Sme iní, nie horší

Združenie pre pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím ZPMP Krtkovčatá dňa 18. XI. 2007 usporiadalo už 10. ročník medzinárodného benefičného koncertu pod názvom Sme iní, nie horší. Záštitu nad koncertom prevzala ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová, koncert bol realizovaný s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR a samozrejme vďaka množstvu sponzorov a priaznivcov ZPMP Krtkovčatá. Takýto jedinečný projekt sa zatiaľ nekonal nikde inde na Slovensku, len v Humennom. Nechcem písať o pestrom programe, v ktorom účinkovali hostia zo Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska, Bulharska, Nórska a svoje výtvarné práce prezentovali aj klienti DSS Retz z Rakúska. Na takomto podujatí som bola prvý raz na špeciálne pozvanie. Preto sa chcem zamyslieť na svetom nás zdravých a svetom ľudí postihnutých.

Pravda je taká, že sa stále úprimne teším pri pomyslení, že sa mi narodili zdravé deti a akosi sa snažím tváriť sa, že svet postihnutých sa ma netýka. Trápne priznanie? Možno smutné, ale nie trápne. Zrejme mám v hlave zbytočné predsudky, ktoré však postupne miznú aj vďaka takýmto podujatiam, ako bol spomínaný koncert. My zdraví a “normálni” sa často sťažujeme, ako ťažko sa nám žije, lebo musíme to a hento, máme x povinností, žalostne málo času, kladú sa na nás vysoké nároky v práci, v súkromnom živote, … a pritom si vôbec neuvedomujeme, akí by sme mali byť šťastní, že sme zdraví a môžeme žiť “normálne”. Veď ak je tento svet ťažký pre nás, aký potom musí byť pre tých iných? A teraz nemám na mysli len ľudí s mentálnym postihnutím.

Ak má niekto zrakový handicap, zvyčajne to vidno na prvý pohľad a sme k takýmto ľuďom ústretoví, podľa možností sa im snažíme pomáhať. Ak je však niekto napr. sluchovo znevýhodnený, nie je to hneď také jasné. Pritom sluchovo postihnutý človek má v našom svete veľmi ťažkú orientáciu. A čo potom ešte mentálne postihnutí ľudia? Pokiaľ je to možné, starajú sa o nich rodičia. Tí šťastní z nás sa tak prirodzene tešia z každého samozrejmého pokroku svojho zdravého dieťatka a aj keď nie celkom radi, predsa sa len nevieme dočkať istého stupňa samostatnosti našich ratolestí, aby sme si v tom kolotoči starostlivosti utrhli pár voľných chvíľ aj pre seba. Rodičia postihnutých detí to majú mnohokrát ťažšie, krôčky k osamostatneniu dieťatka sú len veľmi malé a pomalé a len v zriedkavých prípadoch mentálne postihnutý človek môže žiť celkom samostatne.

Kedysi boli mentálne postihnutí ľudia takpovediac poschovávaní v rôznych ústavoch a na verejnosti sa takmer neobjavovali. Svoj život prežívali v akomsi utajení a bez identity. Dnes je doba iná, učíme sa tolerancii, pochopeniu, integrácii, nemali by sme pred problémami zatvárať oči – postihnutí ľudia žijú medzi nami a treba im pomáhať zaradiť sa do života, nájsť si v ňom svoje bezpečné miesto a podľa možností naplno ho prežiť. Už neobstojí zmýšľanie, že im sa žije ľahko a bezstarostne, lebo o všetko sa postarajú tí zdraví. Postihnutí ľudia sú iní, nie však horší. Aj keď v inej mentálnej rovine, aj oni prežívajú svoje trápenia, obavy, strach, nie len šťastie a radosť. Niektoré javy z toho nášho sveta veľmi dobre chápu a zrejme ich aj mrzí, že sa im nemôžu priblížiť. Oni však môžu inak vplývať na nás. Nie je to len tá radosť a úprimná láska, ktorú denne prežívajú ich najbližší. Sú to presne tie momenty, keď postihnutí ľudia otvárajú oči nám ostatným a ukazujú nám, že aj s takým handicapom sa dá dosiahnuť veľa. Veď kto z nás sa tak smelo postaví na javisko a pred vypredanou sálou bezchybne predvedie svoj program? Lenže oni to dokážu a nie len tak hocijako. Na svojom vystúpení si dali všetci účinkujúci záležať. Ak si v dnešnej dobe ešte niekto myslí, že postihnutí ľudia by sa nemali prezentovať verejne, tak sa veľmi mýli. Práve tým, že vystúpia na verejnosti, máme možnosť nie len prispieť k zlepšeniu ich podmienok pre dôstojný život, ale i zamyslieť sa nad sebou a prehodnotiť svoje priority.

V programe účinkovali: ZPMP Krtkovčatá – minimuzikál Vianočná pohoda, DSS Podskalka, ŠZŠ na Ul. Třebíčskej v Humennom, DM Hostovice, DM Humenné, ÚSP Kyjov a DSS Březany – ČR, DSS Sanok – Poľsko, ŠZŠ Ferenca Móra Mátészalka – Maďarsko, ŠZŠ pre nepočujúcich Decho Deneva Sofia – Bulharsko, DSS Retz – Rakúsko, Mladý heligón Rabčice, špeciálny hosť Marika Lejon – víťazka nórskej hitparády III/2007 a mnohí ďalší, ktorí sa svojou prácou pričinili o vytvorenie programu.

(Žiadne hodnotenia)

Loading...