Prečo kedysi neboli treba spánkové poradkyne

Jedna z vecí, ktorá vie čerstvé maminy naozaj potrápiť, je spánok bábätiek.

Ak sa o svoje nočné mory podelia na sociálnych sieťach, lebo už sú hotové z nekonečného kolotoču uspávania, krátkych dvadsaťminútových spánkov, či neprespaných nocí, iné mamy prikladajú polienka „diagnóz,“ čo by sa za tým mohlo skrývať.

„Hm, možno je preunavené… alebo podunavené…“

„Koľko má mesiacov? To bude určite spánková regresia…“

Alebo poradia: „Skús sa ozvať spánkovej poradkyni. Nám pomohla.“

Shutterstock

Niekto nezainteresovaný, alebo len rodič, ktorý už nie je až tak súčasný, nemusí v prvom momente všetkým „diagnózam“ ani rozumieť. Podúnava, preúnava, regresia…

Tieto slová sa síce nenachádzajú ani v slovníku slovenského jazyka, ani v slovníku cudzích slov, ale aby sme to po lopate preložili:

Podúnava

Má označovať stav, keď chceme, aby spalo dieťa, ktoré ešte nie je dosť unavené. Výsledkom je, že uspávanie trvá celú večnosť a matka sa ocitá sústavne v stave „nadkofeínu,“ lebo ona je už celkom dosť unavená za oboch, a káva prestala zaberať.

Preúnava

Má označovať stav, keď je dieťa už príliš unavené na to, aby zaspalo. Výsledkom opätovne je, že uspávanie je nekonečná záležitosť a matka je z toho nadzúbožená.

Spánková regresia

V psychológii ide o „dočasný návrat k niektorému z predchádzajúcich vývojových štádií (správania, prežívania).“ Nájdeme tu tiež ekvivalent „retrogradácia,“ ktorú chcem dať do pozornosti, možno sa ujme rovnako. Konverzácia by mohla vyzerať nasledovne: „Ako ti bábätko spinká?“ „Ale vieš čo, práve má spánkovú retrogradáciu.“

Staromódny rodič ako ja si pri týchto novotvaroch iste povzdychne. Ako keby nemohol niekto po lopate napísať: „Dieťa môže mať problémy zaspať, keď nie je dosť unavené alebo keď je príliš unavené.“

Načo sú nám novotvary

Zrejme je to len moja fantázia, ale kvázi odborne sa tváriaci slovník môže sledovať cieľ lepšie predávať, či už poradenstvo, ktoré predsa nebude zadarmo alebo rôzne „vychytávky,“ ktoré majú bábätku pomôcť spať.

Ale ako vravím, fantázia. Bujará.

Včera sa to volalo inak

Milióny mamičiek s malými bábätkami po celom svete odjakživa riešia spánok svojich bábätiek. Ani v minulosti, nieto pred desiatimi rokmi, deti nezaspali hneď na povel, bolo treba ich aj uspávať, bdieť nad kolískou a zbožne si želať, aby dieťa spalo aspoň jeden sníček.

Predstavte si, čo to musela byť za spánková regresia, ktorá donútila mamu, vaľkajúcu sladké slíže, sľubovať dieťaťu, že ak zaspí, kúpi mu v meste ešte aj medovník!

A veru, niekedy toho mali mamy už naozaj dosť, nadávali deťom, keď nespali, potrebovali si dať od nich pauzu a niečo, aby im neroztrhlo hlavu, ako sa spieva v jednej z ľudových uspávaniek z Očovej:

Spi že mi, spi že mi, ty malô stvorenia,
z toho očovskýho mrcha pokolenia.
Hajaju, hajaju, išla mať do háju,
natrhať korenia od hlávky bolenia.
Spi že mi, spi že mi, neuleti že mi,
neuleti že mi do tej čiernej zemi.
A keď mi uletíš, volaj aj mňa sebou,
volaj aj mňa sebou, pôjdem aj ja s tebou.

Možno text nie je zďaleka súčasný, ale nie je márny, lebo je zrozumiteľný. Deti nevedia zaspať či spať z rôznych dôvodov, všetky predložky (preúnava, poúnava, neúnava) často nestačia.

Potrebujeme si osvojiť slovník nášho bábätka, byť s ním, poznať, čo potrebuje. Prijať to, že tie potreby sa v rýchlosti jeho dejín vedia meniť naozaj zo dňa na deň. Prijať to, že niekedy na ne nevieme celkom úspešne reagovať. Prijať to, že keď na to konečne prídeme, zase to môžeme za nejaký čas spláchnuť do septiku.

Neviem, aké trendy v uspávaní budú o ďalších desať rokov. Ale z vlastnej skúsenosti viem, že už to veľmi pravdepodobne nebude vaša srdcovka dňa. Mimochodom, aj spánok tínedžerov je fajn téma. Aké predložky dáme? Alebo rovno citoslovcia?