Asi takto reaguje takmer každý druhý prváčik na svoju novú školu. Možno to dobre poznáte, milé mamičky. Mnohokrát je to pre Vás ťažká situácia, zvládnuť nielen celú domácnosť, manželove vrtochy, ale aj školské problémy vašich prváčikov. Pre nich je to však častokrát obrovská dilema. Zmenu prostredia, pedagógov, na ktorých už boli dobre zvyknutí, a v neposlednom rade aj stratu svojich kamarátov, s ktorými si v škôlke dobre rozumeli, a ktorých už možno v škole nestretnú, prežívajú ťažšie akoby sme si chceli a vedeli predstaviť. Je tu však ešte niečo, čo je pre nich úplne nové a spočiatku dosť náročné: zvládnutie domácich úloh – pre nich nových školských povinností, prispôsobenie sa už o niečo náročnejším školským pravidlám a požiadavkám. Už sa nemôžu len tak hrať, len tak si kresliť, len tak sa zabávať, musia disciplinovane a sústredene počúvať svoju pani učiteľku či pána učiteľa, reagovať na ich otázky, odhaliť mnoho nepoznaného… A to si vyžaduje veľa trpezlivosti. Ale buďte pokojné, dá sa to zvládnuť.
A AKO NA TO?
Najdôležitejšia je komunikácia, správny prístup k vašim malým ratolestiam. Pokúste sa rozprávať s nimi o ich problémoch, o tom, čo ich najviac trápi, hľadajte spoločné riešenia, vaši prváčikovia od vás očakávajú pomoc, oporu a lásku. Vysvetlite im, čo sa od nich v škole bude očakávať, čo už v škole nebudú môcť robiť, aké budú ich nové povinnosti, čo všetko budú musieť zvládnuť a čím všetkým budú musieť ako čerství prváčikovia prejsť. A dôležité je začať ešte pred ich nástupom do školy, aby ich prvý deň v novej škole nebol priveľký šok. Každá zmena je svojím spôsobom istá záťaž, a to nielen pre naše ratolesti, ale častokrát aj pre nás dospelých. Doprajme teda našim prváčikom istý adaptačný čas, aby si zvykli na nové prostredie, nové tváre, nový rytmus života. Najdôležitejšie pre nich je, aby ste stáli vždy po ich boku, aby cítili to, že sa na vás môžu kedykoľvek obrátiť a vy im vždy radi pomôžete.
ČO VŠAK, AK ANI TO NEPOMÁHA?
Komunikácia a čas však nie sú vždy tými najúčinnejšími zbraňami. Niekedy pomocná ruka rodičov neprináša žiadne ovocie, a vtedy je najlepším riešením pomoc odborníka – psychológa. Ten urobí diagnostiku osobnej zrelosti prváčika, a to na dvoch úrovniach – rozumovej a emocionálnej. A podľa výsledkov, ktoré prváčik dosiahne, sa rozhodne na ďalšom postupe. Nie každé 6-ročné dieťa je totiž už dostatočne zrelé na školu, schopné 45 minút sústredene sedieť na hodinách, pracovať a rozmýšlať nad určenými témami a plniť si svoje povinnosti školáčika. To totiž niekedy neprichádza s vekom, ale s vnútornou zrelosťou dieťaťa. Váš prváčik môže byť rozumovo zrelý na to, aby nastúpil do prvého ročníka, no osobnostne ešte nie. Na to vám dá určite odpoveď psychológ, ak sa na jeho pomoc obrátite. Spolu nájdete riešenie, ktoré bude pre vaše dieťa to najsprávnejšie a verte, že vaši prváčikovia si časom nielen že zvyknú aj na novú školu, ale vďaka vám ju budú milovať.
Mgr. Adriana Sokolská (v spolupráci so psychologičkou PhDr. Petrou Scheberovou a psychoterapeutom PhDr. Tiborom Hrozáňom)
Foto: www.mirocacik.sk
PRE JANULU
Najlepšie bude ak sa prídeš pozrieť do školy, porozprávať sa s budúcou p.učiteľkou prváčikov. My sme mali tiež určité pochybnosti, ale teraz som spokojná, ale hlavne moji čertíci. Sú spokojné, kľudné, veľmi tvorivé. Stíhame v pokoji krúžky. A ten prechod to zatiaľ neviem:(, ale myslím, že to už predsa budú mať 15-16, budú odolnejšie a dúfam,že už otvoria to lýceum. A navyše tieto deti sú vedené k zdravému sebavedomiu, v žiadnom prípade ich nikto neponižuje keď im niečo nejde, vyzdvyhuje sa to, čo dieťaťu ide dobre.
Aj ja mám dve deti vo Waldorfskej. A som maximálne spokojná. Mimochodom, waldorfská škola nemá sAmerikounič spoločné…Je to vyše 100ročná európskaškola,úlohy majú od druhej triedy. Keď porovnávam svoje deti so “štátnymi”, tak je tu veľa rozdielov aj kladným aj záporných(pre nás), ale tie kladné prevyšujú. Moja prváčka ani raz neplakala. Dokonca keď bola prechladnutá a nešla do školy, tak plakala, že nemôže ísť. Už začala pekne čítať. Vo vyšších ročníkoch je to už trošku tvrdšie, ale žiadny stres. Keď sa učia o prírode, tak tam aj sú. Napr. keď sa 5. učilo o Grécku a bájach, tak boli v škole v prírode v Grécku. Takže takto sa myslí to učenie hrou, nie teoretické memorovanie, z ktorého mám napr. traumu ja ako 30. ročná žena doteraz. V Čechách je už aj Waldorfské lýceum. Má sa otvoriť aj u nás.
Stačí sa pozrieť na české stránky waldorfských škôl, tie výsledky pri prímačkách na strednú školu sú lepšie ako pri deťoch, ktoré skončili štátnu. Je to jednoduché tam, kde sa vyučuje s láskou a v kľude sú aj lepšie výsledky. Vo vyšších ročníkoch už majú trochu iný štýl ako pri prvákoch. Všetko sa ale učia názorne a nie teoreticky, nie su zaťažovaný zbytočnosťami.Pripravuje sa otvorenie waldorfského lýcea. Takže z tohto strach nemám.
DOT- nič ti nehovorí učnie hrou(J.A.KOMENSKÝ)
No uz len to chyba aby nase skolstvo dopadlo tak ako to v Amerike, kde sa deti chodia len hrat do skoly, a potom nemaju na konkurenciu z Indie a z Ciny ke dosiahnu vysokoskolsky vek. Ja ocakavam, ze moje dieta sa pojde do skoly vzdelavat a nie hrat. A k tomu patria aj domace ulohy.Kde by som ja bola prisla, keby som sa v skole hrala?
Sisa: a nebojis sa prechodu v x-tej triede ked budu deti musiet do “normalnej” skoly, ci im to nebude vacsi stres, ked su takto “nezvyknute”? Teda ine tempo, ine zatazenie, ina struktura vyucby, skusania a pod? Nechcem rypat, fakticky ma to zaujima, lebo W. skolu tiez zvazujem (este mam rok cas s rozhodovanim) ale toto mam zatial najvacsi argument proti 🙁
My tieto problémy chvalabohu nemáme. Dali sme deti do Waldorfskej školy a sme maximálne spokojní. Žiadne domáce úlohy, žiadny stres, vyučovanie začína o 8.30, takže sa vyspíme a všetok ranný zhon stíhame v pohode.