Po príbehu pani učiteľky Štefky ” Ako utieklo dieťa zo škôlky” tu máme ďalší zo života škôlkarov. Pritrafí sa. Pri každej práci. Hlavne, že sa nič vážne nestalo. Aj keď…

Stalo sa to aj v našej škôlke. Dievčatko zo škôlky odišlo samé. Dopoludnia, keď sme mali jazdenie na poníkoch.
Využilo nepozornosť učiteľky, kedy odovzdávala iné dieťa na poníka a odišla hlavnou bráničkou, ktorú nemáme bezpečne uzavretú (na guľu, alebo zamknutú, dočiahnu na kľučku aj deti).
Mamina dievčatka bola práve v nemocnici a malá sa o ňu bála, tak svoj strach o maminu riešila útekom zo škôlky.
Našťastie sa jej nič nestalo, zastavila ju nejaká pani idúca z obchodu, vyspovedala ju, meno, škôlka, bydlisko…a doviedla nám ju do škôlky.
A to my sme veľkomesto s rútiacimi sa autami po uliciach.
Rodičia sa zachovali férovo, nerozmazávali to, len kolegyňa chudera podala výpoveď.
Ak máte pre nás zaujímavý príbeh, pošlite nám ho na adresu redakcia (@) rodinka.sk, radi uverejníme aj ten váš.

Náš syn – “Hans Christian rozprávkar” rozpráva svojim pani učiteľkám o nás všetko možné i nemožné.
Tatinko je riaditeľ zoo v Poľsku, dedko je z Turecka, často chytáme hady, vieme preskočiť náš činžiak a podobne:-) Panie učiteľky mu už popravde nič neveria.
Raz ale zachránil škôlku pred vytopením, keď bola v jedno popoludnie celá škôlka vonku na dvore. Syn stále chodil za pani učiteľkou, že počuje vodu, tá tomu samozrejme neprikladala dôraz, môj syn je ale riadna palica a tak ju za ruku dotiahol až do umývarky, kde tiekla voda z hadice.
Tú poklodu, pochvalu a potlesk si dodnes pamätám… môj hrdina! 🙂