Ako by bábätko prebaľovala Mária Montessori

Mária Montessori je matkou pedagogického prístupu, ktorý má čo povedať aj v oblasti hygieny. Čo myslíte: používala by Montessori jednorazové plienky alebo by rodičov od nich odhovárala?

Shutterstock

Montessori a jednorazovky

Mária Montessori žila v 19. a 20. storočí. Zomrela v roku 1952 vo veku 81 rokov. V tej dobe už bola jednorazová plienka na svete, ale bolo to ešte veľmi ďaleko od jej masívneho rozšírenia v 70. rokoch minulého storočia.

Keďže v časoch Márie Montessori jednorazovky ešte neboli k dispozícii, logicky, nemala možnosť ich vyskúšať, ani zaujať nejaké stanovisko. No je veľmi pravdepodobné, že ak by žila tu a teraz, asi by sa skôr spoliehala na tréning na nočník.

Aké plienky by odporučila Montessori

Montessori pedagogika sa sústredí na to, aby dieťa malo aktívnu účasť na svojej starostlivosti a aby sa učilo o svojom tele a potrebách, a to prostredníctvom vlastnej aktivity a skúmania.

Jednorazovky poskytujú dieťaťu „luxus,“ keďže v nich dieťa necíti žiaden diskomfort. Necíti, že je mokré, pocikané, pokakané. Nemá možnosť uvedomiť si realitu, následky toho, že sa niečo v jeho tele deje. Obmedzujú ho v prežívaní vlhkosti a v sebaovládaní svojich potrieb.

Preto by dalo domnievať, že by Mária Montessori zrejme mohla mať k používaniu jednorazových plienok výhrady, pretože jej prístup sa zameriava na sebaobsluhu a nezávislosť detí.

Montessori by však mohla podporovať používanie plienok, ktoré umožňujú dieťaťu vnímať a rozumieť vlhkosti a signálom tela, napríklad by dala zelenú moderným látkovým plienkam, ktoré viac podporujú povedomie dieťaťa o svojich potrebách.

Patricia Spinelli, riaditeľka Vyššieho inšitútu Mária Montessori a jedna z autoriek knihy „Montessori pre (ne)chápavých,“ odporúča v duchu Montessori pedagogiky používať pri novorodencoch prírodné vlákna.

Neskôr, len čo to bude možné, by rodičia mali prejsť na látkové plienky. Zdôrazňuje sa nielen dopad na životné prostredie a peňaženku, ale tiež na to, že látkovky hrajú významnú úlohu pri učení na nočník alebo záchod, keďže viac konfrontujú dieťa s pocitom vlhkosti.

Kde by prebaľovala bábätko Montessori

Podľa vzoru dospelých, ktorí majú toaletu na jednom mieste, má byť aj bábätko prebaľované vždy na jednom a tom istom mieste – a to až dovtedy, kým dieťa nezačne chodiť na záchod samo.

Nemusí to byť kúpeľňa, ak nemáme dosť miesta na umiestnenie prebaľovacieho pultu. A nakoniec, nemusíme mať ani prebaľovací pult, ak sa rozhodneme používať na tento účel napríklad komodu alebo iný nábytok.

Pointa je v tom, že vyhradené miesto pomáha bábätku pochopiť každodenné povinnosti a zorientovať sa v činnostiach. Ak ho doma prebaľujeme na rôznych miestach, kde sa nám to práve hodí, toto usporiadanie mu narúšame.

Zo začiatku, keď máme novorodenca, myslime na svoj chrbát: aby sa nám dieťatko dobre prebaľovalo a aby sme mali všetko potrebné hneď po ruke, vrátane odpadkového koša na plienky. Neskôr príde obdobie, keď prebaľovací pult odložíme a začneme používať kúpeľňu spoločne. A dieťa prebaľovať napríklad postojačky na záchode.

Ako by prebaľovala bábätko Montessori

K bábätku sa pri prebaľovaní treba správať s rešpektom, ako k subjektu a nie ako k predmetu prebaľovania.

Preto napríklad nepatria nad prebaľovací pult žiadne závesné kolotoče alebo hračky, ktoré dáme bábätku do ruky, aby vydržalo v pokoji, kým ho prebalíme. Dieťa by totiž malo dobre vnímať, čo sa s ním deje. Nemali by sme ho rozptyľovať od prítomného okamihu.

Prebaľovanie nie je len o telesnej hygiene. Je to aj o našom vzťahu k bábätku, ktoré pri tejto činnosti krásne rozvíjame a upevňujeme.

Už len keď si všimneme, ako na nás dieťatko upiera pohľad a hltá každé naše slovo, musí nám byť jasné, že táto práca, ktorú spravidla robíme niekoľkokrát denne plus mínus dva roky, nie je len taká obyčajná práca.

Čo radí rodičom Spinelli pri prebaľovaní bábätka v duchu Montessori pedagogiky?

akonáhle bábätko položíte na prebaľovací pult alebo podložku, venujte mu všetku svoju pozornosť očným kontaktom, blízkosťou a tým, že na neho budete rozprávať
pomenúvajte všetko, čo sa deje, napríklad „Cikal si, máš mokrú plienku.“
informujte dieťa o tom, čo budete robiť: „Prebalím ťa. Daj mi nožičku, dám ti dole nohavice. Pozor, prezlečiem ti cez hlavu tričko, kuk-kuk, tu si.“ a podobne.

Pri toľkokrát opakovaných úkonoch bude bábätko čochvíľa schopné predvídať, čo sa stane a neskôr začne postupne aj spolupracovať.

Možno sa to zdá ešte príliš ďaleko do doby, kým začne samostatne chodiť na wc, ale týmto aktívnym prístupom vytvárame ako rodičia základy jeho vzťahu k hygiene a chodeniu na toaletu.