Bezplienková metóda. Ako to funguje?

Keď Sohani Crockett prvýkrát počula o „bezplienkovom“ koncepte, zdalo sa jej to dosť odstrašujúce. Chcela to však vyskúšať a zistiť ako to ovplyvní jej vzťah s dieťaťom.

V tomto článku sa podelila o svoju skúsenosť s bezplienkovou metódou.

2 týždne

„Mami!“ vzrušene som hovorila do telefónu. „Betty bola dnes na toalete ako veľké dievča, zatiaľ čo sme s Paulom popri nej recitovali mantru „kako kako kako“.

„Panebože,“ reaguje moja mama a ignoruje recitovanie mantry. „Nie je to nenormálne pre dvojtýždňové bábätko?“

Nezvyčajné je to možno vo svete, kde je rodičom odporúčané, aby začali s nácvikom detí na nočník vo veku okolo 24 mesiacov.

Používame pri Betty prirodzenú hygienu novorodencov: zabudnutú zručnosť a stratené umenie komunikácie – v jednoduchosti povedané používanie nočníka od narodenia.

Zvedavosť

V našej skupinke mamičiek sú mnohé tiež prekvapené. „To ju fakt zoberieš na záchod?“ udivene sa pýtajú. „Takú malú! A ako to funguje?“

Takisto, ako keď dieťa komunikuje neverbálne hlad, radosť a bolesť, vie komunikovať i potrebu ísť sa vymočiť či vyprázdniť.

Prirodzená hygiena novorodenca známa takisto ako bezplienková komunikačná metóda je vlastne reakcia na túto potrebu.

Nočník od narodenia, prečo nie?

Dieťa učíme používať nočník od veľmi skorého veku, dokonca i od narodenia. Tak ako ostatní cicavci, aj deti sa rodia s prirodzeným inštinktom nešpiniť svoje hniezdo. Spoliehajú sa na rodičov a opatrovateľov, že im k tomu dopomôžu.

Miesto používania plienok sa rodičia, ktorí praktizujú bezplienkovú komunikačnú metódu, naučili rozpoznávať jemné signály, ktoré robí ich dieťa, a podržia ho nad toaletou, nočníkom alebo inou nádobou, kým sa vyprázdni.

Takýmto spôsobom sa vyhnú zapareninám, močovým infekciám či obavám z toho, aký vplyv budú mať na životné prostredie. Takisto nemusia riešiť potenciálne problémy, ktoré vznikajú pri tradičnom odplienkovávaní.

Jednorazové, látkové plienky

Claire Webb (36), matka troch detí z Blackpoolu, vyskúšala oboje, jednorazové i látkové plienky. Je veľmi nadšená z bezplienkovej komunikačnej metódy a využíva jej výhody doma i vonku ako napríklad v knižnici, na pláži a dokonca i v kine.

„Používala som jednorazové plienky pri mojom najstaršom synovi Owenovi (8), ktorý chodil sám na WC od troch rokov. Dcérka Willa (6) nosila látkové plienky a naučila sa používať nočník od 2 rokov. Moju najmladšiu Tallis (6 mesiacov) som učila na nočník od narodenia. Smolku sme zachytili do kelímka od jogurtu,“ hovorí Claire. „Pôrodné asistentky si mysleli, že som úplne strelená!“

 

Je to prirodzené a logické

„Používanie nočníka od narodenia znie radikálne, ale vo svojej podstate je to prirodzené a logické“, hovorí Ingrid Bauer vo svojej knihe Bez plienky: Láskavá múdrosť prirodzenej hygieny novorodenca z roku 2001.

Prepojila tu dva príbuzné prístupy, a to metódu prirodzenej hygieny novorodenca a bezplienkovú komunikačnú metódu.

„Chyba je v našom myslení“, píše autorka. Obraz jemnej pokožky, ktorá je odetá v super savej plienke, je hlboko vrytý v našich predstavách o šťastnom rodičovstve. Už ani nezamýšľame nad tým, či by to bolo možné robiť aj inak. A dá sa to aj iným spôsobom.

Iné národy vedia čítať signály bábätka

Ženy v Afrike a Ázii bežne nosia svoje nahé deti počas celého dňa pri sebe bez „nehôd“, vysvetľuje autorka Bauerová.

Naučili sa čítať signály, ktoré deti vydávajú – zvyčajne je to nervozita, nepokoj alebo určitý výraz tváre – a jednoducho ich podržia vo vhodnej pozícii nad miestom, kde môžu vykonať toaletu. Zároveň povzbudzujú dieťa vydávaním určitého zvuku, ktoré ich ratolesť stotožňuje s vyprázdňovaním.

Kontaktní rodičia ľahšie zachytia signály

Existujúce rozdiely medzi životom v rozvojových krajinách a životom na západe – otvorené sanitárne systémy, teplejšie počasie, menej oblečenia a kultúra, v ktorej telesné funkcie nie sú tabu, majú za dôsledok, že väčšina rodičov nevidí ako a kedy by mohli používať bezplienkovú komunikačnú metódu v každodennom živote.

Je pravda, že bezplienková komunikačná metóda je častokrát praktizovaná kontaktnými rodičmi, pretože nosenie dieťaťa na tele a spávanie spolu v jednej posteli umožňuje ľahšie zachytiť signály, ktoré vaše dieťa vysiela. V skutočnosti to však môže vyskúšať každý jeden rodič.

 

Moderný život

„Ľudia často zvažujú, či to bude pre nich znamenať viac práce. V realite je však oveľa jednoduchšie dať dieťa rýchlo na nočník, než ho utrieť, očistiť a vymeniť mu plienku“, hovorí Christine Gross-Lohová, autorka knihy Dieťa bez plienok: Prirodzený nácvik na toaletu.

Poskytuje v nej návod na to ako prispôsobiť bezplienkovú komunikačnú metódu modernému spôsobu života. Je si vedomá toho, že rodičia sú vystavení mnohým tlakom, takže nie vždy je možné mať dieťa „bez plienky“.

„Bezplienkovú metódu môžete používať príležitostne alebo na polovičný úväzok. Stále však budete profitovať z toho, že vaše dieťa vie, že plienka nie je jediné miesto, kde sa môže vyprázdniť,“ dodáva. Všetko je to súčasťou postupného prechodu k nezávislosti.

Ako to funguje?

Pani Gross-Lohová je držiteľkou Harvardského doktorátu a zároveň matkou štyroch detí. Svoj čas si musí rozdeliť medzi Boston a Tokyo. O hnutí bez plienok sa vyjadruje ako o „vyslobodení z výlučnej závislosti od plienok“.

Pre prvé pokusy odporúča vybrať kľúčové okamihy po prebudení či po kojení a ponúknuť dieťaťu nočník. V skutočnosti mnohí rodičia, ktorí používajú bezplienkovú komunikačnú metódu v Európe i USA, stále používajú látkové či jednorázové plienky ako zálohu.

Rebecca Neal (36) z Islingtonu na severe Londýna, ju začala používať keď jej dcéra Beatrice mala päť dní. „Bezplienková komunikačná metóda nie je v skutočnosti odprezentovaná rodičom ako jedna z ich možností,“ hovorí.

„Ak aj je, tak ľudia častokrát nezistia ako je flexibilná. Myslím si, že rodičia pociťujú dilemu, lebo si myslia, že ju musia používať buď na 100% alebo vôbec nie. Je možné využívať jej výhody či s plienkami alebo úplne bez nich.“

Čisté a jednoduché

„Ľudia sa taktiež obávajú, že to bude príliš zložité a špinavé“, hovorí Rachel Richardson (37), opatrovateľka z Londýna. Čo ju rozčuľuje je to, že bezplienková komunikačná metóda je vnímaná ako „extrémna“, pretože niektorí rodičia sa rozhodnú ponechať svoje deti bez plienok.

Ona ju začala používať, keď jej dcéra mala štyri mesiace. „Bola som ňou inšpirovaná, keď som zistila, že je kompatibilná s moderným spôsobom života a bývaním v čistom dome s bielymi kobercami,“ dodáva.

 

Mimo domu

Deti, ktoré sú naučené používať bezplienkovú komunikačnú metódu sú zvyčajne, nie však vždy, schopné ísť na toaletu sami od 15-tich mesiacov, keď sú schopné vyjadriť svoju potrebu slovne alebo naznačiť ju signálmi, a posadiť sa sami na nočník.

„Keď začala moja dvojročná dcéra chodiť do škôlky, bola schopná sama ísť na nočník,“ spomína Rachel.

„Učiteľky z materskej škôlky boli veľmi nadšené, že ju to nemuseli učiť, keďže toto tvorí veľkú časť ich práce pri dvoj – až trojročných deťoch. Pochopili rýchlo základné princípy bezplienkovej komunikačnej metódy a vyjadrili sa, že by ju radi používali pri mladších deťoch v ich starostlivosti.

Očakávania pri učení na nočník

„Prečo sa odporúča začať učiť deti na nočník až okolo 24 mesiacov? Ide o ovplyvnenie očakávaní, ktoré majú rodičia, a snaha vyhnúť sa sklamaniu“, hovorí doktor Graham Clayden, ktorý pracuje v Kings College Londýn a je pediatrickým konzultantom v troch detských nemocniciach.

Počas rokov praxe videl príliš veľa detí, ktoré trpeli problémami súvisiacimi s nácvikom sebahygieny.

„Keď sa žalúdok naplní, vzniká gastrokolický reflex, ktorý spôsobuje vyplnenie hrubého čreva a nasleduje vyprázdnenie“ dodáva.

Veľa detí sa vyprázdni v priebehu 20-tich minút po jedle. Ak sa to stane predvídateľným, tak prečo to nezachytiť – ušetríte plienku i planétu.“ Toto by však nemalo byť zamieňané s dobrovoľnou kontinenciou, varuje.

Keď deti dosiahnu určitý vek a naučia sa stáť, chodiť a trochu ovládať svaly spodnej časti brucha, môže sa stať, že ak je ich pozornosť rozptýlená svetom okolo nich, zrazu sa pokakajú alebo pocikajú niekde inde. “

A niektorí rodičia sú z toho strašne sklamaní, pretože kontinenciu, ktorú dieťa dostiahlo, zrazu stratili.“

 

Keď sa rodičia hnevajú

Sklamanie rodičov či ich hnev kvôli nehodám, môže mať negatívny dopad na dieťa a viesť k zdravotným problémom ako zadržiavanie stolice a zápcha, ktorej prekonanie trvá roky.

Príliš veľa ľudí chce urýchliť jednotlivé fázy vývoja dieťaťa a súťažia medzi sebou, hovorí doktor Clayden. Toto je dôvod, prečo je rodičom odporúčané čakať.

„Ak je používanie toalety v rannom veku vnímané len ako určitá forma spoločenského úspechu, zapríčiní to mnoho zlyhaní.“ radí. „Na druhej strane, ak je pre vaše dieťa zábavné vykakať sa do nočníka, tak to je super, neublíži mu to.“

Citlivosť a zábava

Všetci súhlasia s nasledovným mottom: Na programe dňa sú citlivosť, komunikácia a zábava. Medzi rodičmi, ktorí používajú bezplienkovú komunikačnú metódu, je akýkoľvek druh naliehania či nátlaku tabu.

Christina Gross-Lohová zvažovala, či má použiť „Nácvik na toaletu“ v názve svojej knihy. „V tradičnom slova zmysle to nie je nácvik na toaletu či nočník. Je to snaha o uspokojenie potrieb dieťaťa pri jeho vylučovaní. Niektorí ľudia to riešia plienkami, iní podržia dieťa nad nočníkom.“

 

Blízky vzťah

Používanie toalety v skorom veku je jedným z plusov, nie je to však cieľ, potvrdzuje Melinda Rostein, ktorá prevádzkuje priamo z jej domu v Massachusetts neziskové informačné internetové stránky Diaperfreebaby.org. Tieto majú v súčasnosti vytvorenú medzinárodnú sieť prívržencov s lokálnymi skupinami a mentormi vo viac ako 11 krajinách.

„Najväčšou výhodou plynúcou z bezplienkovej komunikačnej metódy je vytvorenie blízkeho a dôverného vzťahu, ktorý bol vybudovaný medzi rodičom a dieťaťom.“ „Výsledkom tohto vzťahu je, že tieto deti sú sebavedomé pri používaní toalety, majú čisté a zdravé telo a rozumejú ako pracuje, komunikujú a necítia sa menejcenne, keď sa stane „nehoda“, hovorí Rostein.

Viac než slová

Toto je hlavný dôvod, prečo sú Claire, Rebecca, Rachel a ďalší rodičia, takí nadšení zo svojej skúsenosti. Zo všetkých prínosov je najviac oceňovaná úžasná cesta objavovania, ktorú im bezplienková komunikačná metóda umožnila uskutočniť s ich deťmi.

„Nerobte si veľkú hlavu z toho, či to bude špinavé, či to robíte správne alebo čo si o tom myslia iní ľudia. Bavte sa pritom,“ hovorí Claire.

„Môj najobľúbenejší čas je, keď hneď ráno posadím Tallis na nočník, a ona sa vo veľkom vykaká a vyciká a celý čas sa na mňa uškŕňa.“

Nie pre každého to bolo jednoduché. Vyskytli sa okamihy, keď sa zdalo, ako keby sa všetko len zhoršovalo, keď sme zažili množstvo zmien a frustrácie. Väčšinou sú to však momenty plné radosti z upevňovania tejto komunikácie, ktorej podstatou je oveľa viac, než len slová.

S týmto vedomím sa pozerám na moju dcéru (má teraz štyri mesiace) ako začína posmrkávať a mrnčať. Zodvihnem ju a podržím nad umývadlom v kúpeľni. Pozrie sa na mňa naspäť v zrkadle, zachichoce sa a usmeje sa. „Kako, kako, kakoooo“ povzbudzujem. A ona, aspoň nateraz, sa vykaká.

Preložila Beata Hucková. Uverejnené s láskavým súhlasom webmagazínu  www.thegreenparent.co.uk