Materinský pud slobodného otca

Rád by som vám porozprával o mojej skúsenosti. Som slobodný otec 11-ročnej dcéry, s ktorou žijem sám už štyri roky. Často okolo seba počúvam, ako ľudia hovoria, že musí byť pre muža veľmi náročné vychovávať dieťa. Ja si to nemyslím. 

Pud, ktorý nazývame materinský, má aj určitá skupina mužov. Preto iba určitá skupina, pretože sa nevieme všetci rovnako vyrovnať s ťažkosťami, ktoré prináša takáto zodpovedná úloha. Ak aj nemáme „materinský pud“, ktorý sa často spája so skutočnosťou, že ženy nosia naše deti počas tehotenstva, my máme (tým my myslím najmä seba) pud chcieť uspieť v tom, čo iní dokázali pred nami (ženy aj muži), teda dať dieťaťu lásku, výchovu a naučiť ho pravidlám. 

Nie je to vždy ľahké, ale aké je to šťastie, aké osobné obohatenie, keď sa musí človek sám a naplno vložiť do tohto každodenného zápasu. Čo sa týka mňa, vždy som uprednostňoval dialóg s mojou dcérou Maud. Nič jej neskrývam, vysvetľujem jej pomocou detských slovíčok jednotlivé etapy jej života, môjho života, nášho života. Často musím meniť osoby zachovávajúc si vlastnú identitu. Som presvedčený, že zatiaľ čo moja vlastná citovosť sa rozvinula práve vďaka tejto udalosti, obrnil som sa pancierom, aby som mohol napredovať až po ten deň, kedy moje dieťatko odíde, aby si založilo vlastnú rodinu. 

Takto to v živote chodí…