Voda

Voda – jedna z najlacnejších a zároveň neprekonateľných hračiek. Deti sú k vode rovnako ako k ostatným živlom priťahované magickou silou. Špliechanie vo vode, stavanie hrádzí na rybníčkoch, púšťanie lodičiek, roztáčanie vodných mlynčekov, polievanie kvetín, umývanie vlastného tela i hračiek, prelievanie, pranie šatôčok na bábiky, sprchovanie, kúpanie, hádzanie žabiek do rybníka… Koľko pestrých činností ponúka voda!

Pri hraní s vodou si môžeme u detí všimnúť jednej zvláštnosti. Deti sa vo vodných hrách vracajú k určitým typom činností opakovane, beztoho aby ich to nudilo. Nespočítateľne krát opakovane naberať vodu do kýblika a nosiť ju niekam vylievať vydrží dieťa bez omrzenia.

V čom spočíva tak veľká obľuba vody u detí?

Atavistické teórie vychádzajú z predpokladu, že sa život z vody zrodil a všetci ľudia sú „deťmi rybárov“. Voda dala vznik životu, voda ako „kolíska všetkého živého“. Je isté, že malý kojenec prežíva pri kúpeli znovu slastné pocity z vnútromaternicového obdobia, kedy sa vo vode „vznášal“ v úplnom bezpečí. Účinok vody spočíva v sile, akou sa voda dostáva do kontaktu s povrchom ľudského tela. Hladiaci dotyk vody je pre dieťa neobyčajne silným haptickým zážitkom.

K tomu, aby prirodzený pozitívny vzťah dieťaťa k vode nebol niečím narušený, je potrebné dieťaťu ponúkať častý kontakt s vodou formou pestrej ponuky vodných hier. Od raného veku by sem mali dieťa privykať na pohyb vo vode. Plávanie malých kojencov v bazéne je všestranne prospešné. Voda, v ktorej prežívali bezpečie prenatálneho vývoja, je pre nich prirodzeným prostredím. Tiež v domácom prostredí kúpeľne môžeme vytvoriť malý vodný raj a naučiť v ňom dieťa množstvu hier, pri ktorých si vyskúšajú špliechanie, potápanie predmetov, prelievanie a mnoho ďalších aktivít.

Voda je živel.

Ťažko zvládnuteľný, premenlivý, stále sa niekam predierajúci. Voda ako symbol nezadržateľného behu vecí inštinktívne priťahuje deti nespútanou silou. Stačí malá dierka vo fľaši a prúdom z nej tryská voda, ktorú len ťažko zastavíme. V starej Číne sa čas meral pretekaním vody vo „vodných hodinách“.

Prirodzený pohyb vody sa dá využiť k mnohým variáciám vodných hier. Voda sa dá „posielať“ rôznym potrubím, dokáže roztáčať vodné mlynčeky, po prúde vody plávajú listy a loďky z kôry. Stály pohyb vody je podobný „detskému hemženiu“ pri hre. Neobyčajne tvárna a zároveň neskrotne divoká je voda.

Vodu dieťa použije k mnohým prvým experimentom.

Cez pohár plný vody môže pozorovať rôzne drobné predmety. Ak dieťa hodí do vody kameň, vytvorí sa na hladine sústredné kruhové vlnky. Ak do vody ponoríme pierko a fúkneme doňho, objavia sa na hladine bubliny. Špliechaním alebo šľahaním sa dá premeniť kľudná hladina na „rozbúrený oceán“.

Ak naplníme poháre rôznym množstvom vody a cinkneme do nich lyžičkou, získame pôvabné tóny „vodného xylofónu“. Zaujímavé zvuky sprevádza tiež potápanie rôzne veľkých plastových fliaš pod vodu. Voda má veľkú silu aj v mraze – dokáže rozbiť sama sklo. Nechajme , nech sa o tom deti presvedčia. Postavme na mráz fľašu naplnenú vodou. V zime sa dá pozorovať lupou tvar snehových vločiek na čiernej látke, skúšať rôzne pokusy so zmrznutou vodou, atď. V lete môžeme pomocou kropiacej hadice vykúzliť z vody dúhu.

Voda je tiež vynikajúcim „sekundovým lepidlom“, ktorým dovolíme dieťaťu prilepiť obrázky na obkladačky nad vaňou bez toho, aby sa čokoľvek poškodilo. Zmrznutá voda na okennej tabuli vyčaruje prekrásne „ľadové kvety“. Spolu s deťmi uskutočníte určite množstvo ďalších experimentov s vodou, pri ktorých deti zistia, aké má voda vlastnosti a ako je pre život dôležitá.

Voda v prírode 

Na ceste do prírody neváhajme zastaviť sa s deťmi pri potôčiku alebo na čistinke v lese a dovoľme deťom, aby sa v nich smeli prebúdzať, skúmať mokré kamene, stavať hrádze, púšťať lodičky z listov, hádzať do vody kamienky. Voda v deťoch prebúdza spontánne prianie vyskúmať, čo sa skrýva v živote pod hladinou. Brodenie sa vodou deti neobyčajne baví. Radosť z vody býva tak obrovská, že deti často zabúdajú na naše zákazy. Vystavujú sa nielen nebezpečiu namočenia a prechladnutia, ale mnohokrát aj ohrozenia života. Voda je fascinujúca, ale my musíme byť neustále v strehu, akonáhle sa k nej malé dieťa priblíži.

Prečo samotné brodenie sa bahnom alebo mokrým pieskom, jeho miesenie a uhladzovanie deti toľko teší? Odpoveď na túto otázku hľadala už psychoanalýza, ktorá pripisuje chovanie po druhom roku života „análny charakter“. Deti v tomto období milujú mokrý piesok, blato, bahno, ale tiež vodové farby, proste všetko, čo je na dotyk vlhké, tvárne, mäkké. S neobyčajným potešením v takýchto substanciách ryjú, tvarujú, modelujú. Dôležité je, aby sme v tomto veku nechali týmto hrám volný priebeh. Dovoľme deťom, aby sa pri hraní „primerane“ zamazali a nekarhajme ich neustále za špinavé oblečenie. Deti, ktorým je daná sloboda v podobných hrách, môžu zdravo rozvíjať budúce tvorivé a umelecké činnosti. Úzkostne starostlivý a prehnane čistotný postoj je škodlivý. Deti sú plne pohrúžené do hry a sústredené na zážitok dotykov prírody, takže buďme k „mokrým či zablateným rukávom a topánkam“ primerane tolerantní.

Voda nám umožňuje bezprostrední kontakt s prírodou, ktorý potrebujú k harmonickému životu deti rovnako ako dospelí. Vyplávajme na vlnách fantázie spoločne s deťmi hľadať splynutie s prírodou. Započúvajme sa do rytmu padajúcich kvapiek dažďa. Obzvlášť po tme pôsobia zvuky dažďa veľmi emotívne. Pozrime sa na hladkú vodnú plochu ako do zrkadla, v ktorom objavíme seba zrasteného s krajinou. Takéto vzácne kľudné chvíle hlbokého vnímania prírody sú malou očistnou meditáciou od večného zhonu a nekľudu dnešnej doby.

Jana Hanšpachová je autorkou knihy „Hry pro maminky s dětmi“ z vydavateľstva Portál. Kniha je bohatým zdrojom nápadov, tradičných i nových hier určených deťom už od ich narodenia.