Nástup malého žiačika do škôlky je obvykle náročný proces pre všetkých zúčastnených.
Ako ho deťom uľahčiť?
Ešte pred vstupom do škôlky, môžeme dieťatko na škôlku pripraviť. Vzbudiť v ňom zvedavosť prechádzkami okolo, alebo sa ísť na dvor na chvíľku pohrať, ak má škôlka také možnosti. Tiež je dobré o škôlke rozprávať, ale zase na druhej strane netreba dieťa zaťažovať rozsiahlymi informáciami, pretože malé dieťa si nevie situácie dostatočne dopredu predstaviť.
Dôležité je, aby adaptácia bola systematická a pravidelná a aby sa neprerušovala, ak to nie je nevyhnutné. Radšej po malých krokoch, ale systematicky. Nemusí to byť univerzálne pravidlo, avšak systematické a pravidelné navštevovanie škôlky a opakujúce sa situácie, pomáhajú dieťaťu pochopiť organizáciu škôlky a zorientovať sa v režime. Opakovaním a režimom škôlky získava dieťa bezpečie a istotu.
Ráno je dôležité pripraviť pohodu a tiež dostatočnú časovú rezervu. Ak dobiehame na poslednú chvíľu, keď už deti nastupujú na odchod na raňajky, nie je to úplne ideálna situácia pre dieťa v adaptácii. Ak škôlka dovolí, je dobré dieťa voviesť do triedy a postupne sa vytratiť alebo sa rýchlo rozlúčiť. Dlhé lúčenie len sťažuje situáciu všetkým stranám.
Pomáha aj tzv. rituál rozlúčenia, napríklad mama mi zakýva, pošepne do uška čarovnú formulku…
Dieťaťu tiež pomáha, ak si môže vziať z domu niečo svoje. Je to taký „transportný predmet“ ku ktorému sa počas dňa môže utiekať, ak cíti nepohodu. Je dôležité dieťaťu dovoliť mať predmet, hračku pri sebe. Väčšinou sa jej postupom času dobrovoľne vzdá a bude na neho čakať doma, ale v adaptácii má často takýto predmet pre niektoré deti až bytostný význam.
V adaptačnom procese nie je dobré dieťa nútiť do činností, alebo riešiť jeho papanie. Niektoré deti prvé týždne v škôlke nejedia, lebo celú svoju energiu vkladajú do prežitia situácie. Je to v poriadku. Ak dieťa neje z iného dôvodu, to si vyžaduje iný prístup. Iné dieťa sa možno zo začiatku nebude zase chcieť obliecť do pyžamka, aj to je v poriadku.
Po určitom čase však dieťa začína postupne papať, komunikovať s dospelými, hrať sa a akceptuje režim škôlky. Výsledkom je zdarná adaptácia. Každý rodič to pozná, ten pocit vydýchnutia, keď pominú počiatočné stresy.
Prerušenie adaptačného procesu
Niekedy treba separáciu odložiť, adaptačný proces prerušiť pre nezrelosť dieťatka, jeho neschopnosť prispôsobiť sa, neschopnosť zvládnuť záťaž. Vždy je však potrebné, nevzdávať to skôr ako je nutné. Citlivý rodič a učiteľka vedia nutnosť odloženia nástupu do škôlky, alebo prerušenia adaptácie odhadnúť. Je to úplne v poriadku, pretože vždy musí ísť o dobro dieťaťa. Ak je dieťatko zrelšie, vždy je možné sa k „zaškôlkovaniu“ vrátiť.
Inšpirujte sa tiež a rozmýšľajte, ako sa nebáť emócii dieťaťa, ktoré sa pri nástupe do škôlky môžu objaviť.
Milí rodičia, prajem vám aby ste bez ujmy „zaškôlkovali“ svoje deti, aby ste natrafili na empatické a profesionálne učiteľky a aby sa vaše deti prekonaním tejto prekážky stali samostatnejšími a sebavedomejšími bytosťami.
Použitá literatúra: SHAPIRO, L.E. Emoční inteligence dítěte a její rozvoj. 2014
Pozn. red.: Mgr. Barbora Vodičková, PhD. vyštudovala liečebnú pedagogiku a je riaditeľkou škôlky BlueBerry Hill.