Nebojte sa emócií dieťaťa pri nástupe do škôlky

V článku nepôjde o zaručené postupy, ako dieťa čo najlepšie adaptovať v prostredí materskej školy, lebo také ani neexistujú. Ako povedal profesor Štúr: „Žiadna brožúra nepomôže, ak chýba dostatok energie a hlboký citový vzťah.“

Dovoľte mi ale podeliť sa s vami o pár postrehov.

Adaptačný proces

Je to proces, v ktorom si dieťatko zvyká na prostredie škôlky. Je to obdobie náročné ako pre dieťa, tak aj pre učiteľov a rodičov. Existuje niekoľko možností ako dieťa adaptovať.

Ak je to možné, je dobré dopredu využiť dohodu učiteľka – rodič. Niektorí rodičia potrebujú dieťa adaptovať hneď, rýchlo aj so spinkaním. Sú to hlavne dynamické matky, ktoré potrebujú pracovať.

Iní chcú pomalší nástup, s postupným predlžovaním pobytu dieťaťa v zariadení, s postupným prechodom na spánok. Väčšinou ide o mamy, ktoré sú ešte doma, netlačí ich čas alebo len potrebujú pomalšie tempo, aby si boli isté, že dieťa neprežíva extrémny stres.

Pokiaľ to možnosti predškolského zariadenia dovoľujú, je dobré dohodu s rodičmi umožniť.

Koľko trvá adaptácia

Niekde som sa dočítala, že adaptačný proces v materskej škole trvá 4-6 týždňov. Po tomto období by sa malo dieťa ukľudniť a stotožniť sa s rolou škôlkara.

Podľa mojich skúseností, niektoré deti potrebujú viac času, vlastné tempo. Ak potrebujú viac času, treba im ho dať. Pozor však, nemožno ani adaptáciu zbytočne naťahovať.

Orientáciou učiteľa a rodiča, ako adaptácia napreduje, by mal byť každodenný maličký krok vpred. Napríklad predĺženie času pobytu, rýchlejšie odlúčenie od maminky apod.

Niekedy mamičky v dobrej viere „krúžia“ okolo svojho dieťaťa, čím jeho už aj tak ťažkú situáciu zbytočne zamotávajú. Vtedy sa adaptácia umelo predlžuje a dieťa stagnuje. V adaptácii by nemalo dieťa stagnovať.

	Prečítajte si aj: Keď kvôli škôlke plačú mamy.

Emócie v adaptačnom procese

Počas prvých dní dieťa väčšinou pozoruje, orientuje sa, čo sa okolo deje.  Spoznáva tváre, priestory a organizáciu škôlky. Učitelia spoznávajú jeho reakcie a možnosti. Niektoré deti zvládajú separáciu od rodičov ľahšie, iné ťažšie.

Adaptačné obdobie môže byť často sprevádzané veľkými emóciami zo strany dieťaťa.  Strach, úzkosť, hnev, to všetko môžu byť oprávnené emočné reakcie dieťaťa na prvé dni v škôlke.

Rodičia sa často čudujú, prečo niektoré deti takto extrémne reagujú. Ja im vždy odpovedám, že je to jeho normálna reakcia na neznámu situáciu. Dieťa sa nevie inak brániť.

Chýba mu skúsenosť, racionalizácia, spracovanie situácie. „Jemu ide o život.“ Predstavme si, ako by sme sa cítili, keby sme sa ocitli na „šanghajskom letisku“. Asi by sme tiež boli na začiatku zmätení, alebo keď sme na novom pracovisku, ako tieto situácie prežívame?

V zápätí je však dobré povedať, že aj keď emócie deti väčšinou prežívajú veľmi intenzívne, bezprostredne, bez zábran a niektoré priam fyzicky, je každá emócia zo svojej podstaty odoznievajúca a pominuteľná. To sú tie situácie, keď dieťa až bytostne reaguje na odchod rodiča a za chvíľu po jeho odchode sa upokojí a začne sa hrať.

Sú však aj deti, ktoré sú v svojich emočných reakciách vytrvalejšie. Tu je zas dobré pripomenúť, že všetky deti majú svoje rezilientné zdroje. Zdroje odolnosti, schopnosti prekonať prekážku, spracovať nepohodu. Potrebujú len k tomu pevných a odhodlaných dospelých.

Kaganov výskum

Harvardský psychológ Kagan robil výskum, kde zistil, že rodičia správnym prístupom k dieťaťu z úzkostnejším nastavením, dokážu doslova „meniť vývin jeho mozgu“. Zistil, že pokiaľ dieťa rodič prehnane ochraňuje a odstraňuje prekážky z jeho dosahu, fixuje ho v nežiaducom stave.

Naopak vystavovanie dieťaťa primeraným prekážkam, jeho emocionálna podpora pri ich prekonávaní pomáha v mozgu dieťaťa  vytvárať nové nervové dráhy a lepšie zvládať záťažové situácie. (Shapiro, 2014).

Dôležité je, aby bol rodič vnímavý, čo dieťa zvládne a čo už nie, aby nedošlo zbytočne k jeho preťažovaniu. Z odkazu Kagana pre nás vyplýva, že vstup do škôlky je stres a prekážka, ktorú treba prekonať, nie odstrániť.

Často vidím, že rodičia sa boja emócií svojich detí. Ťažko znášajú ich nepohodu, čo je prirodzené. Je však dôležité si tiež uvedomiť, kto viac má pomáhať dieťaťu zvládať záťaž a jeho emócie, ak nie jeho rodičia. Kto ho má podporovať a povzbudzovať, ak nie rodičia.

Ak sa dieťa naučí, že rodič tu nie je len na to, aby odstraňoval prekážky, ale aby mu ich pomohol prekonávať, bude pripravené tieto stratégie využiť aj vo svojom neskoršom živote. To je, si myslím, veľmi dôležitá rodičovská úloha pre život dieťaťa.

Rola učiteľky a rodiča

Učiteľky sú väčšinou skúsené a odborne podkuté. Ich rukami prešlo už mnoho detí a preto majú skúsenosti s rôznym typom detí aj rodičov.

O priebehu adaptácie  musí učiteľka s rodičmi komunikovať.  Referovať, ako sa dieťa správalo počas dňa, čo je dôležité urobiť, povedať, ako má rodič s dieťaťom doma pracovať.

Tiež je potrebné získať si dôveru rodičov. Dôležitou kategóriou sú hlavne  tzv. „prvorodičia“, ktorí nemajú skúsenosti  a vstup do škôlky zažívajú prvýkrát . Sú o to viac zraniteľnejší a môžu zo začiatku reagovať veľmi citlivo.

Učiteľka-profesionálka musí s takouto situáciou rátať.  Mala by zvládnuť emočne nabité situácie s empatiou a s vcítením. Chce to jej odbornosť, naladenie sa a trpezlivosť.  Takisto je potrebné zastrešiť  emócie dieťaťa (ak je už bez rodiča), nešetriť dotykom a prispôsobovať sa jeho reakciám  a zostať pokojnou.

	Prečítajte si aj: 6 rád pre zdarnú adaptáciu dieťaťa na škôlku.

Učiteľka by tiež mala rodiča dobre počúvať, aby jej neunikli informácie, ktoré môžu adaptácii pomôcť.  Je dôležité nájsť  „akúsi“ vzájomnú symbiózu  v spolupráci pri zvládaní adaptačného procesu dieťaťa. Rozumná učiteľka vie správnu mieru, ako spolupracovať s rodičom, tak aby jej dôveroval, odhadnúť.

Rodič by mal učiteľku ako profesionálku počúvať a podriadiť sa pravidlám škôlky. Tiež by mal zvládnuť svoje emócie, pretože dieťa veľmi citlivo vníma jeho rozpoloženie. A samozrejme veriť v pozitívny výsledok adaptácie.

Použitá literatúra: SHAPIRO, L.E. Emoční inteligence dítěte a její rozvoj. 2014

Pozn. red.: Mgr. Barbora Vodičková, PhD. vyštudovala liečebnú pedagogiku a je riaditeľkou škôlky BlueBerry Hill.

(11 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...