Čo môže urobiť rodič pre dieťa s narušenou emočnou väzbou?

1. Prejavujte dieťaťu náklonnosť fyzicky aj slovne. Spoločne jedzte, deľte sa s jedlom, vzájomne si umývajte vlasy, jemne ukladajte dieťa do postele, rozprávajte mu rozprávky. Používajte mäkké posteľné prádlo, nočné tlmené svetlo, dajte dieťaťu niečo vaše, aby to mohlo držať, kým sa vrátite.

2. Každý deň robte s dieťaťom niečo, z čoho má radosť

3. Doprajte dieťaťu skúsenosť z raného detstva, o ktorú prišlo /hojdanie, objímanie, pesničky a hry pre celkom malé deti/. Hrajte sa „akože mám l rok“.

Nenechajte dieťa, aby sa vždy malo možnosť rozhodovať samo, rozhodujte zaňho, dáva mu to pocit istoty. Môže sa na vás spoľahnúť /v domove sa muselo spoliehať samé na seba/. Ak cítite, že by bolo dobré pre dieťa, aby malo možnosť voľby, nedávajte mu viac ako dve možnosti výberu.

4. Dieťa potrebuje prostredie, kde vládne radosť, úcta, jasne vyjadrené očakávania, kladené na správanie dieťaťa. Dobrý vzorec je: hranice + vcítenie sa do dieťaťa. Ak je správanie dieťaťa zlé, ohrozujúce, rodič odpovedá jasnými dôsledkami.

5. Vhodný čas na budovanie puta je vtedy, ak je dieťa choré, alebo ak sa poraní. V tom čase je citlivejšie, prístupnejšie našim dotykom, pohladeniam, opatere. Zažíva pocit odovzdanosti – ten je dôležitý.

6. Pomôžte dieťaťu vyjadriť a spracovať všetky pocity, akokoľvek bolestivé a negatívne môžu byť. Používajte výroky napr. „Keby sa mne stalo niečo také ako tebe, bola by som veľmi smutná. Aj ja by som bola veľmi nahnevaná, keby mi ľudia nerozumeli, môžeme si to vysvetliť?“

7. Pomôžte dieťaťu spoznať svoju minulosť a vyjadriť pocity o svojej biologickej rodine. Podajte mu informácie tak, aby to mohlo vzhľadom na svoj vek pochopiť. Pomôžte mu zvládnuť protichodné pocity, ktoré sa týkajú jeho biologickej rodiny. Veďte ho k pozitívnym pocitom o biologickej rodine /máš také krásne oči, niekto v tvojej rodine musel také oči mať/.

8. Veľmi dobrým a osvedčeným prostriedkom na nadviazanie dobrého kontaktu s dieťaťom a upevnenie puta sú detské masáže. U nás vyšli niektoré knižky o detskej a dojčenskej masáži. Masáže sa môžu robiť od najútlejšieho veku dieťaťa prakticky až do dospelosti, samozrejme v určitom veku majú svoje špecifiká. Nie je nutné, aby sme mali nejaké odborné skúsenosti s masážami. Ide hlavne o dotyk, o hladenie, kontakt matky s dieťaťom.

9. Plne sa hláste k svojmu dieťaťu. Pamätajte, že vaše pripútanie je podstatne dôležitejšie ako jeho pripútanie k vám. To príde časom.

10. Nezabúdajte na seba. Pripomínajte si, že vy nie ste zdrojom problémov vášho dieťaťa. Uvedomujte si vlastné pocity smútku, beznádeje. Udržujte si humor a podporné vzťahy s inými dospelými. Hľadajte odborníkov, ktorým budete dôverovať. Pamätajte, ak sa vy prispôsobíte dieťaťu, obaja strácate, ak sa dieťa prispôsobí vám, obaja získavate.

Podľa zahraničných materiálov upravila Elena Sládeková OZ Návrat.
Zdroj: Nebyť sám 4-5/2005

(Žiadne hodnotenia)

Loading...