Pred niekoľkými dňami sme dali na „babetko“ výzvu, aby nám rodičia školákov napísali svoje skúsenosti, ako postupovali pri výbere školy, či im pomohlo absolvovanie vyšetrenia školskej zrelosti u psychológa, či sa nakoniec rozhodli pre odklad zaškolenia svojho dieťaťa alebo šlo do školy „načas“, či dokonca s predstihom.
Za všetky podnetné príspevky ďakujeme a uverejňujeme ich. Veríme, že skúsenosti, o ktoré ste sa podelili, pomôžu rodičom predškolákov pri rozhodovaní o tomto dôležitom kroku v živote ich dieťaťa.
Výber školy – skúsenosť
Kritériá, podľa ktorých vyberá základnú školu pre dcéru a materskú školu pre syna mamina Tina.
Z webovej stránky mestskej časti som si stiahla zoznam škôl (a škôlok) aj s adresami webových stránok (ak ich majú) a s mailovými adresami. Prezrela som si stránky a napísala som riaditeľom mail s prosbou o poskytnutie informácií. Vyžiadala som si od nich hodnotiace správy a u škôl som si porovnala výsledky monitoru (sú prístupné na stránke Ministerstva školstva). Na základe analýzy údajov z týchto zdrojov som si urobila užší výber. Väčšina škôl aj škôlok bude ešte do termínu zápisu organizovať dni otvorených dverí, čiže sa chystám aj na osobnú návštevu tých, ktoré som zaradila do užšieho výberu.
Pre mňa sú najdôležitejšie kritériá výberu:
- rozšírené vyučovanie cudzích jazykov,
- či je pri škole aj osemročné gymnázium, prípadne akú potenciálnu šancu má moje dieťa sa z vybranej ZŠ na takéto gymnázium dostať,
- koľko detí je v triede,
- aké sú priestory školy, krúžky a mimoškolská činnosť,
- možnosť športových aktivít (telocvičňa, ihrisko, príp. bazén, atď.),
- vzdialenosť a bezpečnosť cesty do školy.
Musím povedať, že som sa zatiaľ v jednotlivých školských zariadeniach stretla s ochotou a veľmi sa mi páči, že stále viac z nich ma funkčné a niektoré aj veľmi dobre spracované web-stránky a začínajú rozvíjať aj propagačnú komunikáciu.
Vyšetrenie školskej zrelosti – skúsenosti rodičov
Skúsenosť maminy Iny, dcérka Ingrid sa narodila v lete, nevedela pri vyšetrení školskej zrelosti povedať „r“. Rozhodovali sa na základe odporúčania psychológa, logopéda aj učiteľky v materskej škole.
Patríme k tým, čo majú tento rok doma prváčika. Keď bola v škôlke detská psychologička, aby si s deťmi pohovorila a dala im test, odporučila nám odklad a ako dôvod uviedla narodenie v lete. Aj logopedička nám odporučila odklad, ale tiež povedala, že “r” sa naučí vyslovovať už čoskoro. Vedeli sme, aká naša dcéra je, už sa snažila spoznávať písmená a bola zdravo zvedavá, nakoniec sme sa porozprávali s učiteľkou v škôlke. Uistila nás, že ju môžeme dať do školy, pretože spolupracuje s deťmi, vie sa sústrediť na prácu. Dali sme na jej úsudok a neľutujeme. Cez prázdniny sa naučila “r”, presne ako povedala logopedička. A v škole sa jej tiež darí, učiteľka ju chváli, pekne číta a písanie jej tiež celkom ide, takže vôbec neľutujeme, že sme ju dali do školy. A čo je hlavné, Ingridka chodí veľmi rada do školy, cíti sa tam dobre a má milú, trpezlivú a dobrú pani učiteľku.
Skúsenosť maminy Zuzany. Syn sa narodil v septembri. Keďže bol veľmi šikovný, chceli ho dať do školy predčasne. Zo škôlky mal dobré odporúčania, bol na svoj vek rozumný, samostatný a šikovný. Absolvovali vyšetrenie školskej zrelosti u psychológa.
Po 1,5 hodine, ktorú sme tam strávili, som dospela k tomu, že to nemá význam. Celú tú dobu sedel a vyplňoval testy, ktorých tam bolo veľa. Po pol hodine už bol veľmi nervózny, kýval nohami, na stoličke sa vrtel a stále sa vypytoval, kedy už pôjdeme domov. Popri vyplňovaní musel stále odpovedať na všelijaké otázky. Psychologička sa mu celú tú dobu venovala a z vlastných skúseností mi ani neodporúčala dávať ho skôr do školy. Pravdupovediac, už aj mne sa to zdalo byť dlho tam sedieť. Rátala som s tým, že to bude krátke sedenie. Keby som vedela, čo stresujúce nás tam čaká, ani by sme sa nemuseli rozhodovať. Prvé, čo urobil, keď sme prišli domov, sadol si na zem a začal sa hrať. Ja som ho nechala, nevyrušovala som ho, kým sám neprestal. V škôlke boli z toho v šoku, keď im prišlo rozhodnutie, že ho neodporúčajú. Jeho rovesníka, ktorý je až novembrový, dali rodičia napriek varovaniam psychológa skôr a vidieť, že nerád chodí do školy. Aj s učením majú problémy. Vďaka tomu je náš teraz najstarší z triedy, má čisté jednotky (zatiaľ), pri písaní úloh mu nemusím asistovať. Všetko zlé je na niečo dobré a sme radi, že to takto dopadlo aj napriek tomu, že sme ho nasilu chceli dať s predstihom. Keď sa ma teraz niekto opýta na takýto problém, smelo poviem, nech sa dieťa ešte pohrá ten jeden rok, kým môže. Presne tak, ako to radili aj nám, ale sme to nechceli počúvať, trvali sme na svojom rozhodnutí.
Skúsenosť maminy Júlie, má 16 – ročnú dcérku, ktorá šla do školy s odkladom.
Môj syn má len 3 roky, ale z počutia viem, že v poslednej triede, čiže do predškolskej triedy príde psychológ, ktorý urobí testy s deťmi a on dá odporúčanie dieťaťu, ktoré je na školu už pripravené. Mám 16 – ročnú dcéru, ktorej dala psychologička odklad, nakoľko sa venovala mnohým veciam naraz. Vôbec toho neľutujeme, dokonca aj ona sama je spokojná. Vy sami musíte vedieť, aké je vaše dieťa. Ak má rádo čítanie, počítanie a dobre spolupracuje, bez problémov zvláda úlohy primerané jeho veku, potom je pripravené do školy. Moja sestra má 10 ročného syna, je veľmi živý, v škole dostáva samé poznámky, ako napr. nevie sa sústrediť na vyučovanie, do kolektívu sa nezapája, atď. Určite mal byť ešte rok doma. Chodí do 4 ročníka a nevyzerá to s ním ružovo. Verte mi, rok odkladu nikomu neuškodí, nemá sa kam ponáhľať, len viac dospeje a iné výsledky to prinesie.
Skúsenosť maminy Veroniky, dcérka narodená 4.8, vyšetrenie školskej zrelosti absolvovali. Pri nástupe do školy nevedela písať a čítať, ako to mnohé dnešné deti vedia. Pri zápise sa pýtali na rozhodnutie dať dcérku do školy, nakoľko je útlej postavy, najmenšia. Vyšetrenie školskej zrelosti absolvoval aj syn, ktorý je šikovný a preto ho chceli dať rodičia do školy s predstihom.
Testy boli pre ňu obrovským zážitkom, veľa o nich rozprávala. Moja intuícia mi už predtým vravela, že by mala ísť do školy. Pani psychologička ju veľmi pochválila a vrelo mi odporučila dať dcérku “načas”. Teraz je tretiačka, darí sa jej výborne. Do školy šla z pohľadu dnešných “ambicióznych” rodičov absolútne nepripravená (napr. nevedela čítať, písať vedela iba meno a pod.). Prvý ročník bol pre ňu obrovský pútavý a nezabudnuteľný zážitok. Učenie sa stalo pre ňu zábavou hneď na začiatku. To by som želala každému dieťaťu. Dcérka je v triede najmladšia a ešte k tomu je aj útla (ma 8,5r., necelých 130 cm a úspešne UŽ 23 kg). Momentálne je vzrastom na úrovni prvákov, ale zato úspešná gymnastka…
So synom sme absolvovali testy zrelosti, ktoré mu dopadli výborne. Pohrávala som sa s myšlienkou, že ho dám skôr do školy, nakoľko je veľmi chytrý (narodil sa v 10/2000). Som presvedčená, že by školu zvládol, ale opäť som dala na svoju intuíciu a nechala ho v škôlke. Teraz mali opäť testy zrelosti, ale u neho to bolo skôr “pro forma”, nakoľko má od učiteliek a detí prezývku „profesor“. Veľmi sa do školy teší, už vie písať, čítať a v matematike je viac než výnimočný. Práve preto teraz hľadáme pre neho najvhodnejšiu školu. Mám ešte tretie dieťa, tiež chlapca. Ten sa narodil v 07/2002. Pri ňom mám zatiaľ pocit, že mu odklad nedám, nakoľko je veľmi ťahaný staršími súrodencami. Avšak aj v jeho prípade si tento môj pocit nechám potvrdiť, príp. upraviť od psychologičky. Mám potom kľudné svedomie…
Foto: www.mirocacik.sk
Sylvia: myslim, ze psychologicka moze odporucat skolu pre nadane deti az na zaklade hodnoty IQ. Nedavno bol na testoch moj synovec, inak tiez velmi sikovny, ale kedze mal hodnotu IQ “len” 128, tak odporucanie nedostal (psychologicka povedala, ze ho davaju az od 130)
moja dcéra sa narodila v decembri a ani som neuvažovala, že nastúpi do školy o rok neskôr, chodí so svojimi rovesníkmi a všetko je v poriadku. dosť ma prekvapuje, že sa uvažuje nad odkladom pre deti, ktoré sú narodené “normálne” v lete a nie sú ani po školskom roku. uznávam, však, že nie každé dieťa na to má.
Nas zapis caka teraz vo februari. Dcera je januarova a uz vie aj citat aj pisat. Naucila sa to sama, ked bola so mnou doma na meterskej s mladsou dcerou. Psychologicka nam odporucala triedu pre nadane deti, o com som nebola presvedcena, pretoze som mala s rozhovorov so znamimi pocit, ze su tam deti “viac ako zive” a nasa Ivanka je schopna presediet aj hodiny pri knizkach alebo malovani. V kazdom pripade si nas zevraj pozvu na IQ testy. Potom som bola v skole, ktoru som si uz vopred vybrala na dni otvorenych dveri. V obycajnej triede aj v tej pre nadane deti. A kedze som tam s nimi stravila dlhsiu dobu, stale viac ma pristup ucitelky (v septembri bude mat prvacikov) a system vyucby presviedcal o tom, ze dam na radu psychologicky. Dam ju do triedy pre nadane deti, pretoze aj pani ucitelka je uzasna. Co sa “taxikarcenia” tyka, byvame mimo mesta, takze nam nic ine nezostava. Ale mame to po ceste do skolky a prace. Ivanka uz teraz o nicom inom nehovori, len o zapise.
Ale je to fajn. Dcerka je v pohode, paci sa jej ucitelka. Len je to “obycajna” skola. T.j., jazyky nebudu na nejakej valnej urovni, ked maju 2 hodiny tyzdenne, …a pod. TO je to, ze potom treba suplovat nejake “anglictiny” popri skole a tak… Inak sme spokojni,
Martina, to zavisi na skole. Na tom, ci je tam dieta spokojne, stastne a ci sa aj nauci. Ak ano a skola je navyse aj blizko, je to vyhoda. Ak vsak so skolou nie sme spokojni, je lepsie taxikarcenie. My taxikarcime. Deti su zvyknute. V skole su stastne, to je podstatne.
My sme tiež špekulovali nad jazykovou skolou, a takou a onakou alternativnou skolou, a napokon sme skoncili v najblizsej ZS, ktora je taka “normalna”, teda nema nejake negativne referencie. Nech to mame blizko, nech dieta nestresujeme kazdy den nejakym cestovanim, prevazanim, aj seba taxikarcenim. Sami nevieme ci sme sa rozhodli spravne, mozno nam zivot ukaze, ze sme sa radsej mali dat na taxikarov….. nevim. Ake mate skusenosti s “rozvazanim deti do dalekej skoly” vy?