Adaptácia – radosť a bolesť II.

TYPICKÉ SPRÁVANIE DETÍ S PREJAVOM STRACHU PRI ADAPTÁCII

Autorka Ch. Geisslerová zhrnula základné problémy, ktoré budú pravdepodobne zamestnávať náhradných rodičov:

• Poruchy spánku, pomočovanie, záchvaty zúrivosti, búchanie hlavou, trhanie vlasov, obhrýzanie nechtov, škrípanie zubami, cumľanie palca.
• Sebectvo, neviazanosť, prehnaná túžba vlastniť, klamstvo a krádeže.
• Slabá schopnosť sústredenia, nedostačujúca motivácia konania, nečinnosť a slabá vôľa.
• Neprispôsobivosť, vzdor a neposlušnosť.
• Sebectvo, neviazanosť, prehnaná túžba vlastniť, klamstvo a krádeže.
• Slabá schopnosť sústredenia, nedostačujúca motivácia konania, nečinnosť a slabá vôľa.
• Neprispôsobivosť, vzdor a neposlušnosť.

Nejde o zdedené zlozvyky, charakterové nedostatky či špecifické rasové vlastnosti. Ide o poruchy správania, volanie o pomoc do okolitého sveta, keďže všetky deti v náhradnej rodinnej starostlivosti prežili pretrhnutie zásadných väzieb, čo viedlo k emocionálnemu, intelektuálnemu, psychologickému a fyzickému poškodeniu.
Odmietnutie, ktoré dieťa prežilo, vytvára hlboké a dlhotrvajúce rany v jeho srdci. Ničí pocit hodnoty dieťaťa, schopnosť fungovať vo svete s dôverou. Deti ostávajú oddelené od ľudí, ktorí pre nich môžu byť dôležití (napr. aj náhradní rodičia).
Nesprávne zaobchádzanie s dieťaťom – jeho neprijatie a obviňovanie – vzniká predovšetkým z preťažovania, bezmocnosti a nespokojnosti dospelých so sebou samými. Súcit a láska samy osebe pre prijatie cudzieho dieťaťa nestačia! Adoptívni či pestúnski rodičia musia poznať určité množstvo špecifických súvislostí, aby s týmito aspektmi mohli správne zaobchádzať. Nesmú sa nechať viesť iba pocitmi.
Nižšie sa budeme venovať najfrekventovanejším prejavom správania sa detí v adaptačnej fáze:

Stiahnutie sa do seba a odmietavé správanie
U niektorých detí je stiahnutie sa do seba len prejavom zlosti obrátenej do vnútra. Dieťa nevie, čo môže od nových rodičov očakávať, je neisté a nedôverčivé.

Na ilustráciu niekoľko postrehov členov náhradných rodín:

• Pri bolesti sa stiahol do seba (matka 1 dieťaťa).
• Bola príliš panovačná (matka 3 detí).
• Správala sa nevyspytateľne (matka 2 detí).
• Pri osobnom kontakte bola strnulá (matka 2 detí).
• Venovali sme mu veľa pozornosti (matka 5 detí).
• Ubezpečovali sme ho o svojej láske (matka 1 dieťaťa).
• Snažili sme sa im vytvoriť tolerantnú atmosféru pre postupnú adaptáciu ( otec 10 detí).

Je dôležité dieťaťu neustále zdôrazňovať jeho hodnotu. Uisťovať ho, že jeho hodnota nezávisí od predvádzania sa. Pristupovať k nemu pozitívne. Náhradní rodičia by si mali uvedomiť, že v tomto „boji“ budú musieť pokračovať až do dospelosti svojho dieťaťa.

Robenie si zásob jedla a hltanie
Ide skôr o psychický problém. Deti sa pokúšajú vnútornú chronickú prázdnotu a nenaplnené emocionálne potreby nahradiť jedlom a jeho hromadením.

Na ilustráciu niekoľko postrehov členov náhradných rodín:

• Deti mali o jedlo strach, báli sa, že im ho niekto vezme (matka 5 detí).
• Jedli hltavo a nenásytne, zlepšenie nastalo len pod kontrolou rodičov (matka 5 detí).
• Často si jedlo ukrývala (matka 3 deti).
• Dávali sme im jesť často, v malých množstvách (matka 5 detí).
• Veľakrát nás to rozčúlilo (matka 5 detí).
• Takéto správania nás zaskočilo (matka 7 detí).

Je dobré reagovať na toto správanie primerane. Dieťa potrebuje veľa emocionálneho uistenia demonštrovaného fyzicky – telesným kontaktom.

Agresívne správanie
Agresivita môže byť jediným nástrojom dieťaťa ako dokáže uvoľniť svoje pocity (strach, hnev a neistotu). Ňou si deti držia ľudí od tela, a tak nemusia konfrontovať svoj strach a nedôveru k ľuďom. Vývoj svedomia môže byť oneskorený. Deti s oneskoreným vývojom svedomia prejavujú malé alebo žiadne emócie v situáciách, keď sú konfrontované s nesprávnym správaním. Stávajú sa z nich majstri manipulácie. Agresívne správanie detí sa môže prejavovať voči ľuďom v ich okolí, voči nim samotným, voči veciam.

Na ilustráciu niekoľko postrehov členov náhradných rodín:

• Mával záchvaty zúrivosti (matka 1 dieťaťa).
• Ničil hračky (matka 5 detí).
• Chlapec sa hrýzol a škriabal (matka 5 detí).
• Pri záchvatoch zúrivosti sme ho odviedli do vedľajšej izby, tam ho to prešlo. Postupne pochopil, že to nemá význam (matka 5 detí).
• Niekoľkokrát dostal na zadok, ale zistili sme, že bitka pre neho nič neznamená. Zlepšenie nepriniesla ani izolácia od detí do vedľajšej izby, kde musel sedieť na posteli. Preto sme ako trest použili zákaz hrania sa s hračkami v ten deň – prinieslo to čiastočné zlepšenie (matka 5 detí).
• Prvé mesiace som bola z toho hotová. Mala som nervy v koncoch. Postupne sa všetko zlepšilo (matka 5 detí).
• Bolo a je mi z toho nanič (matka 1 dieťaťa).
• Robila som sa, že si ich správanie nevšímam (matka 2 detí).
• Snažila som sa mu vysvetliť, aby to nerobil (matka 2 detí).
• Poburovalo nás to, niekedy som deti aj zbila, potom som rezignovala. Celá táto situácia na nás pôsobila veľmi negatívne (matka 2 detí)
• Boli sme z toho šokovaní, predtým sme nič také nezažili (rodičia 1 dieťaťa)
• Boli sme z toho veľmi nešťastní, rozmýšľali sme, kde sme spravili chybu (rodičia 2 detí).

Klamanie a krádeže
Náhradní rodičia sú takýmto správaním dieťaťa často frustrovaní. Niektoré deti však klamú a kradnú skôr zo zvyku a zo strachu než zo zlosti či nutnosti. Často nemajú ani poňatie, prečo klamú. Klamú aj vtedy, keď sa nezdá, že by to mohlo niečo ovplyvniť (čo mal na obed, s kým sa hral v škole a podobne).

Väčšina rodičov má pochopenie pre záchvaty vzdoru svojho adoptívneho dieťaťa, pre jeho poruchy spánku a pomočovanie sa, aj pre nenásytnosť v jedení a tvrdé presadzovanie majetníckych nárokov. Sú však nepríjemne prekvapení, rozčarovaní, ba dokonca zdesení, keď svoje dieťa pristihnú pri klamstve, alebo dokonca pri krádeži.

Na ilustráciu niekoľko postrehov členov náhradných rodín:

• Bolo to náročné (matka 1 dieťaťa).
• Klamstvo patrí medzi najhoršie priestupky, a preto ho v našej rodine netolerujeme. Ako trest sme najskôr použili kľačanie, neskôr bitku, v súčasnosti rôzne zákazy (matka 5 detí).
• Nedôverujem mladšej dcére, nemám v nej istotu (matka 2 detí).
• Nerobili sme z toho väčší problém, k deťom sme pristupovali trpezlivo (matka 3 detí).
• Veľmi nás to zraňuje (matka 7 detí).

Rodičia by sa mali v tomto prípade vyvarovať tvrdých, nerealistických trestov. Mali by byť zásadoví a umožniť deťom, aby sa samé museli vyrovnať s prirodzenými následkami svojho správania. Práve prirodzené následky sa hlboko zapíšu do mysle dieťaťa. Rodičia by tiež mali vytvoriť prijateľné prostredie, v ktorom sa deti učia, že je bezpečné a správne hovoriť pravdu. Deti by mali byť požiadané, aby verbalizovali následky svojho správania.

Klamstvo a krádež majú rôzne príčiny a rodičia by ich mali zistiť, aby mohli správne reagovať.

Slabý kontakt očami
Dieťa, ktoré nedôveruje svetu, sa môže prejavovať neschopnosťou očného kontaktu. Používa ho iba vtedy, keď je extrémne nahnevané alebo sa správa manipulačne.

Na ilustráciu niekoľko postrehov členov náhradných rodín:

• Tretie dieťa bolo od narodenia v dojčenskom ústave, čo na ňom zanechalo veľké stopy. Keď sa s ním rozprávam, vždy pozerá inde (matka 5 detí).
  
• Neustále sa na nás, aj na iných ľudí uprene pozerala, až nám to bolo nepríjemné (matka 2 detí).
• Brali sme to ako bežný úkaz (matka 3 detí).
• Snažím sa im veľa venovať. Ubezpečujem ich o tom, že ich mám rada (matka 5 detí).

Nevyberaná náklonnosť
Deti, ktoré nerozlišujú medzi cudzími a intímnejšími vzťahmi, nemali žiadnu ústrednú osobu, ktorú by identifikovali ako otca alebo matku. Tieto deti sú hnané nadmernou potrebou hľadať náklonnosť a pozornosť neznámych ľudí.

Na ilustráciu niekoľko postrehov členov náhradných rodín:

• Na zástavke MHD alebo v obchode sa vešala na cudzích chlapov (matka 2 detí).

Z vlastných skúseností, poznatkov a názorov rodičov:

• Snažila som sa mu dostatočne venovať, aby nepociťoval nedostatok pozornosti. Je to v ňom však veľmi silno zafixované. Dieťa bolo od narodenia v detskom domove (matka 5 detí).
• Problém nastal hlavne v dôsledku neprimeraných reakcií ľudí z okolia, ktorí sa snažili „chúďatku z domova“ neustále pomáhať. Museli sme zamedziť styk s týmito ľuďmi (matka 5 detí).
• Bolo mi to trápne (matka 2 detí).
• Upozornili sme ju, že to nemusí byť každému príjemné, že sa nemá vnucovať (matka 3 detí). Myslím, že je to hlavne problém detí, ktoré boli od narodenia v detskom domove (otec 10 detí).
• Nedala som ju do škôlky, aby bola pri mne. Často som ju pritúlila, bozkala a pohladkala. Teraz vidím, že radšej sa pritúli ku mne ako k cudziemu človeku (matka 7 detí).
• Poskytli sme im dostatok objatí a telesného kontaktu (matka 5 detí).

Náhradní rodičia by sa preto mali vyhnúť väčšiemu množstvu opatrovateľov, nedať dieťa do škôlky a ak je to možné, hlavne v prvých týždňoch obmedziť návštevy.

Narušený vzťah k veciam
Práve tento prejav býva najčastejší a najintenzívnejší. V detskom domove totiž deti nevlastnia žiadne veci. Všetky hračky sú spoločné (kolektívne vlastníctvo), nikto nie je za poškodenie zodpovedný (kolektívna zodpovednosť).

Na ilustráciu niekoľko postrehov členov náhradných rodín:

• Snažila som sa mu vysvetliť, že tie veci a hračky sú jeho, ale keď ich zničí, nebude mať nič. Myslím, že postupne to sám pochopil (matka 1 dieťaťa).
• Nevysporiadala som sa s týmto správaním detí (matka 2 detí).
• V detskom domove išla sestrička do skladu a doniesla nové. U nás sa naučili, že prísun nových vecí funguje úplne iným spôsobom (matka 2 detí).
• Občas sme museli použiť trochu viac decibelov (otec 10 detí).
• Rozprávali sme sa o hodnote vecí (matka 2 detí).
• Dodnes s tým máme problémy. Deti si nechránia svoje hračky, dokonca ani tie obľúbené (matka 5 detí).
• Zvýšilo to rodinný rozpočet (matka 5 detí).
• Mrzí ma, že som ich nenaučila šetriť si veci (matka 5 detí).

Pre dieťa je veľmi dôležité, aby malo nejaké vlastné veci. Jednak sa v ňom buduje vedomie identity a zároveň sa buduje aj zodpovednosť. Náhradní rodičia by mali u dieťaťa trpezlivo budovať „novú“ hierarchiu hodnôt.

Strata hygienických návykov
Dieťa pri prechode z detského domova do rodiny býva frustrované. Podvedome sa s tým vyrovnáva návratom na nižšiu, primitívnejšiu úroveň správania (regresia) – napríklad sa môže začať pomočovať. Tento stav je prechodný.

Na ilustráciu niekoľko postrehov členov náhradných rodín:

• Príchod do rodiny sme chápali ako zmenu, s ktorou sa dieťa nevedelo vysporiadať (matka 1 dieťaťa).
• Dieťa sa nám pomočovalo do 7 rokov. Bolo to pre nás veľmi nepríjemné (matka 2 detí).
• Brali sme to tolerantne (otec 10 detí).
• Dcéra sa nám v noci zo strachu pomočovala, pretože mala zlé sny o matke. Nevyčítala som jej to, bez kriku som vymenila plachtu. Kúpili sme paplóny, ktoré sa dajú prať (matka 7 detí).
• Bolo nám to nepríjemné ( matka 1 dieťaťa).
• Vysvetlili sme mu, že to nie je jeho chyba, aby sa nehanbil (matka 2 detí).
• Poskytli sme im lásku, pokoj a porozumenie (matka 5 detí).

Doba trvania jednotlivých prejavov je rôzna. Nie je závislá od veku dieťaťa ani od typu prejavu. V priebehu prvého pol roka až roka intenzita jednotlivých prejavov ustupuje alebo sa úplne stráca. Preto toto obdobie je najdôležitejšie a zároveň najkritickejšie v procese adaptácie dieťaťa na rodinné prostredie. Ak rodičia rozumejú významu adaptácie a rozpoznávajú jej príznaky (strach a nepokoj), môžu vytvoriť pre dieťa pozitívne a prijímajúce rodinné prostredie.

Zdroj: Nebyť sám 1/2006