Keď sa nám narodí drobček, sme celí unesení a chránime ho, chceme ho mať na očiach, čím bližšie k sebe a mnoho mám si nechá svoje dieťatko – aj kvôli dojčeniu v noci – pri sebe v manželskej spálni alebo rovno v manželskej posteli.
Lenže – po istom čase začíname porovnávať s inými, „šikovnejšími“ mamami a ich deťmi, ktoré už spia samé a zdá sa nám, že už by to mohlo zvládnuť aj to naše.
Nakoniec, argumentácia nie je zlá: nie sme vyspaté, potom sme unavené, nervózne, nevládzeme prácu ani nič okolo detí. Čo s tým?
Chce dieťa niečo čudné?
V prvom rade: dieťa nechce nič neprirodzené. Celých 9 mesiacov bolo v brušku úzko späté s mamou, a keď to tak s úsmevom vezmeme, už vtedy spalo s nami v manželskej posteli – pozná zvuky, hlasy, a možno aj tie vône, ktoré sú mu späté s vedomím istoty, ochrany, nehy, rýchlej pomoci v čase hladu či strachu.
Ak vezmeme do úvahy, že každé dieťa je silná individualita od svojho počatia, nie je možné ho porovnávať s rovnako starou Zuzkou mojej kamarátky ani sesterniciným Petríkom.
Nadôvažok – každá rodina má svoju klímu, svoje rituály, každé dieťa vyzrieva v inom čase, čo asi vidno najlepšie na tom, kedy čo začne robiť, ako sa správa a prejavuje. Z tohto aspektu musíme brať aj fakt, že každé dieťa bude mať iný čas „odchodu“ do svojej izby na noc.
Deti potrebujú istotu a nehu
Samozrejme, že deti, ktoré už od malička spávali samé v inej izbe, budú asi na prvé videnie bezproblémovejšie pri „osamostatňovaní“ sa na noc.
Ja osobne však som proti takýmto striktným, až necitlivým riešeniam – pretože to dieťa istotu a nehu v stálej prítomnosti rodiča potrebuje – a to aj v noci.
Práve tento pocit istoty a nehy buduje jeho sebavedomie, sebaistotu a skutočnú samostatnosť, ktorá vychádza z absolútneho prijatia a rešpektovania potrieb.
Nevedia to povedať
Neviem s istotou povedať, či deti, ktoré sú možno úspešne prenesené do detskej izby na noc, nikdy nezažívali strach a osamotenosť – mnohé z nich to ešte povedať nevedia.
Či a ako ich toto obdobie poznačí, je otázka závisiaca tiež od povahy a zrelosti každého dieťaťa, avšak z rozhovorov so psychosomatičkou toto odsunutie do inej izby vo väčšine prípadov skôr dieťaťu ubližuje, ako pomáha.
Čo teda urobiť?
Dať dieťaťu čas. Dať mu pocítiť, že rozumiete a chápete jeho potrebu byť aj v noci s vami. Buďte trpezliví, možno budete prekvapení, ako pri takomto prístupe vaše dieťa dospeje k samostatnému spánku podstatne skôr, ako pri experimentovaní, koľko centimetrov či metrov od seba ho môžete v noci mať.
(Ako vyplýva z diskusie o spaní detí, tieto experimenty vám narušia spánok ešte viac – lebo musíte aj vstávať, chodiť za ním, pokúšať sa vyjdnávať, uspávať ho, tíšiť – a často aj tak skončí zas u vás v posteli).
Z praxe Ligy pár páru som sa dozvedela (a od tretieho dieťaťa úspešne praktizovala) o systéme spoločnej spálne a spojených postelí, ktorý sa vo veľkom praktizuje v Amerike. (Dokonca až tak, že niektoré spálne vraj pripomínajú rozprávku o Snehulienke a siedmich trpaslíkoch … )
Ak máte teda pocit, že sa potrebujete vyspať a vaše dieťa potrebuje byť pri vás – stačí urobiť jednoduchú vec. Lacnejšia je odmontovať jednu bočnú stenu postieľky a prisunúť ju k manželskej posteli, ak je dieťa už väčšie, tak treba len jeho posteľ prisunúť k vašej.
Má to nesporné výhody:
dieťa je pri vás a nie pri vás. Ak sa v noci zobudí, často mu stačí cítiť vaše pohladenie alebo hlas, zacítiť vašu vôňu, či počuť vaše dýchanie – a spokojne spí ďalej. To platí aj pri dojčených deťoch – nadojčený drobec sa spokojne od mamy odgúľa do svojho „pelechu“ a je aj vlk sýty, aj baran celý.
Prečítajte si tiež: Uspávanie je investícia
Náš syn, pri ktorom som toto praktizovala, má dnes 10 rokov – a spáva pokojne sám vo svojej izbe od svojich troch rokov, kedy som ho odstavila . (Dovtedy o tom nechcel ani počuť). Je pravda, že občas k nám „docestoval“ na nočnú expedíciu – čo robí aj jeho najmladší brácho – ale bolo a je to už iba dosnívanie nadránom, čo nie je žiadnou tragédiou pre nikoho z našej rodiny.
Zvážte teda spolu ako rodičia, čo je pre vás podstatné: spokojné dieťa a spokojní rodičia a perspektíva pokojného odlúčenia sa po dozrení (kedy sa mladý pánko či slečna sami budú dožadovať vlastného), alebo naďalej nervózne, nepokojné spanie, nespokojné dieťa…
Prvá alternatíva nebolí nikoho. Skúste.
(19 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Diktáty pre tretiakov
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
Od akého veku môžu byť deti doma bez rodičov?
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
… no a pokracovanie po par rokoch… moja druha princezna je v tomto presny opak prvej. Zatial co starsia “vyzadovala” svoju vlastnu izbu a az potom zacala kludne spavat, mladsia este v troch rokoch spava v nasej posteli, resp. presnejsie momentalne v klude zaspi u seba v izbe a v lepsom pripade v priebehu noci pride sama alebo sa necha doniest. Vzdy jej vecer poviem, aby kludne spinkala a ak bude potrebovat, tak ze moze prist. Niekedy (ale velmi vynimocne) pride az nad ranom… uvidime, kedy sa od nas definitivne odstahuje. … No kazde dieta je fakt ine a nikdy nehovor nikdy
… no a pokracovanie po par rokoch… moja druha princezna je v tomto presny opak prvej. Zatial co starsia “vyzadovala” svoju vlastnu izbu a az potom zacala kludne spavat, mladsia este v troch rokoch spava v nasej posteli, resp. presnejsie momentalne v klude zaspi u seba v izbe a v lepsom pripade v priebehu noci pride sama alebo sa necha doniest. Vzdy jej vecer poviem, aby kludne spinkala a ak bude potrebovat, tak ze moze prist. Niekedy (ale velmi vynimocne) pride az nad ranom… uvidime, kedy sa od nas definitivne odstahuje. … No kazde dieta je fakt ine a nikdy nehovor nikdy
Mame 13 mesacne dieta, ale neviem si predstavit, ze by uz bolo same v izbicke so starsim.
Váš komentár My sme to praktizovali,ako je to opisane v clanku, s laskou,nehou a trpezlivostou. Syn ma teraz 6 rokov a nedodaze zaspat sam…a to mam uz druhe, 2 rocne,ktore nedokaze zaspat same a nechce spat same a tretie na ceste, u nas to nebolo moc stastne riesenie……
Moje deti spávajú v detskej izbe od roka.Keď sme sa presťahovali do svojho bytu a dali dokopy nábytok a ostatné veci v detskej izbe,tak tam šla spinkať staršia slečna.Dovtedy bola zvyknutá zaspávať s tým že niekto z nás dvoch musel byť pri postielke,buď ju hladkať,alebo držať za ruku,alebo len tak.Lenže to sme bývali u našich a oni naklusali do našej izby hneď jak naša malá zamrnčala.U nás doma sme si urobili po svojom.Trvalo dva dni kým pochopila aká je to paráda,že má svoje královstvo.Všetko sme jej v klude vysvetlili,mojkali sa,pohoda.No a mladší fešák,ten mal tiež rok,keď prikvitol do izbičky k staršej sestre.On to mal o to lahšie že tam nebol sám a teda mu určite bolo veselšie a obrovská výhoda bola že sa ešte lepšie naučil na režim ukladania do postele.Ak sa mu ešte nechcelo hneď spinkať,tak sa v postielke prehral a netrvalo dlho kým spal tiež.Mojim deťom sa páči,že spia vo svojej izbe.Keď je niektorý z nich chorý a má teplotu alebo jednoducho mám strach ho nechať spať vo svojej posteli,tak pochopitelne ide k nám do spálne spať.Ale tento rok bola aj situácia že náš tato bol týdeň preč aj v noci,tak som si deti vzala k sebe.Mali z toho radosť,ale nevyspali sme sa najlepšie a vtedy mi povedali že najlepšie im je aj tak vo svojom pelechu.Veď keby niečo,tak naša spálňa a detská izba sú vedla seba a steny tenké takže keby niečo tak sa zobudím a idem tam.
Pekny clanocek.
Ak chce niekto vediet viac, aky to ma vplyv na dojcenie a preco sa dietatku budi v noci casto – a je to normalne, odporucam tiez clanok dojcenie.wordpress.com/2010/10/22/neprespi-celu-noc-%e2%80%93-co%c2%a0teraz/.
Je to super, ze normalne veci sa zacinaju povazovat za normalne
plne suhlasim s tym, ze kazde dieta a kazda rodina su individualne…. do krajnosti so snehulienkou a siedmimi trpaslikmi by to to rozhodne nehnala… Moja skusenost: nasa dcerka spava od 8 mesiacov sama vo vlastnej izbe, akonahle som ju tam prestahovala, tak mi zacala spavat celu noc. Podotykam, ze bola stale dojcena. Keby som tusila, ze jej to takto vyhovuje, vystahujem ju aj skor :o))))