Deti, rovnako ako dospelí, zažívajú po obede pokles aktivity a pociťujú fyziologickú potrebu spánku. Niektoré deti opúšťajú zvyk poobedného spánku už po 2. narodeninách, iné by neváhali spať aj po príchode zo školy.
Aj keď je každé dieťa iné, väčšina detí začne vynechávať poobedný spánok medzi tretím až piatym rokom života. Toto obdobie, kedy už nechcú po obede spať, môže byť ťažké aj pre deti, aj pre rodičov.
Poobedný spánok – koľko hodín potrebujú
Najprv začnú vynechávať spánok doobedný – veľa batoliat vo veku 15-17 mesiacov spáva už iba po obede. Popoludňajší spánok bude pre nich ešte dlhú dobu naozaj nevyhnutný.
Potreba poobedného spánku, aj jeho trvania, sa môže v priebehu mesiacov meniť, záleží na potrebách vášho dieťaťa, ale tiež dĺžke spánku v noci.
Ku koncu druhého roku veku spia deti priemerne 14 hodín (12-16) denne, vrátane spánku po obede. Poobedný spánok by u detí v škôlkarskom veku mal trvať 1-2 hodiny. U detí predškolského veku (po 5. roku) spravidla potreba popoludňajšieho spánku klesá, v noci by mali spať 11-12 hodín.
Fyziologická potreba spánku
Je veľa pádnych dôvodov, prečo na poobedňajšom spánku detí trvať a prečo ho zvlášť u batoliat nevynechať. V prospech popoludňajšieho spánku sa prihovárajú aj štúdie, ktoré spájajú deficit spánku po obede s hyperaktivitou, úzkosťou, depresiami.
Príde však čas, kedy už dieťa nebude pociťovať fyziologickú potrebu spánku po obede. Nestane sa tak zo dňa na deň. Takáto prechodná doba môže trvať aj niekoľko mesiacov, dokonca aj pol roka. Budú sa striedať dni, kedy dieťa po obede spí, nespí, rytmus sa bude zdať rozhádzaný (najmä čo sa týka ukladania na spánok večer).
Problémy so zaspávaním – prvý znak
Obyčajne si mama ako prvé všimne, že má dieťa problém zaspať v obvyklom čase poobedného spánku. Prehadzuje sa po posteli, nezaspí ani po dlhšom čase. Alebo síce poobede zaspí, ale následne býva problém s ukladaním do postele večer, kedy dieťa dlho nemôže zaspať.
Ako zistíte, či dieťa spí dostatočne a či je pripravené vzdať sa poobedného spánku? Dieťa potrebuje spať toľko, aby nebolo behom dňa unavené a zostalo aktívne po celý deň. Sledujte ho počas dňa.
Ak je v dobrom rozpoložení celý deň (čo samozrejme neznamená, že nemôže mať svoje nálady) a má dosť energie až do neskorých poobedných hodín, ak bez popoludňajšieho spánku dokáže dobre spať celú noc a ráno sa budí spontánne, už je pravdepodobne pripravené nespať poobede, nebude mu poobedný spánok chýbať, ak ho vynechá.
Kedy ešte potrebuje spať po obede
Naopak dieťa, ktoré kladie minimálny odpor proti poobednému spánku, zaspí ľahko (napríklad ho uspí aj jazda v aute) a spí aj viac ako hodinu, zrejme ešte pripravené nebude. Ako vnímavý rodič na ňom vidím, že je počas dňa nervózne, podráždené, zvlášť vo večerných hodinách, ak vynechalo poobede svoju hodinku spánku. Takéto dieťa poobedný spánok potrebuje.
Niekedy na deťoch vidno, že sú po obede unavené, lebo si trú očká a zívajú, iné však dávajú najavo potrebu spánku zmenou nálady, mrnkaním, prudkým záchvatom aktivity.
Pomôcka: denník
Ak si nie ste istí, či sa predsa len pokúšať ukladať dieťa po obede do postieľky, keď aj tak štrajkuje a nedarí sa mu zaspať, bude pre vás dobrou pomôckou, keď si budete v priebehu dvoch-troch týždňov zapisovať, kedy sa vaše dieťa budí, koľko hodín prespí, ako sa v priebehu dňa správa. Na základe toho sa lepšie rozhodnete, či má pre vaše dieťa význam poobedný spánok alebo nie.
Prečítajte si aj: Prečo trvať na poobedňajšom spánku škôlkarov?
Spánok nepotrebuje, ale oddych áno
Ak vaše dieťa vynechá poobedný spánok, prispôsobte tomu odchod do postele večer a dajte ho spať aspoň o hodinu skôr, najmä ak vidíte, že je v neskorých popoludňajších hodinách unavené.
Namiesto poobedného spánku zaveďte rutinu poobedného oddychovania.
Nechajte dieťa, aby si oddýchlo v postieľke alebo na tichom mieste aspoň pol hodinku, napríklad pri čítaní knižky alebo počúvaní jemnej hudby, čo mu pomôže zrelaxovať a dodá mu energiu.
Nemalo by však pozerať televízor alebo hrať sa na tablete, pretože toto sú veci, ktoré dieťa zahlcujú a unavujú, ale k oddychu neprispievajú.
Prečítajte si tiež: Tak debilní rodičia ako teraz tu ešte neboli