Dá sa prežiť škôlka bez choroby? Ťažko? Ba priam nemožné? Poviete si, ak máte doma škôlkara, prípadne, ak zaspomínate na škôlkarské časy vašich detí?
V článku si prečítate:
čo možno očakávať od nástupu dieťaťa do kolektívu,
koľko chorôb sa považuje za „normálny“ priebeh po nástupe do škôlky
ako riešiť a zvládať choroby škôlkarov
aké najčastejšie ochorenia sa týkajú detí v predškolskom veku
Zdroj: ingimage.com
Dieťa nastupuje do škôlky – prichádzajú choroby
Obdobie, kedy dieťa nastupuje do škôlky, prinesie pre mnohých rodičov zamotaný kruh óčeeriek, angažovania starých rodičov alebo milej pani susedky, ktorí by sa mohli o chorého drobca postarať.
Hoci dieťatko mohlo byť do času, kedy nastúpilo do škôlky v podstate zdravé, potom akoby uťalo a ide z choroby do choroby. Rodičia sú z toho „na nervy“ a hľadajú recepty iných rodičov, ako oni prežili škôlku bez choroby … Je to však vôbec možné?
Koľko chorôb škôlkara sa považuje za „normálny“ priebeh
Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že moje staršie dieťa začínalo so škôlkou na 4-krát. V prvom škôlkarskom roku bol syn viac doma, než v škôlke. Nakoniec sme na 3 mesiace so škôlkou úplne prestali v zimnom období a znova sa tam vrátil asi 5 – 6 týždňov pred koncom školského roku. Teda už keď bola jar v plnom prúde a bacily tak moc nepoletovali vzduchom…
Hoci sa to nám rodičom nemusí páčiť, v zásade je to taký normálny priebeh a zrejme je nereálne od dieťaťa a jeho imunitného systému očakávať niečo príliš iné. Dieťa – škôlka – choroby. Toto trio k sebe patrí.
Imunitný systém dieťaťa vo veku 3 – 5 rokov ešte nie je vyzretý, a tak sa na neho „nalepí každý bacil, ktorý ide okolo.“
Z domu si dieťa do škôlky donesie nejaké svoje „priateľské“ baktérie. Tie však môžu byť problém pre iné dieťa, pretože ich nezvládne jeho imunitný systém. Na druhej strane však treba povedať, že dieťa si takto svoj imunitný systém trénuje.
Obvykle platí, že čím menší škôlkar, tých častejšie chorý a naopak. Do veku 6 – 7 rokov sa dieťatko zdravotne stabilizuje a v čase, keď nastupuje do školy, by už s častými ochoreniami problémy mať nemalo.
Ako riešiť a ako zvládať choroby škôlkarov?
Veľa rodičov stavia na prevenciu v rovine očkovania, či rôznych výživových doplnkov na podporu imunity. Určite to nie je jediná cesta. Svoju rolu zohrajú aj otužovanie dieťaťa, životospráva alebo stres.
Toto sú naše tipy, ako prežiť škôlku bez choroby:
Posilňujte imunitu prirodzeným spôsobom. Darmo budete kupovať drahé doplnky, ak dieťa nemá dosť spánku. Takisto by dieťa malo tráviť aj čas na vzduchu, nech sa stále len nevyváža v aute. Úplnou stopkou je pohyb dieťaťa v zafajčenom prostredí. Dym z cigariet ničí sliznice dýchacích ciest a tie sú potom náchylnejšie na to, aby ich obsadil nejaký vírus.
Dbajte na pestrý jedálniček – zelenina, ovocie. V strave sa vyhýbajte sladkostiam a „umelinám“ – platí to aj o detských sladených nápojoch.
Vitamín, ktorý má zmysel? Hoci prírodné zdroje a strava stoja na prvom mieste, v našom zemepisnom pásme je od jesene do jari dopĺňanie vitamínu D3 pre deti kľúčové a odporúčané aj pediatrami.
Nemusíte siahať len po drahých „gumimackov“ z lekárne. Na podporu imunity skúste využiť prírodné produkty – bylinky, čajíky alebo výťažky z nich.
Psychická pohoda a menej stresu: Stres a emocionálne nepohodlie (napr. ťažšia adaptácia, preťaženie krúžkami či nedostatok voľnej hry) priamo znižujú obranyschopnosť organizmu. Pokojný režim a pocit bezpečia domova sú pre imunitu rovnako dôležité ako vitamíny.
Ranná toaleta nosa (konvičkovanie alebo morská voda): Preplachovanie nosa roztokom morskej vody (alebo kanvičkou u starších detí) po návrate zo škôlky mechanicky zmýva vírusy, baktérie a alergény skôr, ako sa stihnú usadiť na sliznici.
Otužovanie a primerané obliekanie: Dieťa nepretepľujte. Prehriate dieťa sa ľahšie spotí a pri fúknutí vetra rýchlejšie prechladne. Pravidlo „o jednu tenkú vrstvu viac ako dospelý“ platí skôr pre bábätká v kočíku, aktívny škôlkar potrebuje voľnosť a vzdušnosť.
Kvalita vzduchu doma (vetranie a zvlhčovanie): Suchý vzduch z radiátorov vysušuje sliznice, ktoré potom strácajú svoju prirodzenú schopnosť zachytávať infekcie. Pravidelné nárazové vetranie a udržiavanie vlhkosti vzduchu okolo 40–60 % robí zázraky.
Nácvik správnej hygieny rúk: Deti v škôlke neustále zdieľajú hračky. Dôkladné umývanie rúk teplou vodou a mydlom hneď po príchode domov (a pred jedlom) by malo byť automatickým rituálom.
Spoločne športujte.
AI
Základná zásada: doliečujte deti
Možno väčším problémom, než samotné choroby, je zodpovednosť rodičov, s ktorou pristupujú k svojmu dieťaťu, ako aj k tým ostatným. Niektorí to berú tak, že v škôlke dieťa doliečia a nezriedka ráno v šatni vidíte dieťa prskajúce okolo seba sople a kašle. Veľa rodičov potom posudzuje správnosť takéhoto konania a samozrejme, sa im to nepozdáva. Doplácajú potom na to ostatné deti.
Posielať dieťa do kolektívu so zostatkovým „len miernym“ soplíkom často vedie k tomu, že oslabená sliznica hneď na druhý deň chytí novú, oveľa silnejšiu infekciu. Tým, že chránite vlastné dieťa, chránite aj ostatné.
Berte to s nadhľadom a zabezpečte si inú alternatívu ako škôlka
Pokiaľ váš malý škôlkar či škôlkárka často bojuje s chorobami, skúste si z toho nerobiť ťažkú hlavu. Deti s chorobami rastú a v tomto veku je to naozaj bežné. Ide len o to, ako danú chorobu zvláda, či nemá extrémne ťažké priebehy a ako môžete obdobie choroby preklenúť organizačne.
Vopred pripravte aj inú alternatívu ako je škôlka. Nech vás nezaskočí to, že dieťa ochorie a vy nemôžete z práce ostať doma. Kto bude ten, kto vás zastúpi?
Najčastejšie ochorenia u škôlkarskych detí
K tým najčastejším patria:
Infekcie horných dýchacích ciest
Alebo choroby z prechladnutia. Patrí sem nádcha, zápal prínosových dutín alebo zápal podnebných mandlí. U detí v predškolskom veku môže takéto ochorenie získať zdravé dieťa aj niekoľkokrát ročne. Nie je žiadnou zriedkavosťou 5 – 10 prechladnutí ročne. Ide o vírusové ochorenie, prenos vírusov nastáva kvapôčkovou infekciou, čiže kašľom, kýchaním alebo blízkym kontaktom s chorými a vstupnou bránou sú sliznice nosa, hltana, hrtana, ale aj dolných dýchacích ciest.
Zápal stredoušia vzniká spravidla vzostupnou infekciou z oblasti nosohltana počas infekcie horných dýchacích ciest. Pri nedostatočnej „nosnej hygiene“, tým, že sa dieťa nevysmrká môžu v spánku začať hlieny zatekať aj o oblasti uší.
Je to jedno z najčastejších ochorení, ktoré pediatri zaznamenajú u malého škôlkara. Zápal priedušiek je ochorenie dolných dýchacích ciest a 90 percent všetkých akútnych stavov spôsobuje vírusová infekcia. Vyvolávačom ochorenia môžu byť rôzne druhy vírusov, najčastejšie vírus chrípky, parachrípky, RS vírusy, rinovírusy či adenovírusy. Tých zvyšných 10 percent majú na svedomí baktérie, a to najmä streptokok pneumoniae a hemofilus influenzae, ale akútny zápal priedušiek môžu spôsobiť aj atypické baktérie ako mykoplazmy či chlamýdie, ojedinele tiež plesne a parazity.
Ďalším bežným zdravotným problémom sú v detskom veku hnačkové ochorenia. Hnačky sú zväčša spôsobené vírusmi, no ani hnačky spôsobené baktériami, napr. salmonelou, nie sú výnimkou. Na hnačku ochorie každé dieťa do dospelosti niekoľkokrát. Tým, že batoľa a škôlkari navštevujúci kolektívne zariadenia dostanú vírusové hnačkové ochorenie viac ako raz, vytvárajú si postupne obranné látky, ktoré neskôr zabezpečujú ľahší priebeh tohto ochorenia.
Ďalšie v poradí sú ochorenia spojené s vyrážkami. Opäť – sú to často vírusové záležitosti – ako napr. ovčie kiahne, ale vyrážky sa objavia aj pri niektorých detských ochoreniach bakteriálneho pôvodu – záškrt alebo šarlach. Práve po začlenení do kolektívu a prechode na škôlkarsku stravu sa môže prejaviť aj potravinová alergia – ktorá sa tiež prejaví vyrážkou na tele.
