Z amerických filmov poznáme “obrázky” novej postieľky v samostatnej izbe čakajúcej na novorodenca. Aj u nás sa už veľa diskutovalo, či mať bábätko pri sebe v posteli, postielke, kolíske, koši, spálni rodičov…
Ľudské mláďatá patria k cicavcom, ktoré sú fyziologicky prispôsobené na kontakt s matkou – ten je základom optimálneho vývoja dieťaťa a udržania laktácie. Deti, ktoré spia s rodičmi sú dojčené 2 x častejšie ako deti, ktoré spia osobitne. Na prvý pohľad informácia, ktorá nám „umožní sladký spánok“.
Ale! Práve tento element – častejšie dojčenie v noci – viedlo k 2x menšiemu množstvu prípadov úmrtia detí na SIDS!
Deti a matky, ktoré spali spoločne sa i častejšie budili. Autori výskumov sa domnievajú, že práve toto môže mať ochrannú funkciu pred SIDS.
Ešte praktické posteľné rady:
* Matrac – rovný, pevný a samozrejme čistý. Treba ho zabezpečiť tak, aby dieťa nemohlo spadnúť z postele, ani vpadnúť medzi matrace.
* Teplota v spálni medzi 16 – 18 °C. Prehriatie je veľmi nebezpečné! (v tomto počasí trochu utópia…)
* Domáce zvieratá do postele nepatria!
Nie je pravda,ze zdielanie postele znizuje riziko SIDS. Prave neopak,podla vyskumov je toto riziko 3-5x vyssie (chcela som uviest odkazy ale portal mi to nedovoli)
Ano,existuje studia,ktora dava do suvisu bed-sharing a castejsie kojenie. A castejsie kojenie znizuje riziko SIDS,ale neplati,ze ak vyrok A plati pre B a B plati pre C tak aj A plati pre C. Ak by sme chceli eliminovat SIDS pri zdielani postele s dietatom,tak by trebalo spat na tvrdsom rovnom povrchu,bez prikryvok,bez vankusov,bez plachty,bez partnera a starsich deti,bez zvierat,bez perinky,spacieho vaku ci inych pomocok,ktore obmedzuju pohyb dietata a len s dietatom starsim ako 4mesiace,ktore ale bolo narodene na termin. To,ze niekomu to funguje inak a nastastie sa nic nestalo neznamena,ze je to platne vseobecne. Nie vsetky pribehy su so stastnym koncom. Ano,aj ja zaspim pri kojeni a vyspim sa viac,ked malu zabudnem u seba v posteli. Len som chcela uviest na spravnu mieru,co naozaj hovoria vyskumy.Zodpovednost je potom uz na kazdej z nas.
A ja len kratko na margo zvierat v postely. Pre niekoho kontroverzna otazka, tak dufam, ze tu na mna niekto neposle socialku za tyranie deti, ale my mame dvoch malych psov a posledne dva tyzdne spi s nami v postely aj nas prvorodeny a mam pocit ze vsetko je ok. dokonca psy su neskutocne ohladuplne a krasne ho obchadzaju, pripadne ked je zakryty tak mu svojim telom zobrievaju chodidla ( nelezia na celych nohach ). To skor mam problem s priatelom. Ten je pocas spanku dost nekoordinovany. hovori sa o materinskom instinkte, ale u nas otcovsky zatial nefunguje. kebyze nedavam pozor alebo maleho radsej neukladam dalej od ocina tak ho asi prilahne 🙂 Cize u nas je to tak ze psy su bezproblemove a asi si musim vycvicit ocinka 🙂
Moja má už dva a pol roka a stále spáva pri mne.
Ja sa to ináč ani neviem predstaviť.
Je na mňa naviazaná, ale nie tak, že by mi to prekážalo. V pohode zaspí aj bezo mňa. A takisto nemá problém v kolektíve, nepotrebuje ma nevyhnutne. Kde to pociťujem asi najviac je, že nás často objíma a pusinkuje a vypráva ako nás ľúbi. Ale to je krásne a na nezaplatenie.
Ja pridám svoju skúsenosť: moje súputníčky zo septembra 2007 vedia, že som tiež rok takmer nespala. Dcérka sa večne budila, aj osem desať krát za noc. Spávala od narodenia najprv v koíske vedľa našej postele, keď bola staršia v detskej postieľke 20cm od našej postele. Budieť sa prestala až PO TOM, čo som ju už zúfalá presťahovala K NÁM DO POSTELE. Odvtedy spíme všetci traja, (starší syn spinká vo svojej izbe) doslova ako bábätká – až doteraz.
Neviem, odkial je ten nazor, ze najvhodnejsia teplota v miestnosti je 18 stupnov, tu sa dokonca pise aj o 16….nie som zimomrava, ale nezakrytej by mi pri 18. stupnoch bola zima…..
ked sa nasa dcerka narodila, postielku mala v nasej spalni, pol metra odo mna. Ked som ju mala pri sebe, to nebol spanok, iba driemanie a cez den som bola ako matoha. V noci sme sa kojili kedy potrebovala, ale potom sup do postielky. Kojila som ju takmer presne rok (potom sa slecna sama odstavila) a to od 8 mesiaca spavala vo vlastnej izbe. Kym sme ju nedali spavat samostatne, budievala sa v noci casto na kojenie (nie preto, ze by bola hladna, ale preto ze na to bola zvyknuta). Sama by som tomu neverila, ale ked sme ju prestahovali do vlastnej izbicky (mala som ju samozrejme na vysielacke) do 2 dni sa v noci prestala budit a prespala az do rana. A ja som sa po 8 mesiacoch tiez vyspala :o)))))))))) Na nezaplatenie. Ale samozrejme, dolezite je to, aby situacia obom – matke i dietatku vyhovovala, potom je vsetko ok.
syn spával s nami v posteli dosť dlho a tiež som sa neobávala, že by som mu mohla ublížiť.. aj dcérku chceme mať medzi sebou,keď sa narodí.. kojenie je jednoduchšie a citový vzťah je oveľa silnejší ako pri deťoch, ktoré sú od malička “odstrčené” do postieľky..
toľko môj názor..
Prve 3 mesiace som spala so syncekom v jednej posteli, boli to chvile, na ktore nikdy nezabudnem. Ked sme kvoli horucavam odlozili perinku, akosi z dna na den zacal spavat v postielke, ktora je odo mna na pol metra a mozem povedat, ze zatial v pohode fungujeme. Keby som ho este davala do perinky, urcite by sme aj nadalej spali spolu . Je to super, mat ho v tesnej blizkosti, absolutne som sa neobavala, ze by som mu mohla v spanku ublizit, hovori sa tomu MATERINSKY INSTINKT