Môžem sa ťa niečo spýtať, ocko?

redakcia 4

Otec prišiel unavený neskoro domov z práce. Čakal na neho syn. „Môžem sa ťa niečo spýtať, oci?“

„Samozrejme, čo potrebuješ?“ odvetil otec.

„Oci, koľko zarábaš za hodinu?“ bol zvedavý chlapec.

„To ťa nemusí zaujímať. Načo to vôbec chceš vedieť?“ spýtal sa podráždene otec.

„Len tak,“ pokrčil plecami syn. „Prosím, povedz mi, koľko zarábaš za hodinu.“

Ingimage

„Ak to musíš vedieť, zarábam 40 eur za hodinu.“

„Ach,“ sklopil syn hlavu. „A môžem si požičať 20 eur?“

Otec sa už začínal hnevať: „Ak si odo mňa pýtaš peniaze, pretože chceš zase nejakú hlúpu hračku alebo podobný nezmysel, choď radšej rovno spať. A porozmýšľaj, prečo si taký sebecký. Každý deň tvrdo pracujem, aby som zarobil, zaplatil splátky, ušetril a ty chceš odo mňa peniaze na blbosti.“

Malý chlapec potichu odišiel do svojej izby. Podráždený otec si sadol a tlak sa mu dvíhal zo synových otázok. Keď sa asi po hodine upokojil, začal premýšľať. Možno si potreboval za tých 20 eur kúpiť niečo do školy, niečo, čo mu bolo naozaj treba. Nepýta si odo mňa peniaze až tak často. Asi som nemal na neho hneď vyletieť. Odišiel za synom do izby a potichu otvoril dvere.

„Už spíš?“ pýta sa syna.

„Nie, ocko. Ešte som hore.“

„Premýšľal som. Asi som to prehnal. Možno som nemal byť na teba tak tvrdý. Mám za sebou ťažký deň v práci, preto som na teba vyletel. Nech sa páči, tu máš 20 eur. Čo potrebuješ?“

„Ďakujem, oci,“ chlapec sa posadil s úsmevom na tvári. Potom začal spod vankúša vyberať nejaké pokrčené peniaze a počítať ich. Otec sa znova nahneval.

„Prečo si chcel odo mňa ešte peniaze, keď ich už máš toľko?“ opýtal sa namrzene.

„Pretože pred tým som nemal dosť, ale teraz už mám. Mám 40 eur. Oci, môžem si kúpiť hodinu tvojho času? Prosím ťa, príď zajtra skôr domov. Chcel by som s tebou večerať.“

Otec bol zlomený. Objal svojho malého syna a prosil ho o odpustenie.

Toto je iba krátke zamyslenie pre všetkých, ktorí v živote tvrdo pracujú. Trávime v práci viac času ako so svojimi najbližšími, zatiaľ čo vzácne chvíle nám utekajú pomedzi prsty. Ak zajtra zomrieme, v práci za nás nájdu ľahko náhradu. Ale rodina a priatelia budú našu stratu cítiť po celý život.

zdroj: Facebook

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (12 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Tak tento demagogický príbeh koluje už v rôznych verziách na nete dlho, ako vo verzii matiek, tak otcov, ktorí sa nakoniec rozplačú a pochopia, no proste citový grc, ktorý už uverejňuje aj stránka pedofilov / však tí majú “naozaj”radi deti o tom asi nikto nepochybuje…/

    Prečo tak infantilný článok a práve na deň otcov?

    Spoločnosť je predsa kapitalistická a zameraná na výkon, rodina je v princípe komunistická, to samozrejme naráža na seba a rodia sa paradoxy a la že neplatíme za služby a čas v rodine, ale je / pracovné / zaneprázdnenie otcov príčinou podstatného poklesu vplyvu otcov vo výchove ? Som otec dvoch detí a zamýšľam sa nad príčinami poklesu vplyvu otcov ale to nie je v zle nastavených životných prioritach otcov, je to oveľa, oveľa hlbšie.Americký konzervatívec Charles Murray, alebo naša vedkyňa prof Ostatníková to pomenovávajú v princípe zhodne.Okrem matky a otca je tu niekto tretí …

    Je len symptomatické, že Ostatníkovú išli u nás v lyžičke vody utopiť práve – feministky.

    http://www.konzervativizmus.sk/article.php

    https://www.postoj.sk/4779/je-kratkozrake-ked-si-zeny-myslia-ze-nepotrebuju-muzov

Pridaj komentár