Čo má vedieť dieťa, aby nezaostávalo za rovesníkmi v škôlke

Niektorým rodičom sa nepodarí dieťa umiestniť do škôlky pre nedostatok miesta, no sú aj takí, ktorí svoje deti do škôlky ani nezapíšu a nechajú ich doma. 

Obidva modely – dieťa doma/dieťa v škôlke – majú svoje plusy, aj mínusy. Možno sa však pýtate, čo by malo vedieť dieťa, ktoré do škôlky nechodí, aby nezaostávalo za svojimi rovesníkmi.

1. Dieťa by malo vedieť svoje meno a priezvisko

Znie to možno čudne, ale niektoré deti sa predstavujú zdrobneninami mena (Titi, Veve) alebo svojimi prezývkami z domu (miláčik, žabka, fazuľka a podobne).

2. Dieťa má byť primerane svojmu veku samostatné

Samozrejme, že je jednoduchšie, keď svoje dieťa nakŕmite sami. Ani nemusíte potom pol dňa umývať kuchyňu. Ale vedieť chytiť do ruky lyžicu a trafiť sa s ňou do úst, je prvým krokom k samostatnosti. Áno, rozhadzovanie jedla mimo taniera a stola k tejto fáze učenia, žiaľ, patrí, rodič sa musí prekonať.

Za lyžičkou nasleduje pitie z pohárika, potom používanie vidličky a noža, ďalšia etapa učenia je, keď si dieťa dokáže natrieť maslo na chlebík, či preliať nápoj z fľaše alebo džbánu do pohára.

Dieťa by malo byť samostatné nielen v jedení, ale aj obliekaní. Zo začiatku pomáhate dieťaťu, aby prestrčilo ruky cez rukávy, nohy trafilo do správnych dierok nohavíc, ale už samé sa dokáže vyzuť, dať si dole čiapku. Postupne sa zvládne obliecť samé. Ani zipsy, či gombíky pre neho nebudú problém.

	Prečítajte si aj: Nezbavujte sa detí, neodkladajte ich do škôlky

3. Dieťa musí vedieť, že v živote sú určené pravidlá a hranice

Je sa za stolom. Kreslí sa na papier. Knižky listujeme a čítame, ale netrháme ich. Kamarátov nebijeme a ak nedokážeme sami riešiť problém, hľadáme pomoc od niekoho staršieho.

Na miestach, ktoré nie sú bezpečné, držíme mamu alebo ocina za ruku. Po parkovisku nebeháme, nehráme sa naháňačku. V obchode si nemôžeme zobrať všetko, čo nám príde na chuť, ale môžeme sa dohodnúť s mamou, že nám kúpi jednu vec, ktorá sa nám páči.

4. Dieťa sa má učiť vyjadrovať, má vedieť primerane veku komunikovať

To, že vy ako rodičia rozumiete, čo chce dieťa povedať, neznamená, že to platí aj pre ostatných. Ak vaše dieťa ukáže prstom na hračku a povie „to,“ pokračujte v rozhovore s dieťaťom, použijúc širšiu zásobu slov:

„Chcel by si plyšového medvedíka? Ten je ale krásny! Je mäkký, má hnedú farbu a pozri, tu má veľké čierne oči. Nech sa páči.“

Vaše dieťa sa čochvíľa naučí namiesto slova „to“ vyjadriť svoje želania jasnejšie: „Chcem piť,“ „Chcem ešte,“ „Chcem banán.“ Neskôr vymení jednoduchšie vety za zložitejšie súvetia: „Veľmi sa mi páčilo to modré auto v obchode. Kúpiš mi ho?“

	Prečítajte si aj: Prečo dávam dieťa do škôlky, keď som na materskej s druhým

5. Dovoľte dieťaťu, aby sa v niektorých veciach rozhodovalo samé

Nie, to neznamená, že si môže vybrať, či ide spať alebo či si oblečie v zime sandále. Príliš veľký výber a sloboda je dieťaťu bremenom, ktoré nemôže samé uniesť.

Ale dokáže sa rozhodnúť v konkrétnej situácii, či chce napríklad vanilkovú alebo čokoládovú zmrzlinu alebo či si oblečie modrú alebo žltú mikinu, s ktorou farbou bude maľovať a podobne.

6. Buďte v pohybe

Prechádzajte sa, behajte, skáčte, preliezajte, šplhajte sa, točte sa, kým sa vám nezačne točiť hlava. Spúšťajte sa po šmykľavke a vyliezajte po nej opačným smerom. Hojdajte sa na hojdačke. Hrajte sa s loptou. Bicyklujte sa. Nebuďte príliš ochranárski. Občasné pády a rozbité kolená, tak vyzerá normálne detstvo.

7. Čítajte si

Spoločné čítanie má veľa plusov. Je na ňom úžasná blízkosť, pocit tepla, lásky, spomienok, keď dieťa sedelo vo vašom náručí a spolu ste listovali v rozprávkovej knižke. Prezeraním encyklopédií sa dieťa učí, že sa môže dozvedieť niečo nové, čo sa mu zíde. Čítanie ovplyvňuje aj rozvoj detskej reči a obohacuje slovnú zásobu.

8. Spievajte, tancujte, hrajte

Dieťa reaguje na zvuk hudby spontánne tlieskaním, pohmkávaním, poskakovaním do rytmu. Vďaka hudbe sa učí veľa potrebných vecí – zvuk/ticho, tempo, dynamika, cibrí si pamäť textami, rozširuje si slovník.

9. Nezabúdajte na výtvarné aktivity

Hrajte sa s farbami, líniami, povrchmi, textúrami. Používajte rôzne materiály a výtvarné techniky – kreslite, maľujte, modelujte, vystrihujte, lepte.

Experimentujte. Neohraničujte sa iba na papier, sú tu ešte kartóny, textil, vata, obrúsky, špongie. Keď sa hráte s plastelínou, používajte neobyčajné materiály, napríklad vidličky, nože, cestoviny, konáriky, slamky. Fantázia nech má zelenú.