Pýtajú sa ma matky kamarátky, matky z ihriska, matky, ktoré si ku nám do ambulancie prídu po nejakú radu i moderátorka v TV relácii.
Nespýtajú sa to takto priamo, pýtajú sa okľukou… napríklad, že:
Či je naozaj potrebné, aby dieťa vedelo pred nástupom do školy písať.
Či je naozaj potrebné tú ruku trénovať, veď s nami pred 30 rokmi to nikto neriešil.
Či je naozaj až také dôležité, aby deťom kupovali špeciálne trojhranné farbičky, veď my sme mali obyčajné všelijaké, hlavne že sme nejaké mali.
Či je naozaj až také dôležité, aby ich dieťa pekne písalo, veď aj tak neskôr ten rukopis pokazia a budú škriabať ako kocúry.
A iné „ČI“.
Grafomotorika nie je o úhľadnosti písma
Resp. nie len a nie výhradne. Grafomotorika je o súhre základných funkcii mozgu a motoriky, o koordinácii ruky a oka. Je aj o vnímaní a pozornosti.
Ak má dieťa kresliť a neskoršie písať, malo by byť schopné koordinácie medzi okom a rukou (vizuomotorickej koordinácie).
A je aj o telesnom vývine dieťaťa.
Každému na jeho otázky „či“ odpovedáme:
Nie, dieťa pred nástupom do školy nemusí vedieť písať.
Áno, ruku dieťaťa je potrebné trénovať, ale v zásade je najpotrebnejšie nechať dieťa normálne žiť a hrať sa, vonku, na ihrisku, liezť na stromy, po preliezkach, kladinách, behať, skákať, plávať, bicyklovať.
Keď sa u dieťaťa od útleho detstva bude primerane rozvíjať hrubá motorika, veľmi pravdepodobne sa rozvinie aj tá jemná.
A prečo to s nami nikto neriešil pred 30 rokmi? Nuž presne preto, lebo my sme akosi normálne lietali po vonku, skákali sme „škôlku“, či „gumu“ a nemali sme počítače, tablety, mobily. A áno, žilo sa tak akosi inak.
Áno, je vhodnejšie deťom kúpiť trojhranné pomôcky na kreslenie a tvorbu. Rúčka sa im bude trénovať a správny úchop fixovať jednoduchšie.
Nie, dieťa nemusí písať „pekne“. A vôbec, čo je to pekne? Kto to ohodnotí? Ako hovorí špeciálna pedagogička Yveta Heyrovská, dôležitá je spoločenská únosnosť písma – teda aby to bolo čitateľné.
A o grafomotorike hovoríme a píšeme dookola preto, lebo stúpa počet detí, ktoré do školy nastupujú nedostatočne pripravené, či rodičia zvažujú odklad školskej dochádzky práve z dôvodu zlej grafomotoriky.
Často sú to inak šikovné deti, veľa vedia, len tá rúčka neposlúcha, prípadne nemajú vôľu, či odmietajú akékoľvek činnosti typu vymaľovávanie, kreslenie, obkresľovanie.
V poslednej skupinke zameranej na podporu predškoláckych zručností sme mali 5 detí. Len jedno z nich malo grafomotoriku bez problémov. U všetkých ostatných sa nejaké problémy objavovali.
Ako sa dieťa hýbe ovplyvňuje aj to, ako bude písať
Potreba pohybu nás sprevádza po celý život. Na riadení pohybu je podieľajú všetky časti nervovej sústavy. Ak stimulujeme motoriku, stimulujeme tým mozgové funkcie a následne podporujeme i ostatné zložky vývinu.
To, ako je dieťa pohybovo „zručné“, obratné, ovplyvňuje jeho vzťah k poznávaniu sveta. Ovládnutím pohybov svojho tela vie rozhodnúť, či zotrvá pri narábaní s nejakým predmetom alebo sa presunie k inej činnosti.
Motoriku – teda všetku našu pohybovú aktivitu – delíme na:
- hrubú motoriku, ktorá predstavuje pohyb veľkých svalových skupín, vďaka ktorým dieťa dokáže loziť, postaviť sa, chodiť, behať či skákať
- a na jemnú motoriku a grafomotoriku – to sú jemné, drobné pohyby, ktoré zahŕňajú v sebe pohyby rúk a prstov, keď chce dieťa niečo uchopiť. K jemnej motorike však patrí aj motorika okoloústnych svalov a svalov okolo očí, teda očné pohyby a pohyby artikulačných orgánov.
Zvládnutie hrubej motoriky má základný význam pre ďalší rozvoj dieťaťa – človeka. Ak dieťa získa sebadôveru, zdokonalí si koordináciu pohybov, stane sa samostatné.
Rozvoj pohybov malých svalových skupín (jemná motorika) má veľký význam pre rozvoj reči, čítania, písania. Správne pohyby očí zľava doprava, zhora dole, schopnosť sledovať predmet alebo koordinovať pohyb ruky so sledovaním predmetu sú predpokladmi na zvládnutie čítania a písania v školskom veku.
Čo by naše deti mali v predškolskom veku veľa robiť?
V skratke by sme mohli povedať, že by sa mali veľa hýbať. Testovať svoje telo a prirodzene koordinovať rôzne svalové skupiny, získavať skúsenosti s odhadom vzdialeností, s odhadom svojej sily. Pohybové a loptové hry deťom umožnia deťom tiež svoje pohyby plánovať. Dieťa sa prostredníctvom týchto pohybov učí uvedomovať si schému svojho tela. Je to schopnosť dieťaťa koordinovane používať telo ako celok.
Deti by mali myť priestor hrať sa s rôznymi stavebnicami, kockami, manipulovať, montovať, skladať, rozkladať. V jeho herničke by nemali chýbať rôzne mozaiky, koráliky, šnúrky na prevliekanie, či známa hra Mikádo. Tiež by malo mať k dispozícii plastelínu, nožnice, papiere. Ak podporíme rozvoj pohybov prstov, ktoré sa tak stávajú obratnejšie, presnejšie či rýchlejšie, vytvárame zároveň pozitívny vzťah dieťaťa napríklad ku kresleniu alebo písaniu. A vôbec pritom nemusia dostať ceruzu do ruky. Deti budú ochotnejšie vyhľadávať činnosti, v ktorých sa cítia úspešné.
Deti by sa mali sami obliekať, zapínať gombíky, viazať šnúrky. Tým tiež rozvíjajú koordináciu tela a jemných pohybov rúk. Deti by mali pomáhať v domácnosti – chystať na stôl, upratovať hračky, pomáhať pri varení, pečení, vešaní bielizne. Za dieťa by sme nemali robiť to, čo zvládne samo a najmä by sme mu mali dať priestor na to, aby to malo šancu zvládnuť.
A problém s grafomotorikou sa aj tak môže objaviť
Samozrejme, pretože rozvoj hrubej motoriky, dostatok pohybu a podnetné hračky sú niektoré faktory, ktoré grafomotoriku ovplyvňujú, ale nie všetky.
Čo si ako rodič môžete na dieťati všimnúť a mohlo by to signalizovať nejaký problém?
- Dieťa chodí vratko, váhavo, často padá, nevie držať rovnováhu na vyvýšených miestach a tým pádom sa im aj vyhýba?
- Vypadávajú mu veci z rúk?
- Ponožky si obúva jednou rukou, nedá prsty do otvorov na rukaviciach?
- Pri chytaní a hádzaní lopty zatvára oči?
- Medzi 3. – 4. rokom si nedokáže pozapínať gombíky, zaviazať šnúrky alebo strihať papier.
- Preferuje iba jednu činnosť – napr. bude sa hrať iba s Legom?
- Nedokáže vyfarbiť obrázok tak, aby nezašlo za čiaru – cca vo veku 5. rokov?
- Má stále veľmi silné pohyby, často niekoho udrie akosi mimovoľne (nie naschvál)?
- Vo veku 5,5 roka nemá ešte vyhranenú dominantnú ruku? Často strieda ruku, napr. pri jedle, skladaní kociek, strihaní papiera?
Akékoľvek „podozrenie“ na väčšie problémy je vhodné riešiť cca okolo 5. narodenín. Po zistení príčiny sa cielenou činnosťou dá urobiť veľmi veľa, aby dieťa mohlo nástup do školy zvládnuť v pohode a bez zbytočného stresu.
(10 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...
Jesenné listy. Výtvarka pre deti
Introverti: 10 silných stránok "tichých" ľudí
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Keď sa dieťa nevyvíja podľa tabuliek. Kedy spozornieť, že sa niečo deje?
Byť mamou je ako mať dve práce na plný úväzok
Rozšírený kalendár. Mená, ktoré v oficiálnom kalendári nenájdete
Súťažte o 3 darčekové sady Frosch Levanduľa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Váš komentár
Milá pani Kopčíková,
Vy nie ste autorka tohoto povrchne napísaného textu!
Vy ste ho iba “zostrihali” od pôvodných autorov. Prisvojovať si prácu iných, to sa mierne povedané, nepatrí.
p.s.
Žiaci sa od 1. ročníka ZŠ učia rozlišovať pojmy číslica a číslo. A čo vy?
Ak to dieta vie urobit, tak to neznamena ziadny problem. Mysleli ste, ak to nedokaze?
Bolo to v odstavci, v ktorom vymenuvate to, co moze signalizovat problem. Nesedelo mi tam to “dokaze”, ale uz ste asi doplnili predponu
Chcem sa spytat na tuto cast:
“Medzi 3. – 4. rokom si dokáže pozapínať gombíky, zaviazať šnúrky alebo strihať papier?” – ak dieta v tomto veku dokaze pozapinat gombiky a strihat papier, aky problem by to mohlo signalizovat?