Bezplienková metóda. Ako to funguje?

Moderný život

“Ľudia často zvažujú, či to bude pre nich znamenať viac práce. V realite je však oveľa jednoduchšie dať dieťa rýchlo na nočník, než ho utrieť, očistiť a vymeniť mu plienku”, hovorí Christine Gross-Lohová, autorka knihy Dieťa bez plienok: Prirodzený nácvik na toaletu.

Poskytuje v nej návod na to ako prispôsobiť bezplienkovú komunikačnú metódu modernému spôsobu života. Je si vedomá toho, že rodičia sú vystavení mnohým tlakom, takže nie vždy je možné mať dieťa “bez plienky”.

“Bezplienkovú metódu môžete používať príležitostne alebo na polovičný úväzok. Stále však budete profitovať z toho, že vaše dieťa vie, že plienka nie je jediné miesto, kde sa môže vyprázdniť,” dodáva. Všetko je to súčasťou postupného prechodu k nezávislosti.

Ako to funguje?

Pani Gross-Lohová je držiteľkou Harvardského doktorátu a zároveň matkou štyroch detí. Svoj čas si musí rozdeliť medzi Boston a Tokyo. O hnutí bez plienok sa vyjadruje ako o “vyslobodení z výlučnej závislosti od plienok”.

Pre prvé pokusy odporúča vybrať kľúčové okamihy po prebudení či po kojení a ponúknuť dieťaťu nočník. V skutočnosti mnohí rodičia, ktorí používajú bezplienkovú komunikačnú metódu v Európe i USA, stále používajú látkové či jednorázové plienky ako zálohu.

Rebecca Neal (36) z Islingtonu na severe Londýna, ju začala používať keď jej dcéra Beatrice mala päť dní. “Bezplienková komunikačná metóda nie je v skutočnosti odprezentovaná rodičom ako jedna z ich možností,” hovorí.

“Ak aj je, tak ľudia častokrát nezistia ako je flexibilná. Myslím si, že rodičia pociťujú dilemu, lebo si myslia, že ju musia používať buď na 100% alebo vôbec nie. Je možné využívať jej výhody či s plienkami alebo úplne bez nich.”

Čisté a jednoduché

“Ľudia sa taktiež obávajú, že to bude príliš zložité a špinavé”, hovorí Rachel Richardson (37), opatrovateľka z Londýna. Čo ju rozčuľuje je to, že bezplienková komunikačná metóda je vnímaná ako “extrémna”, pretože niektorí rodičia sa rozhodnú ponechať svoje deti bez plienok.

Ona ju začala používať, keď jej dcéra mala štyri mesiace. “Bola som ňou inšpirovaná, keď som zistila, že je kompatibilná s moderným spôsobom života a bývaním v čistom dome s bielymi kobercami,” dodáva.

 

Mimo domu

Deti, ktoré sú naučené používať bezplienkovú komunikačnú metódu sú zvyčajne, nie však vždy, schopné ísť na toaletu sami od 15-tich mesiacov, keď sú schopné vyjadriť svoju potrebu slovne alebo naznačiť ju signálmi, a posadiť sa sami na nočník.

“Keď začala moja dvojročná dcéra chodiť do škôlky, bola schopná sama ísť na nočník,” spomína Rachel.

“Učiteľky z materskej škôlky boli veľmi nadšené, že ju to nemuseli učiť, keďže toto tvorí veľkú časť ich práce pri dvoj – až trojročných deťoch. Pochopili rýchlo základné princípy bezplienkovej komunikačnej metódy a vyjadrili sa, že by ju radi používali pri mladších deťoch v ich starostlivosti.

Očakávania pri učení na nočník

“Prečo sa odporúča začať učiť deti na nočník až okolo 24 mesiacov? Ide o ovplyvnenie očakávaní, ktoré majú rodičia, a snaha vyhnúť sa sklamaniu”, hovorí doktor Graham Clayden, ktorý pracuje v Kings College Londýn a je pediatrickým konzultantom v troch detských nemocniciach.

Počas rokov praxe videl príliš veľa detí, ktoré trpeli problémami súvisiacimi s nácvikom sebahygieny.

“Keď sa žalúdok naplní, vzniká gastrokolický reflex, ktorý spôsobuje vyplnenie hrubého čreva a nasleduje vyprázdnenie” dodáva.

Veľa detí sa vyprázdni v priebehu 20-tich minút po jedle. Ak sa to stane predvídateľným, tak prečo to nezachytiť – ušetríte plienku i planétu.” Toto by však nemalo byť zamieňané s dobrovoľnou kontinenciou, varuje.

Keď deti dosiahnu určitý vek a naučia sa stáť, chodiť a trochu ovládať svaly spodnej časti brucha, môže sa stať, že ak je ich pozornosť rozptýlená svetom okolo nich, zrazu sa pokakajú alebo pocikajú niekde inde. ”

A niektorí rodičia sú z toho strašne sklamaní, pretože kontinenciu, ktorú dieťa dostiahlo, zrazu stratili.”

 

Keď sa rodičia hnevajú

Sklamanie rodičov či ich hnev kvôli nehodám, môže mať negatívny dopad na dieťa a viesť k zdravotným problémom ako zadržiavanie stolice a zápcha, ktorej prekonanie trvá roky.

Príliš veľa ľudí chce urýchliť jednotlivé fázy vývoja dieťaťa a súťažia medzi sebou, hovorí doktor Clayden. Toto je dôvod, prečo je rodičom odporúčané čakať.

“Ak je používanie toalety v rannom veku vnímané len ako určitá forma spoločenského úspechu, zapríčiní to mnoho zlyhaní.” radí. “Na druhej strane, ak je pre vaše dieťa zábavné vykakať sa do nočníka, tak to je super, neublíži mu to.”

Citlivosť a zábava

Všetci súhlasia s nasledovným mottom: Na programe dňa sú citlivosť, komunikácia a zábava. Medzi rodičmi, ktorí používajú bezplienkovú komunikačnú metódu, je akýkoľvek druh naliehania či nátlaku tabu.

Christina Gross-Lohová zvažovala, či má použiť “Nácvik na toaletu” v názve svojej knihy. “V tradičnom slova zmysle to nie je nácvik na toaletu či nočník. Je to snaha o uspokojenie potrieb dieťaťa pri jeho vylučovaní. Niektorí ľudia to riešia plienkami, iní podržia dieťa nad nočníkom.”

 

Blízky vzťah

Používanie toalety v skorom veku je jedným z plusov, nie je to však cieľ, potvrdzuje Melinda Rostein, ktorá prevádzkuje priamo z jej domu v Massachusetts neziskové informačné internetové stránky Diaperfreebaby.org. Tieto majú v súčasnosti vytvorenú medzinárodnú sieť prívržencov s lokálnymi skupinami a mentormi vo viac ako 11 krajinách.

“Najväčšou výhodou plynúcou z bezplienkovej komunikačnej metódy je vytvorenie blízkeho a dôverného vzťahu, ktorý bol vybudovaný medzi rodičom a dieťaťom.” “Výsledkom tohto vzťahu je, že tieto deti sú sebavedomé pri používaní toalety, majú čisté a zdravé telo a rozumejú ako pracuje, komunikujú a necítia sa menejcenne, keď sa stane “nehoda”, hovorí Rostein.

Viac než slová

Toto je hlavný dôvod, prečo sú Claire, Rebecca, Rachel a ďalší rodičia, takí nadšení zo svojej skúsenosti. Zo všetkých prínosov je najviac oceňovaná úžasná cesta objavovania, ktorú im bezplienková komunikačná metóda umožnila uskutočniť s ich deťmi.

“Nerobte si veľkú hlavu z toho, či to bude špinavé, či to robíte správne alebo čo si o tom myslia iní ľudia. Bavte sa pritom,” hovorí Claire.

“Môj najobľúbenejší čas je, keď hneď ráno posadím Tallis na nočník, a ona sa vo veľkom vykaká a vyciká a celý čas sa na mňa uškŕňa.”

Nie pre každého to bolo jednoduché. Vyskytli sa okamihy, keď sa zdalo, ako keby sa všetko len zhoršovalo, keď sme zažili množstvo zmien a frustrácie. Väčšinou sú to však momenty plné radosti z upevňovania tejto komunikácie, ktorej podstatou je oveľa viac, než len slová.

S týmto vedomím sa pozerám na moju dcéru (má teraz štyri mesiace) ako začína posmrkávať a mrnčať. Zodvihnem ju a podržím nad umývadlom v kúpeľni. Pozrie sa na mňa naspäť v zrkadle, zachichoce sa a usmeje sa. “Kako, kako, kakoooo” povzbudzujem. A ona, aspoň nateraz, sa vykaká.

Preložila Beata Hucková. Uverejnené s láskavým súhlasom webmagazínu  www.thegreenparent.co.uk

(27 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)

Loading...