Ako môžu učiteľky v materskej škole pomáhať deťom zvládať ich pocity?

Niekedy sme reaktívni a za nevhodné správanie detí vyvodzujeme negatívne dôsledky. Ako byť pri takomto správaní aktívny? Ako napomáhať dieťaťu k samoregulácii pred tým, ako stratí nad sebou kontrolu?

Deti sú veľmi emocionálne a v predškolskom veku nedosahujú ešte takú úroveň rozvoja, aby boli schopné identifikovať svoje pocity a zodpovedajúcim spôsobom ich spracovať.

Ako môžu učiteľky v materskej škole pomáhať deťom zvládať ich pocity?

Určite sa snažíte stanoviť pravidlá, ktoré fungujú počas celého školského roka. Ak vštepíte deťom základy samoregulácie, táto zručnosť ich bude sprevádzať až do dospelosti. Deti sa naučia zaobchádzať so svojimi pocitmi už v ranom veku, dostanú skvelú výbavu na to, aby s narastajúcim vekom zvládali riešenie zložitejších problémových situácií vo svojom živote.

Prinášame jednoduchý návod, ako môžete aktívne vplývať na negatívne správanie detí už v predškolskom veku.

Tu je postup s názvom STOP:

„S“ ako samé.

Keď je dieťa podráždené alebo nahnevané, prvá vec, ktorú je dobré urobiť, je oddeliť ho od zdroja problému. Oddelením nahnevaného dieťaťa od kolektívu získa priestor svoje emócie dostať pod kontrolu.

Ideálne je naučiť deti, aby samé požiadali o zmenu situácie, aby neboli v kontakte s vecou alebo osobou, ktorá ich rozrušuje.

„T“ ako time out.

Ako docieliť, aby malo dieťa priestor zostať na chvíľu samé, a mali ste ho pritom stále na očiach? Najlepším riešením je mať v triede špeciálne miesto. Mal by to byť útulný a pohodlný priestor napríklad v kútiku miestnosti, kde sa môže dieťa samostatne upokojiť. Priestor môže byť vybavený papierom a farbičkami, malými loptičkami proti stresu, obrázkovými knihami, plyšovými zvieratkami a pod. Keďže každé dieťa je iné, taktiež každé potrebuje rôzne dlhý čas na svoje upokojenie. Keď je už pokojné, je dobré dohodnúť sa na pravidle, aby prišlo za vami a o celej veci sa porozprávalo. K mladším deťom môžeme prísť sami a vyzvať ich porozprávať sa o tom, čo ich rozrušilo. A sme pri treťom kroku.

„O“ ako otvoriť sa.

Pokojné dieťa by malo byť schopné vysvetliť, čo ho podráždilo. U mladších detí je potrebné viesť dialóg a pýtať sa otázky typu :

„Čo ťa nahnevalo? Prečo plačeš? Čo si chcel/a urobiť ty s čím ostatní kamaráti nesúhlasili?“ Keď je problém identifikovaný, môžeme prejsť k poslednému kroku.

„P“ ako postupné riešenie.

Ak bolo dieťa rozrušené a nedostalo to, čo chcelo hneď, je dobré ho ubezpečiť, že inokedy to možno dostane, ale iným spôsobom. Je vhodné vysvetliť význam slova kompromis či ako sa podeliť s inými rovesníkmi.

Niekedy stačí sľúbiť dieťaťu priestor uskutočniť jeho predstavu neskôr – samozrejme, len ak je to skutočne možné a naozaj slovo potom dodržať. Deti by sa mali učiť, že na každý problém existuje riešenie, aj keď to niekedy znamená prijať „nie“ ako odpoveď.