VÝVOJ MOZGU DIEŤAŤA I

Vývoj dieťaťa je komplikovaný proces, ktorému sa v súčasnosti venuje veľa štúdií.

Výskum o dozrievaní detského mozgu zistil, že na vývoj mozgu malého dieťaťa majú silný vplyv zážitky od začiatku života. Nepriaznivá situácia, ktorú zažili v skorom detstve mladiství delikventi a dospelí zločinci, tak ovplyvnila ich mozog, že u nich spôsobila zvýšený výskyt problémových vzťahov k iným ľuďom. Je to správanie, ktoré označujeme ako delikventné alebo kriminálne. Napraviť tieto následky je veľmi ťažké a niekedy až nedosiahnuteľné pri našich súčasných možnostiach. Prevencia je oveľa účinnejšia než terapia už vzniknutých ťažkostí, preto je životne dôležité, aby sme urobili všetko, čo je v našich silách, aby prvé mesiace a roky života detí boli stabilné, bezpečné, a aby mali zdravé vzťahy so svojimi rodičmi či opatrovateľmi.

Po narodení mozog dieťaťa dozrieva a pripravuje sa na fungovanie. Mozgové bunky majú krátke výbežky nervovej bunky (dendrity) a dlhé výbežky, ktoré nazývame axóny. Keď sa dieťa narodí, bunky veľkého mozgu nie sú prepojené. Mozog si môžeme predstaviť ako mladý strom, vetvičky nervových buniek dieťaťa majú schopnosť ďalšieho delenia, a tým zabezpečujú prepojenia odlišných častí mozgu, ktoré sú základom pre normálne pohybové a zmyslové fungovanie.

Vetvenie je najintenzívnejšie počas prvého roka života a v optimálnych podmienkach – sústredená pozornosť, ktorú venuje opatrovateľ dieťaťu, umožňuje početné hmatové, sluchové a zrakové podnety. Bohužiaľ, dojčenecké ústavy zriedka sú schopné zabezpečiť takéto ideálne podmienky. Počas prvých troch rokov života sa jednotlivé nervové bunky sivej mozgovej hmoty prepájajú a tieto spojenia sa upevňujú. Sú to práve zážitky dieťaťa, ktoré stimulujú nervové bunky, aby sa prepájali.

Dlhé výbežky nervových buniek, ktoré nazývame axóny, posielajú elektrické impulzy a krátke výbežky iných buniek signál prijímajú. Miesta, v ktorých dochádza k prenosu elektrického signálu z jednej bunky na ďalšiu, sa nazývajú synapsy. Zaujímavý je fakt, že signál sa prenáša v synapse pomocou chemickej reakcie a chemické látky, ktoré dokážu aktivovať ďalšie nervové bunky, sa nazývajú neurotransmitery (prenášače signálu). Preto sa stále častejšie hovorí o „chemizme“ mozgu, čím sa má na mysli dostatok či nedostatok neurotransmiterov. V súčasnosti medzi verejnosťou je najznámejšia „chemická látka dobrej nálady“, sérotonín. Ako neurotransmitery pôsobia aj drogy či látky z potravy.

Do troch rokov množstvo prepojení prudko narastá, od 3 do 10 rokov sa prepájanie nervových buniek spomalí. V puberte začínajú zanikať tie synapsy, ktoré sú nepoužívané. Pri prepájaní mozgových buniek vyvíjajúceho sa mozgu hrajú pre dieťa dôležitú úlohu zážitky. Aby mohol byť človek v živote úspešný, potrebuje veľa príležitostí na učenie a podnetných sociálnych skúseností a mozgové prepojenia, ktoré vznikli pri týchto zážitkoch zostanú prepojené natrvalo.

Do 3. a 4. roku života sa vyformujú tie časti mozgu, kde sídli schopnosť a spôsob učenia, ustáli sa typ osobnosti a upevní sa spôsob, akým dieťa zvláda stres a svoje vlastné pocity.

Mozgové bunky takto zostanú poprepájané a fungujú počas celého života dieťaťa. Tie synapsy (prepojenia), ktoré sa nepoužívajú, zanikajú.

V určitom veku sa náš mozog najľahšie naučí určité schopnosti. Vedci rozdeľujú obdobia vývoja mozgu na senzitívne a kritické. Ak vieme v čom sú odlišné, porozumieme, čo malé deti potrebujú pre svoj rozvoj.

KRITICKÉ OBDBOBIE PRE VÝVOJ MOZGU
Kritické obdobie je taký vek, počas ktorého je mozog veľmi citlivý na nedostatok potrebnej stimulácie alebo nevhodné správanie okolia.

Príklady: Ak dieťa má vrodený glaukóm a svetelné impulzy kvôli nepriehľadnej šošovke nepreniknú na sietnicu, a teda do mozgového centra pre zrak, ktoré nie je aktivované, mozgové bunky degenerujú a odumierajú. Ak operáciou oka odstránime pôvodný problém v oku po kritickom veku, človek sa už nenaučí vidieť priestorovo.

Senzitívne obdobia sú taký vek dieťaťa, keď je efektívna príležitosť na učenie určitých zručností. Sú to časovo menej presne ohraničené a dlhšie obdobia, počas ktorých sa učíme ľahšie nové veci, napr. cudzí jazyk. Ak vhodný vek nevyužijeme, schopnosť mozgu naučiť sa túto zručnosť sa úplne nestratí. Aj dospelí sa dokážu naučiť nové jazyky.

Schopnosti, ktoré si získame počas senzitívnych období spôsobujú, že niektorí ľudia sú šikovnejší ako iní. Patria sem spoločenské schopnosti, zvládnutie pocitov a inteligencia, to, čo nás práve robí zaujímavými ľuďmi. Profesionáli pracujúci s deťmi by mali vedieť o senzitívnych obdobiach, aby mohli deťom poskytnúť a vytvoriť príležitosti, z ktorých budú mať úžitok po celý život.

Nepriateľské a nevhodné prostredie u dieťaťa aktivuje produkciu stresových hormónov, ktoré negatívne ovplyvňujú prácu mozgu, schopnosť učiť sa a pamätať si. Následky môžu byť trvalé. Výskum potvrdil, že u detí, ktoré v detstve zažili extrémny stres, sa častejšie vyskytujú poznávacie, emocionálne ťažkostí a problémy s učením a správaním.

MUDr. Jana Nosková

Zdroj: Nebyť sám 4-5/2005

(4 hlasov, priemerne: 3,50 z 5)

Loading...