V živote každej rodiny je viacero dôležitých momentov a jedným z nich celkom iste vstup dieťaťa do materskej školy. A to nie je žiadna banalita, lebo aj taký malý 3-ročný človiečik môže mať svoje problémy a môže prežívať veľké stresy. Začiatok školského roka sa blíži a materské školy dostanú nových žiakov. Trochu vystrašených, trochu zvedavých.
Preto sme do dnešnej Domácej linky zahrnuli tému predškolskej prípravy dieťaťa. Oslovili sme riaditeľku materskej školy v Klátovej Novej Vsi.
Čo je dôležité, aby si rodičia uvedomili?
Hlavne to, aké to dieťa je, aký je to typ dieťaťa, či je to dieťa labilné, slabá povaha alebo dieťa silné. Deti, ktoré sú labilnejšie majú väčšie problémy s prispôsobovaním sa, s adaptáciou, naopak deti, ktoré sú silné, absolútne nemajú problémy a rýchlo si zvyknú.
Zohráva tu svoju úlohu aj vek dieťaťa?
Myslím si, že áno. Čím je dieťa mladšie, tým skôr sa vie prispôsobiť. Čím je staršie, tým viac mu je smutno za rodičmi, preto potom býva ten žiaľ väčší. Ale dobré je, keď príde malé dieťa a má v kolektíve už staršieho súrodenca. Je dobre, keď rodič povie pani učiteľke, aby ich dali k sebe, potom si dieťa ľahšie zvykne.
Stresujúcim momentom, keď dieťa príde s rodičom do škôlky, je tá chvíľa, keď dieťa začne plakať a matka alebo otec, prípadne obaja, ktorí ho sprevádzajú, nevedia čo majú urobiť. Či majú počkať, kým dieťa prestane plakať, majú ho zobrať späť alebo majú možno zvýšiť hlas a povedať mu musíš tu zostať alebo sa spoľahnúť len na pani učiteľku ako zareaguje?
Dobré je, keď pani učiteľka pozná rodičov a pozná, z akej rodiny dieťatko prichádza. Keď o dieťatku vieme, že neprežíva pravdepodobne nejaké stresy alebo vieme, že sa nebojí, že je smelšie, odvážnejšie, zvykne si určite rýchlejšie. Ak dieťatko veľmi plače , skúšame naše osvedčené metódy. Povieme rodičom, nech si dieťatko donesie z domu hračku, ktorá mu je milá alebo mu pripomína domov. Raz sa nám stalo, že si dieťa nemohlo zvyknúť, vymysleli sme toto: „ Vieš čo Marínka? Dones si fotografiu maminy a ocina. Keď ti bude smutno, budeme sa na nich pozerať a bude ti lepšie. A môžeš mamičku ukázať aj druhým deťom. Potom sa pôjdeme hrať a vyberieme si nejakú dobrú hračku… A naozaj to fungovalo. Asi mesiac si to dieťatko nosilo fotografie rodičov, každý deň na nich pozeralo a po nejakom čase na fotografie zabudlo.
Môže sa stať situácia, že dieťatko si naozaj v škôlke nezvykne? A čo robiť v takom prípade?
Áno, samozrejme, stalo sa to aj nám. Spojili sme sa so psychologickou poradňou. Oni sa snažia odhaliť tú hlavnú príčinu, prečo si dieťatko nemôže zvyknúť. Dajú nám odporúčania, povedia ako postupovať, porozprávajú sa aj s rodičmi.
Ako dlho trvá, kým sa dieťa naozaj dokáže v kolektíve adaptovať? Po tom prvom mesiaci je už dieťa v kolektíve „doma“?
Mesiac na to stačí. Niektorým deťom stačia 3 dni. Občas sa stáva, že príde dieťa do materskej školy, vôbec neplače prvý deň a na druhý alebo tretí deň začne plakať. Potom začnú plakať aj tie, čo v živote neplakali, alebo plače celá trieda. September býva ťažký, ale po mesiaci to býva už v pohode.
Odznelo v pravidelnej relácii Slovenského rozhlasu DOMÁCA LINKA.
Vypočujte si niečo zaujímavé aj tento týždeň. Zapnite si Slovenský rozhlas, alebo reagujte na aktuálne témy na záznamníku 02/572 73 700 alebo mailom na adrese: radioslovensko@slovakradio.sk
Viac na www.slovakradio.sk
DARČEK PRE VÁS.
Keďže sa už trochu poznáme, a viem, s kým mám na babetko.sk tú česť J – pod týmto článkom očakávam vašu búrku názorov , postrehov , námetov a skúseností. Tak dajte sa do toho. Ak po sebe zanecháte nejakú stopu, alebo napíšete svoj príspevok aj na moju adresu, trom z vás radi pošleme CEBION MULTI – multivitamínový sirup pre deti, ktorý môže byť práve pri nástupe do škôlkových kolektívou užitočný.
Ďakujeme za vaše príspevky, vitamíny posielame:
Adriane Poloreckej, Oslany
Alene Peťovskej, Nitra
Jane Strýčkovej, Prešov.
Veľa zdravia.
My sme nastúpili do škôlky v pondelok. prvý deň prebehol bez plaču, na druhy deň bol ráno v škôlke veľký plač, na tretí deň – v stredu sa začalo s plačom už doma pri rannom obliekaní do škôlky a dnes štvrtý deň sa síce plakalo od rána, ale už sám vošiel do triedy bez sprevádzania a bez pani učiteľky, síce s plačom, ale už sám.
Prvé dva týždne v škôlke máme za sebou! Boli dosť odlišné. Prvý týždeň prešiel veľmi “hladko” – malý sa do škôlky tešil, dokonca on sám ukľudňoval plačúce deti…..až sme si začali namýšľať, že sme sa plaču vyhli, ale už pondelok nás vyviedol z omylu. A vlastne celý tento týždeň sme sa ráno v škôlke lúčili s plačom.a hoci mal každé ráno rovnakú intenzitu, postupne sa, podľa pani učiteľky, skracovala jeho dĺžka. Popoludní, keď som prišla pre neho, ma už vítal s úsmevom. Verím, že to možno síce pomaly, ale isto prekonáme.
No ina bola dost podstatne. Prva skolke je klasicka petrzalska skolke s 7-mimi triedami po xy detoch, ucitelkami roznych krvnych skupin … Dali sme ho do malej sukromnej skolky, kde je malo deticiek, dve mile baby-ucitelky. Pozname sa vsetci navzajom , vsetci rodicia, deti, ucitelky, ….je to take nejake intimnejsie, rodinnejsie, a asi to potreboval. Ja som touto malou skolkou nadsena. Stoji sice dost penazi, no ale co to “prejeme” ?
Mám syna, ktorý má 3 r a 5 m, do škôlky nastúpil v čase, keď som čakala svojho druhého syna a bola v siedmom mesiaci. Viete si ten stav asi predstaviť v brušku kope jeden a vonku kope druhý, že on veru do škôlky nejde aj napriek tomu, že prostredie už dôverne poznal. Trvalo nám asi mesiac kým si zvykol, ja som chodila domov s výčitkami, že aká som to mama, keď nechávam dieťa v škôlke v hroznom strese a plači. Teraz navštevuje škôlku už osmy mesiac /prestávka prázdniny august/ , našiel si kamarátov a je z neho vyrovnaný a veľmi prosperujúci chlapček.
Moja 3 a 1/2 rocna dcera zvlada skolku fantasticky…len ja si nie som ista, ci je to ta spravna skolka…niekedy mam pocit, ze je fajn a inokedy sa mi zda, ze by som mala skusit inu…ako viem, ze je ta spravna?
Myslite ze plac zavisi od skolky, resp. postupu s akym tam s detmi pracuju? Evi, v com bola 2. skolka ina ako ta1. ? Mala si na nu nejake referencie alebo si to proste len skusila vymenit?
My sa do škôlky po prvý raz chystáme na budúci týždeň. Na nástup sa pripravujeme skoro od začiatku roka, často si rozprávame čo sa v takej škôlke robí, kto tam je…atď. Zatiaľ sa malý teší, tak som zvedavá ako to nakoniec zvládneme.
My sme uz v druhej skolke a ja uz stracam nervy. Najma preto, ze mam aj 1.5 rocneho a syna a nemozem s nou ostavat a jeho stale nechavat po kamaratkach. Ved aj on je dolezity.U nas je ale este jeden problem – sme v zahranici a ona nerozumie. Ale neprekona jazykovu barieru, ak tam nebude chodit. No tak som sa postazovala. Ale asi nie som jedina s placucou princeznou. I ked v nasej skolke je jedina, co to zatial nezvlada.
Neviem, či je to s tým “vyplakaním sa” povinné. Ja som to nezvládkla, a preložila som 3,5 ročného syna do inej škôlky. Tak už o plači a ranných stresoch nebolo ani zmienky.