Malé deti v nových rodinách

Láskyplný vzťah pomôže dobehnúť zameškané

Psychoterapeutka Zuzana Zimová porovnáva vývin detí vyrastajúcich vo fungujúcej rodine, resp. v detskom domove.

Je výrazný rozdiel – z hľadiska vývinovej psychológie – medzi maličkými deťmi vyrastajúcimi v dobre fungujúcej rodine a deťmi z detského domova?
– Najskôr si musíme povedať, čo bábätká potrebujú. Predovšetkým sú to spoľahlivé a stále vzťahové osoby – psychológovia ich nazývajú materské osoby. Môže to byť matka – čo je ideálny stav, lebo ide o prirodzené pokračovanie vnútromaternicového vývinu. Pokiaľ to nie je možné, môže sa touto dôležitou vzťahovou osobou stať otec, niekto z príbuzenstva alebo náhradný rodič.

Ktoré sú podstatné charakteristiky materskej osoby?
– Pre bábätko je dôležité, aby malo pri sebe niekoho, kto je stály, nemenný, vždy znova a znova poznateľný, aby sa mohlo k nemu dieťatko pripútať s istotou, že toto puto je stále posilňované, potvrdzované. Materská osoba má byť spoľahlivá – počúva a rozoznáva signály dieťaťa. To znamená, že reaguje na to, keď plače, keď vydáva zvuky, robí rôzne pohyby. Vníma existenciu bábätka, viac-menej dokáže dešifrovať jeho komunikáciu. Vie, kedy je hladné, kedy potrebuje prebaliť, kedy sa potrebuje popestovať, kedy komunikovať.
Ak má bábätko k dispozícii takúto osobu, vzniká medzi nimi väzba, pripútanie, ktoré je základom dôvery v okolitý svet. Na základe tejto dôvery je dieťa schopné ďalšieho zdravého vývoja.

Ako je to u dieťaťa v detskom domove?
– Nemá dostatočne naplnenú ani jednu z týchto potrieb. Jeho vzťahová osoba nie je stála, pretože sa pri ňom striedajú viaceré tety alebo ujovia. Napriek snahe dobre opatrovať detičky, ktoré sú im zverené, nemajú vychovávatelia v detských domovoch šancu reagovať na signály tak ako opatrujúca osoba doma. Keď si predstavíte, že sa staráte hoci len o štyri deti v rovnakom veku, iste si domyslíte, koľko signálov dieťaťa je prepočutých, na koľko z nich sa reaguje neskoro alebo nesprávne.

Aké zaostávania môžu mať deti vyrastajúce v detskom domove?
– Ak budeme vychádzať z toho, čo sme už uviedli, môžeme predpokladať, že zaostávanie detí z detského domova bude súvisieť s ich nenaplnenými potrebami.
Bábätko, ktoré nemá vytvorenú spoľahlivú väzbu k materskej osobe, trpí rôznymi prejavmi psychickej deprivácie. To je pojem, ktorý poznáme z dlhoročnej práce prof. Matějčeka a jeho spolupracovníkov. Zaoberal sa dlhodobým sledovaním detí, ktoré vyrastali v inštitucionálnej starostlivosti.
Bábätko v detskom domove nemôže byť stredobodom vesmíru tak, ako je to v domácnosti, kde pribudne nový člen – všimnite si niekedy mamičku, ktorá prišla so svojím bábätkom domov z pôrodnice. Neustále ho sleduje, počúva, či dýcha, ako má, je stále nastavená reagovať na najmenší prejav nespokojnosti a prežíva s dieťatkom jeho spokojnosť. Deťom v domovoch sa takejto sústredenej pozornosti nemôže dostať. Musia počkať, kým príde na ne rad.

Prečo sú deti v detských domovoch apatické?
– Každé dieťatko si pýta starostlivosť. Dáva najavo, že nie je v pohode. Ak je všetko tak, ako má byť, bábätko sa učí, že ak niečo potrebuje, vydá signál, tento je materskou osobou zachytený, dešifrovaný a nepohoda je zmenená na pohodu. Deti v detských domovoch túto skúsenosť nemajú. Síce signalizujú nepohodu, ale ich signály sú prepočuté alebo reakcia na ne prichádza neskoro. To privádza deti k presvedčeniu, že nemôžu ovplyvniť, čo sa s nimi deje. Postupne sa stávajú apatickými a prestávajú vysielať signály, že niečo potrebujú. Akoby sa plač stával pre ne zbytočným. Tieto deti sa na prvý pohľad javia ako veľmi spokojné, neplačú, väčšinu času prespia. Ich spokojnosť je však iba zdanlivá. Sú to prejavy dieťaťa, ktoré sa vzdalo nádeje, že sa oň niekto postará.

A jeho celkový vývoj?
– Deti v detských domovoch v celkovom vývoji zaostávajú. Tie v domácom prostredí dostávajú primerané množstvo nových podnetov, ich organizmus je udržiavaný v aktivite. Deťom v domovoch sa nedostáva toľko pozornosti a preto napredujú pomalšie. Nemajú k dispozícii niekoho, kto je na ne naladený a dostatočne rýchlo spozoruje ich pokroky a podporuje ich v ďalšom vývoji. Mnohé z týchto detí pôsobia ustrašene, nemajú chuť skúmať nové podnety, zmena ich skôr vyľaká, než by ich podnietila k zvedavosti. Často sa javia, akoby boli mladšie, než sú. Zaostávanie je u malých detí najpozorovateľnejšie v takých prejavoch, ako je dvíhanie hlavičky, prevaľovanie sa z bruška na chrbátik, sedenie, státie, chôdza.

Takéto dieťa zvykne vykonávať stereotypné pohyby…
– Ak nie je naplnená jeho potreba láskyplného kontaktu vo chvíľach, keď sa necíti dobre, nikto ho nevezme do náručia, nepokolíše ho, neprihovára sa mu pokojným hlasom, až kým sa neupokojí, snaží sa upokojiť samo. Kolíše sa, ,,hladká” si tváričku a pod. V tomto sebaupokojovaní však nenachádza to, čo by potrebovalo.
Prejavom nedostatku pripútania je aj to, že dieťa nemá ľudí rozdelených na svojich a cudzích. Rovnako dôverčivo alebo nedôverčivo sa správa ku každému

Je možné následky psychickej deprivácie odstrániť?
– Dosť dlho pretrvával názor, že nie. Avšak skúsenosti ukázali, že deti, ktoré sa dostali do pestúnskej starostlivosti, zrazu začali rýchlo napredovať, akoby sa ,,prebudili”. Znamená to, že ak dieťa zrazu získa svoju dôležitú vzťahovú osobu, dokáže si k nej utvoriť potrebnú väzbu a v istote, ktorá z nej vyplýva, môže napredovať vo svojom vývine. Jeho skúsenosti s okolitým svetom sa menia. Postupne si buduje dôveru k blízkym ľuďom a k svojim vlastným schopnostiam. Stráca strach z nového a začína aktívne skúmať svoje okolie. Láskyplný opatrujúci vzťah im pomáha dobehnúť zameškané, v ňom dostanú to, čo im chýba.

Porovnávanie asi vhodné nie je…
– Náhradní rodičia, ktorí si prinesú domov bábätko, sa musia prispôsobiť jeho vývinovému stupňu a postupne rozvíjať jeho schopnosti nadväzujúc na to, čo už vie. Potrebujú veľa trpezlivosti a podpory okolia, lebo starostlivosť o deprimované deti je namáhavá. Často sú nepokojné, netrpezlivé, nedokážu sa sústrediť dostatočne dlho na jednu činnosť. Toto im sťažuje napredovanie a preto sa musia rodičia vzdať porovnávania s inými deťmi v ich veku, sledovania ich pokrokov podľa rôznych tabuliek.

Ako dlho prekonávajú deti následky psychickej deprivácie?
– Rôzne. Závisí to od hĺbky deprivácie, ale aj od vrodených schopností dieťaťa vyrovnávať sa s nepriaznivými situáciami. Niektoré deti dobehnú svoj deficit pomerne rýchlo, iným to trvá dlhšie. Náhradní rodičia by mali byť pripravení napríklad na to, že ich dieťa nebude môcť nastúpiť do škôlky v troch rokoch tak ako iné deti, že budú musieť byť doma na rodičovskej dovolenke dlhšie. Rovnako sa nezriedka stáva, že deťom odporučia odklad školskej dochádzky.

Čo ovplyvňuje ich mentálny a zdravotný stav?
– Sú to vrodené schopnosti dieťaťa – ako je odolné voči nepriazni, či sa narodilo zdravé, alebo sa musí vyrovnávať aj s nejakým oslabením. Samozrejme vplyv má dĺžka pobytu v inštitúcii. Deti, ktoré sa dostanú do rodiny v priebehu prvých troch mesiacov, napredujú rýchlejšie ako tie, ktorým sa to podarí neskôr.

Je pre dieťa prínosom, ak aspoň istý čas žilo s biologickou mamou?
– Pre dieťa má značný význam, či od narodenia bolo opustené, alebo aspoň niekoľko týždňov, mesiacov žilo so svojou matkou. Pre získanie životnej sily, istoty je veľmi dôležité, aby bábätko malo včasnú skúsenosť s materskou osobou, aj keď to možno znamenalo žiť v nevyhovujúcom prostredí. Dieťa, ktoré cítilo, že jeho mama ho má rada, oveľa ľahšie nadviaže väzbu, oveľa rýchlejšie uňho prebehne potrebný proces pripútania k náhradným rodičom. Jeho prvotná skúsenosť nie je poznačená úplnou opustenosťou a bezmocnosťou. To samozrejme neplatí v prípade, že bolo zanedbávané alebo mu bolo ubližované.

Ako si majú rodičia pomôcť, keď si prinesú z detského domova zaostávajúce dieťa?
– Náhradní rodiča vhupnú do svojej role náhle, bez toho, aby si prežili so svojím dieťaťom rôzne vývinové fázy. Je to veľmi náročné a vyčerpávajúce. Najdôležitejšie je pre nich to, aby mali okolo seba blízkych ľudí, ktorí ich dokážu podporiť, podržať. Takých, ktorí chápu ich únavu, sú schopní odbremeniť ich od starostí, povzbudiť vo chvíľach, keď sa ich zmocňujú pocity beznádeje a možno aj pochybnosti o tom, či túto ťažkú úlohu zvládnu.

Pomáhajú rady iných mamičiek?
– Deti, ktoré trpia následkami deprivácie, nie vždy reagujú tak, ako je to obvyklé, takže dobre mienené rady niekedy pôsobia neúčelne, až škodlivo. Ak sa nedarí náhradnej mame tieto rady aplikovať, má pocit menejcennosti, akejsi rodičovskej neschopnosti. Často sa pýta, ako to, že iným mamám to vychádza a mne nie? Prečo moje dieťa zareaguje úplne opačne ako iné? Čo robím zle?

Na koho sa náhradní rodičia môžu obrátiť?
– Oporu môžu hľadať u odborníkov – psychológov, poradcov, ktorí sa vyznajú v problematike psychickej deprivácie, poznajú odlišnosti detí vyrastajúcich v podmienkach detských domovov. Niekedy je dobré obrátiť sa na nich aj vtedy, keď nemajú žiadny vypuklý problém, len sa potrebujú uistiť, či to, čo sa deje s ich dieťaťom je ,,normálne” a potrebujú sa uistiť v tom, ako postupujú. Takúto poradenskú a konzultačnú pomoc poskytujú aj centrá Návrat.

Existuje vhodná literatúra?
– Áno, zaoberá sa špecifikami prístupu k deťom v náhradnej rodinnej starostlivosti. Sú to publikácie už spomenutého prof. Matějčeka, veľmi dobrá je aj knižka Adopcia, vzťah založený na sľube. V Návrate máme pomerne rozsiahlu knižnicu, ktorá je k dispozícii aj náhradným rodičom, vieme poradiť literatúru ku konkrétnemu problému.

,,Deti, ktoré sa dostanú do rodiny v priebehu prvých troch mesiacov, napredujú rýchlejšie ako tie, ktorým sa to podarí neskôr.“

Marika Kerekešová, Eva Lauková
Zdroj: Nebyť sám 2/2007