Pošlime detské domovy pre malé deti raz a navždy do histórie

Pošlime detské domovy pre malé deti raz a navždy do histórie
Emailový rozhovor s Chrisom Gardinerom, pestúnskym otcom, dlhodobým lídrom IFCO.

Myslím, že to bolo v lete roku 2004, keď som začínala ako národná koordinátorka celoeurópskeho projektu Quality4children, som sa v Insbrucku na úvodnom stretnutí ľudí z 32 krajín Európy ocitla pri usmiatom ryšavom mužovi pôvodom z Británie Chrisovi Gardinerovi. Viedol vtedy medzinárodnú organizáciu pre náhradnú rodinnú starostlivosť IFCO (International Foster Care Organization).

Sedel pri večeri vtedy oproti mne a z jednej mojej strany sedela Tanja zo Slovinska a z druhej strany sedela Ivana z Ukrajiny. Ja, zo Slovenska, som sedela medzi nimi.

Chris vtedy rozprával: „Keď som robil na Ukrajine (vzdelávanie k náhradnej rodinnej starostlivosti), videl som v jednom detskom domove ženu, ktorá bola sama v miestnosti so 16 malými deťmi v drevených ohrádkach. Stála nad nimi s veľkou palicou, na ktorej bolo nasadené drevo a v ňom 12 detských fliaš na mlieko… deti boli takto kŕmené… štyri deti museli čakať na ďalšiu „várku“…. Rozum sa mi vtedy zastavoval!“

Tanja zo Slovinska ticho povedala: „My neumiestňujeme bábätká do detských domovov, je to nehumánne.“

Ako to už býva pri takýchto medzinárodných rozhovoroch, človek okamžite porovnáva, ako to je u nich doma. Premietla som si teda našu krajinu a s určitosťou som vedela, že u nás existujú detské domovy, v ktorých sú umiestnené bábätká.
Premietala som si aj to, aké slovné spojenia sa u nás spájajú s umiestnením malého dieťaťa (aj staršieho) v detskom domove: Tak to robíme vždy, je to štandardný postup,„naše“ deti tu nezostávajú dlho – tak pár mesiacov prípadne 1 – 2 roky (po narodení), veď si to nepamätajú, keď sú malé.

Rozhovor z Insbrucku ma zásadne ovplyvnil. Uvedomila som si, že Slovensko je niekde medzi Ukrajinou a Slovinskom – aj v geografickom zmysle, aj v sociálnom kontexte: v starostlivosti o deti vyrastajúce mimo vlastného rodinného prostredia. Nie, stroje na kŕmenie malých detí skutočne nemáme, ale nikdy som nepočula, aby niekto u nás zo zástupcov štátnych úradov hovoril o tom, že umiestnenie malého dieťaťa do detského domova je nehumánne. Napriek tomu, že celá medzinárodná odborná (psychologická, psychiatrická a neurologická) verejnosť už niekoľko desaťročí hovorí o vážnych poškodeniach mozgu dieťaťa a jeho vývinu vplyvom vyrastania dieťaťa v ranom detstve v zariadeniach.

S Chrisom sa stretávame v rôznych intervaloch opakovane. Vždy, keď ho vidím, myslím na to, kam s bábätkami sa Slovensko posunulo, respektíve: ako to vyzerá s umiestňovaním malých detí, ktoré stratili svoje pôvodné rodinné prostredie. Ako to vyzerá s ochranou ich práv deklarovaných Dohovorom o právach detí.

Je rok 2007 a ja vám ponúkam rozhovor s týmto zaujímavým človekom.

Žiješ v Čechách už niekoľko rokov. Vždy, keď sa Ťa spýtam, čo sa deje v Čechách s témou detských domovov, máš smutné oči…. Z čoho?

V roku 2003 bol Univerzitou v Birminghame realizovaný výskum pre EÚ a WHO, Česká republika vyšla z tohto výskumu ako krajina s najvyšším počtom inštitucionalizovaných detí do 3 rokov (60 detí na 10 000), pre porovnanie Slovensko má 31 detí 0-3 roky na 10 000 v inštitúciách. Slovinsko má 0, pretože všetky deti z tejto skupiny sú umiestnené v rodinných formách starostlivosti. Táto štatistika je ešte katastrofickejšia, ak si ju predstavíme v kontexte vývinových a neurologických výskumov škôd najviac postihujúcich bábätká v detských domovoch. A ďalší kontext tvorí výskum na domácej pôde, výskum prof. Matějčeka, českého špecialistu, ktorého longitudiálne výskumy sú medzinárodne uznávanými a boli zrealizované už v rokoch šesťdesiatych minulého storočia (Teda ich výsledky sú v Čechách známe skoro 50 rokov!!!). Viaceré české mimovládne organizácie sa snažia presadzovať zmenu systému, ktorý nie je ohľaduplný k najzraniteľnejšej skupine detí. Bohužiaľ, podarilo sa urobiť len veľmi málo zmien a v Čechách v zásade je malá politická vôľa na zmenu čohokoľvek. Niektorí českí „experti“ a pracovníci Ministerstva (sociálnych vecí) deklarujú, že všetko je v poriadku a ignorujú výsledky tohto výskumu. V máji 2003 bola vydaná Stockholmská Deklarácia z Druhej Medzinárodnej Konferencie o Deťoch a rezidenciálnej starostlivosti, v ktorej sa hovorí: “Je nepopierateľným faktom, že inštitucionálna starostlivosť má negatívne dôsledky na oboje: aj na konkrétne deti, aj na spoločnosť za hranicami inštitúcií.”
Bábätká a malé deti potrebujú vyrastať v láskyplnej rodinnej atmosfére, nie v inštitúciách a vôbec nezáleží na tom ako je tá inštitúcia prebudovaná a reorganizovaná. Rodina je vždy lepšia – bez komentára!

Chris, začiatkom tohto roka si mi poslal správu o tvojej kampani. Môžeš mi k tomu napísať viac?
Dodával som rôzne vyjadrenia a stanoviská o detských domovoch pre malé deti do Rady OSN, do Výboru detských práv v priebehu rokov 2004 – 2005, písal som články, hovoril na konferenciách, diskutoval som vo viacerých televíziách, vrátane českej, a tento rok som sa rozhodol rozšíriť informácie aj mladšiemu publiku. Myspace patrí k najväčším svetovým web-stránkovým sociálnym sietiam, na ktorú je napojených okolo 200 miliónov mladých členov / ľudí – prevažne anglicky hovoriacich. Rozhodol som sa zverejniť informácie práve na tejto web-stránke a informačnú stranu som nazval: MAKE BABY HOMES HISTORY! Pošlime detské domovy pre bábätká do histórie. Kliknite na www.myspace.com/mbhh – prosím, pozrite si video, blogy a povedzte o tom ostatným! Chcem vybudovať do budúcna samostatnú web stránku, aby mnoho ľudí malo informácie a fakty o tom, prečo treba poslať detské domovy pre bábätká do histórie. MAKE BABY HOMES HISTORY!

Prečo kampaň? Prečo teraz?
Vznikla reálna potreba rozšíriť odkaz. Deti majú iba jedno detstvo a zmeny musia prísť tak skoro, ako je to možné. Výskumy a štatistiky sú dobre známe expertom v sociálnej sfére a v jednotlivých krajinách musí prísť postupne k zmenám – pozrite aj web stránku: , ale mnoho bežných ľudí nemá žiadne alebo málo informácii o škodách, ktoré vznikajú v dôsledku zotrvávania bábätiek a malých detí v inštitúciách. Toto je jeden z mojich spôsobov. Ak máte ďalšie, zverejnite ich, prosím!

S akými reakciami na kampaň a na ďalšie Tvoje úsilie sa stretávaš?
Má to zmysel? Bude to fungovať? Ako môžu mladí ľudia pomôcť k zmene myslenia? Pozrite si web stránku: www.quality4children.info, ktorá nám všetkým ukazuje, že mladí ľudia , ktorí prešli systémom sociálno-právnej ochrany môžu reálne presadzovať jeho zmenu! Nikto mi neplatí za túto prácu, ale budem pracovať na tejto kampani spolu s ďalšími na mnohých frontoch, aby prišiel deň, kedy všetky bábätká budú vyrastať v milujúcich rodinách.

Ako vnímaš vývoj tejto témy na Slovensku?
Podľa môjho názoru stavať extra steny a vytvárať rodinne tváriace sa jednotky či skupiny v rámci existujúcich inštitúcií nie je žiadne riešenie! Je to drahé a vytvára to veľmi málo úžitku pre deti, ktoré tam žijú. Skutočná politická zmena by mala viesť k umiestneniu bábätiek do dobre pripravených náhradných rodín, ak treba, aj krátkodobých. Určite by to zožalo úspech a reálne by to mohlo viesť k merateľným ziskom pre tieto konkrétne deti a pre Slovensko ako krajinu do budúcna! Prosím, príďte a rozšírte túto skúsenosť aj k Českému Ministerstvu!

Poznámka:
Projekt Quality4children – Quality in the best interest of the child, Kvalita pre deti – Kvalita v najlepšom záujme dieťaťa bol 3-ročný celoeurópsky projekt, ktorý mal za cieľ definovať Európske štandardy kvality starostlivosti o deti mimo vlastnej rodiny. Hlavnými „dodávateľmi“ informácií pre tvorbu štandardov boli tí, ktorí vyrástli mimo vlastného rodinného prostredia, ich opatrovatelia, sociálni pracovníci a ďalší. Štandardy preklápajú Dohovor o právach detí do bežnej praxe v oblasti rozhodovacích procesov, v oblasti priamej starostlivosti a v oblasti osamostatňovania alebo návratu detí do pôvodnej rodiny. V júni tohto roku boli Štandardy za účasti národných koordinátorov európskych krajín úspešne prezentované v Európskom parlamente. Vytvorenie štandardov je okrem iného aj dôkazom toho, že skupina detí, ktoré strácajú svoje rodinné prostredie, je v celej Európe vysoko zraniteľná a početná skupina. Táto skupina dostala konečne možnosť navrhnúť zmeny, ku ktorým by krajiny Európy mali smerovať. Aby ochránili jedinečné a neopakovateľné detstvo mnohých detí..

www.quality4children.info
Dana Žilinčíková, národný koordinátor projektu na Slovensku

Zdroj: Nebyť sám 2/2007

(3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...