KONŠTRUKČNÉ ÚLOHY II. – Forma vypracovania úlohy

Nech už je zadanie konštrukčnej úlohy akékoľvek, každá konštrukčná úloha sa vypracúva podľa jednotnej formy (ak sa jedná len o konštrukciu, bez nutných pomocných matematických výpočtov). Niekomu sa môže zdať, že v konštrukčnej úlohe je dôležitý najmä samotný narysovaný obrázok a na ostatnom až tak veľmi nezáleží. Pravda je však taká, že každá časť konštrukčnej úlohy má svoje bodové ohodnotenie a vynechanie niektorej časti, resp. jej nedostatočné vypracovanie uberá body. Konštrukčná úloha povinne obsahuje tieto časti vrátane ich pomenovania:

1. zápis úlohy

2. náčrt

3. rozbor úlohy

4. postup konštrukcie

5. konštrukcia

6. skúška správnosti

7. záver

Zápis

Zo zadania je potrebné stručne (matematickými znakmi) zapísať všetko, čo poznáme, čo je na prvý pohľad z príkladu jasné. Keď si zreteľne zapíšeme známe parametre, podčiarkneme a pod čiaru zapíšeme, čo vlastne ideme zostrojiť. V geometrii je povolené malým symbolom voľnou rukou označiť len 3-uholník, všetky ostatné útvary treba zapísať slovne. Je to preto, že 3-uholník je zo symbolu zrejmý už len preto, že má charakteristické 3 vrcholy, ale pri 4- a viacvrcholových útvaroch nemusí byť jasné, či treba zostrojiť štvorec, obdĺžnik, lichobežník, 5-uholník …

Náčrt

Zhotovujeme ho najmä preto, aby sme mali predstavu o požadovanom útvare. Náčrt kreslíme voľnou rukou obyčajnou ceruzkou a keďže do náčrtu aj zapisujeme, robíme ho dostatočne veľký kvôli prehľadnosti. Zároveň sa snažíme aspoň odhadom dodržať proporcie vyplývajúce zo zadania (pravé uhly, rovnobežky, rovnaké ramená, atď.). Farebnou ceruzkou si vyznačíme všetky známe údaje aj s matematickým zápisom (dĺžka strán, veľkosť uhlov, rovnobežnosť, kolmosť) a charakteristické vlastnosti útvaru, neznáme údaje ponecháme nevyznačené, len s matematickým označením (pomenovanie strán, uhlov, iných prvkov útvaru).

Rozbor

Pri pohľade na náčrt sa zamyslíme, ako by sme mali začať rysovať, ktorý prvok zhotovíme na papieri ako prvý. V rozbore si to zapíšeme a súčasne opäť voľnou rukou kreslíme. V rozbore ide o to, aby sme si vedeli určiť poradie zisťovania jednotlivých známych i hľadaných prvkov útvaru. Stručne si zapisujeme jednotlivé body v takom poradí, ako ich budeme zhotovovať a zároveň voľnou rukou obyčajnou ceruzkou jednotlivé body črtáme.

Postup konštrukcie

Je to presný technický popis zhotovenia požadovaného útvaru – perom, nie ceruzkou. V tomto postupe je podrobne zachytený vznik každého bodu, všetky pomocné čiary, prvky, ramená uhlov, či kružnicové oblúky a samozrejme, ich vlastnosti. Je dôležité nič nevynechať. Podľa takéhoto technického popisu by mal vedieť hocikto (s najzákladnejšími vedomosťami z geometrie) zhotoviť požadovaný útvar aj bez toho, aby čítal zadanie úlohy a videl náčrt.

Konštrukcia

Samotné rysovanie presne v súlade s postupom konštrukcie. Rysujeme pripravenými čistými rysovacími pomôckami, na pomocné čiary používame tvrdú ceruzku (č. 3-4), na vytiahnutie výsledku/výsledkov použijeme mäkkú ceruzku (č. 1-2).

Skúška správnosti

Neslúži v žiadnom prípade učiteľovi! Skúšku správnosti je dobré urobiť si pre vlastnú spokojnosť, že naozaj požadovaný útvar spĺňa všetky podmienky zo zadania. Robí sa tak, že pravítkom premeriame všetky rozmery, ktoré boli zadané, uhlomerom všetky uhly, ktoré boli zadané, skontrolujeme príp. rovnobežnosť, kolmosť, atď. Výsledky merania zapíšeme a porovnáme so zadaním. Nemeriame rozmery, ktoré zadané neboli, keďže nemáme s čím porovnávať.

Záver

Záver úlohy je slovné konštatovanie o zistenom riešení, resp. o zistených riešeniach (ak sa počas rozboru a konštrukcie ukáže, že úloha má na základe zadaných parametrov riešení viac) a vymenujeme konkrétne riešenie/riešenia. Záver sa píše celou vetou podobne ako odpoveď pri slovných úlohách.

(19 hlasov, priemerne: 2,80 z 5)

Loading...