Papať lyžičkou

Z „technického“ vybavenia si možno tento čas privykania samostatnému stolovaniu vylepšiť všelijako: vynikajúce sú na prvé samostatné jedenie tanieriky s prísavkou.  Pozor však, nie všetky sú naozaj také kvalitné – a nie všetky naše deti také pokojné – aby vydržali všetky pokusy o testovanie tuhosti prisania. Z toho, čo si mamy medzi sebou odporúčajú, sú vynikajúce tanieriky z Ikea, ale bežne dobre poslúži aj ten značky Canpol Babies alebo aj z DM drogerie. ZO skúsenosti však platí, že nie vždy dobre drží na drevenom pultíku či stole, podklad musí byť dokonale čistý a suchý. Dobrý trik je prilepiť na bežný plastový tanierik a pultík malého jedáka suchý zips.

Dobrá, kvalitná lyžička nie príliš plytká a ani nie príliš veľká.  Neviem si predstaviť papanie bez  vysokej stoličky, najlepšie s pultíkom .Aj keď výnimka potvrdzuje pravidlo – niektoré deti sa chcú stať velkáčmi  priamo pri veľlom rodinnom stole a bágrovať vo veľkom porcelánovom tanieri. Ma  plastových “Mikimauzou” sa vám vykašlú. Zváženie je vždy len na vás.

Chcete predchádzať batikovanie oblečenia jedlom? Stačí malého jedáka obliecť do pršiplášťa primeranej veľkosti a pokusy o samostatné jedenie môžu začať. Táto finta je náhradným riešením, ak váš malý jedák odmieta podbradníky a neexistuje taký, ktorý by zo seba nestiahol.

Finty 

• Prvou a základnou výzvou je položiť pri bežnom kŕmení do tanierika lyžičky dve – jednu pre malého jedáka a druhú pre mamu. Možno to zo začiatku bude vyzerať veľmi neproduktívne zo strany dieťatka, ale už len možnosť chytiť si lyžičku do vlastných a skúšať triafať do pusy – alebo len skúšať, čo jedlo robí pri dotyku či plesnutí do taniera lyžičkou – je pre dieťa dôležitým signálom a poznatkom. Dieťatko sa učí predovšetkým pozorovaním mamy pri kŕmení a tak časom ten svoj spôsob jedenia lyžičkou nájde. Niekedy bude pomer nakladania jedla lyžičkou do pusy väčší pre mamu, niekedy pre dieťatko. Rešpektovať treba aj pokus vložiť si jedlo do úst rukou, pokiaľ to neskončí vyhadzovaním do priestoru.
• Dobré je začať s jedlom, ktoré je hustejšie a nevytečie – neutečie z lyžičky skôr, ako malý jedák trafí do pusy. Ideálne na to sú všetky termixy, miláčiky, tvarohové pribináčiky alebo husté jogurty či  kaše. 
• Ak má dieťa obľúbené zvieratko či hračku, ktoré prežije tento stravovací proces bez ujmy, môžete si ho zavolať na „pomoc“. Drobček môže skúšať kŕmiť aj hračku – minimálne to pomôže dokŕmiť ho nenápadne tým, čo už nevládze naložiť do úst samo.

Napriek všetkým fintám, radám a dobrým odporúčaniam netreba zabúdať na jedno: každé dieťa má svoj čas bez ohľadu na to, kedy sa s lyžičkou skamarátili jeho súrodenci alebo rovnako starý drobec od susedov. Dajte si čas v zmysle okrídlenej hlášky jednej mamy: „Nebudeš ho predsa kŕmiť do pätnástich!“