Rola otca (alebo iného muža blízkeho matke) v rodine

Tak napríklad J. Le Camus hovorí o rozdieloch v správaní sa matky a otca v plaveckom bazéne.

Matka si podľa týchto pozorovaní natočí dieťa tvárou k sebe, pričom sa sama odvráti od ostatných detí v bazéne. Naplno sa venuje dieťaťu, pevne ho objíma, priebežne kontroluje jeho teplotu, otiera mu vodu z tváre, pohojdáva ho a rozpráva mu. Zdá sa naplno uspokojená samotným kontaktom s dieťaťom.

Naproti tomu otec s dieťaťom experimentuje, vyhadzuje ho, nevenuje príliš pozornosť tomu, či sa dieťa napilo trocha vody a keď zaregistruje, že ide plakať, začne s ním robiť niečo iné, aby odvrátilo jeho pozornosť od plaču.

U matky je snaha získať pozornosť dieťaťa a udržať jeho bezpečie. Otec vystavuje dieťa novým situáciách, podnecuje ho.

Už z nasledujúceho príkladu sa dajú vysledovať určité charakteristické znaky správania sa matky a otca. U matky je to snaha získať pozornosť dieťaťa, udržovať telesnú blízkosť, ako aj starostlivosť o jeho komfort a bezpečie.

U otca ide skôr o zisťovanie toho čo dieťa dokáže, podnecovanie aktivity, interakcie a niekedy aj vystavovaniu dieťaťa náročnejším a novým situáciám.

Keď sa dieťa cíti zranené, radšej vyhľadá matku

Výskumy tiež poukazujú na to, že keď sa dieťa cíti neisté, zranené, alebo choré radšej vyhľadá matku. Ak chce dieťa preskúmať niečo nové, či žiada o pomoc, radšej ide za otcom. Vo všeobecnosti by sa teda dalo povedať, a výskumy to naznačujú, že mamy poskytujú dieťaťu vo veľkej miere oporu a pocit bezpečia do ktorého sa môže dieťatko uchýliť.

Otec je z tohto pohľadu skôr akýmsi „mostom dieťaťa do spoločnosti“, podnecuje jeho odvahu riskovať a skúšať nové, otvára mu cestu do sveta.

Nebyť bezpečia od matky, neodvážilo by sa možno riskovať s otcom.

A tu je práve možnosť vidieť vzájomnú prepojenie týchto rolí. Nebyť matkinho pocitu bezpečia, ktoré poskytuje dieťatku, neodvážilo by sa možno riskovať. Na druhej strane, nebyť určitého riskovania, ktoré zabezpečuje prítomnosť otca, neučilo by sa možno dieťa tak rýchlo novým zručnostiam. Preto si treba uvedomiť, že ženská aj mužská prirodzená rola majú vo vývine dieťaťa svoju nezastupiteľnú funkciu a dôvod, a ich vzájomné akceptovanie a pochopenie je viac než na mieste.

Pri rozprávaní sa o roli muža a ženy v rodine treba spomenúť, že každá rodina je veľmi špecifická a preto sa prejavy, ktoré sme v tomto článku popisovali môžu meniť a byť rôzne. Ak by mala niektorá z mamičiek, či oteckov chuť dozvedieť sa viac z teoretických poznatkov k tejto téme, odporúčam knižku českej autorky Lenky Šulovej – Raný psychický vývoj dítěte, zo zdrojov ktorej aj vznikol tento článok. 

(22 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)

Loading...