodkov citového puta a na jeho kvalite.

2. fáza: ZÁRODKY CITOVÉHO PRIĽNUTIA (od cca 4. mesiaca do 7. mesiaca)
Túto fázu nemožno presne vymedziť. Jej začiatok je v dobe, keď dieťa začína rozlišovať známe tváre od cudzích. Asi od 4 mesiaca sa dieťa prestáva usmievať na cudzie tváre a opačne, častejšie a intenzívnejšie reaguje úsmevom na známe tváre.
Niektorí odborníci sa domnievajú, že dieťa si uvedomuje existenciu matky iba v jej prítomnosti. S tým súvisí aj presvedčenie napr. p. Langmeira a Matějčeka, ktorí hovoria,

že v tomto období môže byť matka nahradená adoptívnou matkou bez vážnejších následkov na psychike dieťaťa. Táto fáza končí približne v období okolo 7. mesiaca.

3. fáza: VYHRANENÉ CITOVÉ PRIĽNUTIE (od 7. mesiaca do 4. roku)
Obdobie vyhranenej citovej väzby začína pomerne náhle. Je to obdobie nazývané aj strachom z cudzích ľudí. Dieťa sa v takýchto situáciách utieka k matke. Matka je pre neho „bezpečným zázemím“. Reakcia dieťaťa je obohatená aj vďaka jeho novorozvinutým motorickým schopnostiam, ktoré mu umožňujú vzdialiť sa od matky, ale aj sa pri nebezpečenstve vrátiť. Ak je dieťa násilne odlúčené od matky, silne protestuje.

DIEŤA SI V TOMTO OBDOBÍ UTVÁRA PRVÚ PREDSTAVU O SEBE, O SVETE A O SVOJOM MIESTE V ŇOM. AK ZAŽÍVA POCIT, ŽE SA MÁ KAM V NEBEZPEČENSTVE VRÁTIŤ, UČÍ SA SVET VNÍMAŤ AKO BEZPEČNÉ MIESTO. DLHODOBÉ ODLÚČENIE OD OSOBY, KTORÁ SA O DIEŤA STABILNE STARÁ, MÁ V TOMTO OBDOBÍ PRE DIEŤA NAJŤAŽIVEJŠIE NÁSLEDKY.

Bowlby popisuje reakciu na odlúčenie v troch fázach – protest – zúfalstvo – odpútanie. Niektorí autori hovoria dokonca o depresii, ktorá môže mať za následok aj smrť dieťaťa.

4. OBDOBIE VYTVÁRANIA PARTNERSKÝCH VZŤAHOV (po 4. roku)
Okolo 4. roku má dieťa vytvorenú základnú identitu. Aj vzťah matky a dieťaťa získava novú kvalitu. Pokiaľ celý vývoj prebehol v norme, ustupuje úplná závislosť dieťaťa od matky a dieťa si začína vytvárať vlastnú autonómiu.
Začína sa proces, kedy sa dieťa osamostatňuje, stáva sa nezávislým. Tento proces je ukončený až v dospelosti.
Dieťa už nie je natoľko viazané na matku a jeho aktivity sú zamerané na preskúmanie okolitého sveta. Dieťa už zvládne neprítomnosť matky na istý čas, dokáže pochopiť aj iné potreby matky a ďalších ľudí.
V tomto období primerane dávkovaný čas bez matky a určitá miera záťažových situácií podnecuje v dieťati zdravý vývoj.
Všetko však platí iba v tom prípade, ak v doterajšom vývoji dieťaťa nedošlo k vážnejšiemu narušeniu citovej väzby.

Zdroj: Nebyť sám 4-5/2005

(11 hlasov, priemerne: 3,90 z 5)

Loading...