Dostať dieťa do postele večer je často umenie. Nie všetky sú také, že padnú za stolom pri večeri a len ho nežne prenesieme. Mnohé z našich potomkov kladú odpor hodný obrancov Kréty. O to horšie je to mnohokrát pri obedňajšom spánku.
Nechcem!
Ráno vstanú a frčia na neznámej pohonnej látke. Raňajky, hra dnu, desiata, behanie von, a zas doma. Keď nadíde čas obeda, stret záujmov je jasný. Nechcem ísť spať!
Ak ma už dáš do postele, neležím. Ak musím ležať, som zrazu veľmi očarujúce, spoločenské, ukecané, nežné dieťa. Ale: nespím, mama! A ani nechcem, teda, vôbec tak nevyzerám.
Málokedy sa podarí uspať drobca tak, aby to bolo bez pár slzičiek a prísneho dohľadu. A tak si znovu po každom obednom uspávaní zmorený rodič kladie otázku: má to zmysel? Má to moje dieťa vôbec spať?
Potreba či mýtus?
Pokiaľ má dieťa batoľací vek, teda je v rozmedzí roka až troch, spánok v polovici dňa a jeho aktivít potrebuje. Dieťa v tomto veku by malo denne spať 13 hodín, z toho 11 v noci – teda dve hodiny spánku ostávajú na oddych cez deň.
Každé dieťa je individuálne, sú deti, ktoré s obedňajším spánkom skončí v dvoch rokoch a sú aj takí, ktorí si radi schrupnú aj počas prvého ročníka školy.
Argumenty rodičov nespavcov
Bežne sa ako argument poobedňajšieho spánku pre deti tohto veku uvádza pomoc ich rastu a vývoju, ale častokrát pred rodičmi detí, hlavne nespavcov, neobstál. Nevideli žiadny dôvod na to, aby deti cez obed spali.
Navyše, mnohokrát, ak sú už v rodine súrodenci, to narúšalo chod rodiny a aktivít, a bolo (a je) veľmi náročné skoordinovať niekoľko spacích režimov podľa veku súrodencov tak, aby sa trebárs rodina dostala von na prechádzku, na ihrisko alebo niekde na celodenný výlet cez víkend.
Okrem toho, mnohí rodičia majú predstavu, že ak nebude spať ich dieťa cez obed, zaspí večer rýchlejšie. Je to omyl. Vyčerpané dieťa po celodenných aktivitách bez odpočinku zaspáva oveľa dlhšie, nepokojnejšie a ani ťažko vybojovaný spánok nie je pokojný. Deficit oddychu cez obed sa kumuluje a na dieťati je poznať aj ďalší deň.
Spáči sú šikovnejší
Potrebu spánku a jedinečnosť dieťaťa by sme mali rešpektovať, vždy však platí, že minimálne do dvoch rokov dieťaťa by sme mali o ten obedňajší spánok zabojovať. Prečo?
Podľa posledných výskumov neurologičky Rebeccy Spencer z Univerzity v Masachusset majú deti, ktoré spávajú cez obed aj vo veku 4-5 rokov navrch nad vrstovníkmi, ktorí spať nechcú alebo ich rodičia spať nedávajú. Podľa jej výskumu majú deti, ktoré spia cez obed, lepšie posilnenú pamäť a ľahšie si zapamätajú nové informácie, čo im uľahčuje učenie.
Deti, ktoré nespávali cez obed, nedokázali tento deficit dohnať počas nočného spánku. Navyše, nespavci sú oproti kolegom oddýchnutým cez obed oveľa viac hyperaktívnejší, úzkostnejší a majú vyšší sklon k depresii.
Poobedňajší spánok ako povinná výbava predškoláka
Vedci z Colorada dokonca zistili, že deti – batoľatá bez obedňajšieho spánku boli viac podráždené, mali menej radosti zo života, znížil sa ich záujem o svet okolo a ťažšie riešili problémy, ktoré ich stretli. Deti vyrastajúce bez obedňajšieho spánku majú ako škôlkari rozdielne vyjadrovanie pocitov a dlhý čas „nespavého obdobia“ cez obed im privodí celoživotné problémy s náladovosťou.
Jednoducho: poobedňajší spánok patrí k povinnej výbave dieťaťa predškolského veku od batoľaťa rovnako ako jedlo, pitie, hygiena a hry. Prináša viac výhod, ako je fakt, že nebudem vysedávať pri jeho posteli a vyprosovať ho.
Námaha a určitá rodičovská prísnosť (a dôslednosť) v tomto smere stojí za to: jedna až dve hodiny spánku cez obed nám prinesú regeneráciu celého organizmu, detský organizmus sa zbaví únavy a načerpá energiu, zlepší sa imunita, dieťa lepšie zvláda stresové situácie.
Je to viac o rodičovi ako o dieťati
Stačí len jedno: vydržať so spánkom cez obed čo najdlhšie. Po piatom roku potreba spánku cez deň prudko klesá – určite to však stojí za to. Otázka znie teda inak: nie či dieťa potrebuje spánok, ale či ja ako rodič viem správne nastaviť spánkový režim, či som dôsledný aj v tejto oblasti výchovy.
podľa www.maminkam.cz a www.eduworld.sk spracovala Mária Kohutiarová
(60 hlasov, priemerne: 4,10 z 5)
Loading...
Jesenné listy. Výtvarka pre deti
Introverti: 10 silných stránok "tichých" ľudí
Byť mamou je ako mať dve práce na plný úväzok
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Rozšírený kalendár. Mená, ktoré v oficiálnom kalendári nenájdete
Večierka pre tínedžerov
Súťažte o 3 darčekové sady Frosch Levanduľa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Jedno z mojich detí nespalo poobede od 13 mesiacov. Druhé z mojich detí spalo ešte v 4 rokoch aj dve hodiny. Moja mama si rada pospí poobede doteraz. Ja som ako dospelá nikdy poobede nespala. Načo sú tabuľky a poučné články tohoto typu? Každý je iný, nech počúva svoje telo a robí ako potrebuje. Úlohou rodiča je predsa okrem iného aj naučiť dieťa počúvať svoje telo a rešpektovať jeho požiadavky. Mne to nepríde až také zložité, či už sa jedná o spánok, jedlo, oddych či potrebu pohybu.
Syn má 4 roky, manžel chce, aby som ho cez obed ešte dávala spať. Lenže v 90% prípadoch nevie rýchlo zaspať, zaspáva aj hodinu až dve. Keď už konečne zaspí, už je neskoro a zanedlho ho treba budiť. Vtedy je rozospatý a vstávať nechce. Budíme ho pol hodinu, aj dlhšie. Večer potom keď deti uložíme, 6 ročná dcéra zaspí hneď, on minimálne hodinu, niekedy aj dve hodiny potom vychádza z izby pod rôznymi zámienkami, skončí to vždy nakričaním naňho a jeho plačom, až potom zaspí. Skúsila som ho asi týždeň nedávať cez obed spať, pekne sa hral, unavený nebol, večer nevychádza z izby vôbec alebo len pár krát, zaspí oveľa rýchlejšie a ráno spí dlhšie. Podľa mňa nemá zmysel ho už dávať cez obed spať, manžel tvrdí opak. Rada si prečítam Váš názor, pani Kohutiarová.
Na vašom mieste by som dieťa určite netrápila poobedňajším spánkom. Váš syn sa poobede dve hodiny prevracia v posteli a večer ďalšie dve hodiny. K čomu je to dobré?
Ani jedno z mojich detí po dovŕšení veku 4 rokov poobede už nespalo. V noci si odspali svojich 12 hodín a boli v pohode. A my rodičia tiež, keďže o 8mej večer bol už nočný pokoj a my sme mali čas na oddych. Horšie to bolo v škôlke, kde ich nútili každý deň dve hodiny ležať. Preto som ich vždy brávala poobede, ak to bolo možné.