Kedy a ako ich uložiť poobede spať

Malé deti poobedňajší spánok či aspoň oddychovanie v postieľke potrebujú, akokoľvek sa tomuto odchodu do ríše snov zubami-nechtami bránia a okolitému svetu dávajú hlasito najavo: „Mamiii, ja neceeeem hajaaaať!!!“

Potreba spánku

Každý z nás rodičov dobre pozná tie stavy, a pre mnohé deti to platí, že ak sa poobede neuložia k spánku, sú unavené, nespokojné, mrzuté, roztržité, plačlivé, padajú, … – jednoducho, struna je prepnutá.

Každé malé dieťa má vlastnú potrebu spánku, ktorá je pre neho dostačujúca. Zvyčajne je to okolo 11-13 hodín spánku denne. Niektoré malé deti do dvoch rokov potrebujú ešte dva kratšie spánky cez deň: jeden doobeda a druhý poobede. Vo veku okolo dvoch rokov je však dobré dopoludňajší spánok vynechať a prejsť na jeden, poobedaňajší.

Kedy ich uložiť spinkať?

Zo skúseností vieme, že ak hodinu H a čas Č prešvihneme, dieťatko nám už len poťažky zaspí. Preto je dobré stanoviť pre odpoludňajší spánok presný čas, na ktorý si dieťatko navykne a podľa možnosti ho dodržiavať. Tým aj deň dostane pre dieťa pevnejšiu štruktúru.

Čas hneď po obede je pre väčšinu malých detí najskôr prijateľný a aj najviac priateľský a najčastejšie zaužívaný.  Ak ich totiž dáme spať až neskôr, napr. okolo 15 hod., večer potom ešte nebývajú  dostatočne unavené na nočný spánok.

Ako dlho by mala siesta trvať?

Je to individuálne a závisí najmä od dieťaťa. Od toho, kedy išlo večer predtým spinkať, kedy ráno vstávalo, aký malo doobedňajší program a aktivity… Najlepšie je asi vyskúšať a odpozorovať.

Podľa doporučení by však siesta nemala byť kratšia ako 30 minút a dlhšia ako dve hodiny.

Ako ich uložiť spinkať?

Na to má väčšina z nás svoj „grif“. Niekto hovorí, že „len si ideme oddýchnuť alebo poležkáme si“ a slovu SPAŤ sa radšej úplne vyhne.

Iný to zas vyklopí hneď na rovinu: „Teraz sa ide spinkať, aby sme poobede mohli ísť von a vládali sa hrať“, inde fungujú výstrahy a autoritatívne „bububu“ na udržanie dieťaťa aspoň desať minút v pokojnej pozícii na posteli, prípadne si rodič ľahne k dieťaťu (a zaspí skôr ako ono)….

Techniky a taktitky uloženia do postele treba skúšať a meniť. Každopádne malý rituálik pred spánkom, ktorý by mal byť kratší ako pred veľkým večerným spánkom, sa zíde, pretože máloktoré dieťa nám s radosťou vhupne poobede do postele.

Každopádne by to mal byť pokojný čas vo vlastnej posteli.

Ak sa dieťatku však naozaj nedarí zaspať a vy začínate strácať nervy, postačí aj zachovanie pokojového režimu na lôžku bez núteného spania.

Ak dieťatku porozprávame či prečítame alebo pustíme pokojnú rozprávočku na počúvanie, tiež to prinesie pre dieťa svoje ovocie a aspoň čiastočný oddych a skľudnenie.

Pozor! Pozeranie rozprávky v čase oddychu môže mať na malé dieťa aj opačný efekt. Na konci rozprávky môže byť ešte viac unavené ako pred ňou, môže ho bolieť hlavička a oči, môže byť psychicky unavené (emocionálne vyčerpané) z príbehu a z napätia, ktoré prežilo pri pozeraní rozprávky. 

(4 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...