U bábätiek ležiacich, resp. ešte len sediacich v postieľke alebo v kočiariku, plní obuv funkciu tepelno – izolačnú a ozdobnú.
Preto sa mamičky môžu tešiť z toho, aké je dieťatko rozkošné v rôznych ponožkách (za predpokladu, že nôžku cirkulárne neškrtia), v papučkách alebo rôznych ozdobných návlekoch v tvare zvieratiek či hračiek (ak neobsahujú uvoľňujúce sa časti).
Aha, už sa začína stavať na nôžky!
V tomto období je veľmi dôležité, aby dieťatko, začínajúce sa v postieľke stavať, ešte pridŕžajúc sa ručičkami, malo zabezpečené správne tlakové a pocitové podnety medzi podložkou (podklad postieľky) a ploskou nohy. Tieto v centrálnom nervovom systéme spracované podnety dávajú jednotlivým drobným svalom (a svalovým snopcom) pokyny k takej činnosti, aby mohla byť zabezpečená rovnováha tela v každej pozícii.
Toto vie zabezpečiť len mäkkučká , chodidlo neobmedzujúca podošva. Veď predsa v postieľke , resp. podklade starostlivo rodičmi kontrolovanom, nepredpokladáme potrebu ochrany nôžky pred chladom a mechanickým poškodením.
Preto sú v tomto období žiadúce mäkké topánočky najvhodnejšie z prírodnej usne – capačky, len jemne podopierajúce oblasť členkov.
A čo by sa mohlo stať, keby sme dieťatku obuli nádherné v podrážke pevné topánočky , t.j. úplnú zmenšeninu topánok pre väčšie dievčatá a chlapcov ?Ak by dieťatko od začiatku stavania sa až po zvládnutie istej chôdze malo obúvané topánky s tuhou podrážkou , drobné svaly nohy by nezískali možnosť natrénovať si jemné balansovanie a neskoršia chôdza dieťatka by sa stala „tvrdou“ a namáhavejšou. ( Predstavte si, že by dieťa chodilo ako v „lyžiarkach “.)
Už pevne ustojí a začína chodiť !
Preto je už potrebné pripraviť dieťa na rôzne nástrahy terénu … Obuv by mala chrániť päty pred nežiaducim vychyľovaním do strán ( valgózne – „X“ päty , alebo varózne „O“ päty ) svojou pevnou pätu okružujúcou zadnou časťou – opätkom. Optimálne je, keď oblasť Achillovej šľachy chráni mäkko vypodložený horný okraj obuvi – golierik.
Je samozrejmosťou voliť takú veľkosť a tvar topánky, aby zabezpečovala dostatok priestoru pre prsty. Dbáme na správne upínanie topánočky k členku a priehlavku. Optimálna je mäkkým jazykom podložená šnôrkovnica. Spodok obuvi má byť dostatočne ohybný, nie však v oblasti pozdĺžnej klenby, ale približne v spojnici medzi základným kĺbom veľkého palca a malíčka.
Môže už dieťatko dostať sandáliky ?
Áno, ale za predpokladu, že je zabezpečené pevné vedenie piat a topánočky je možné k nohe dostatočne stabilne upevniť a je zabezpečená dostatočná ohybnosť ( flexibilita ) spodku obuvi.
Je samozrejmé, že sa vyhýbame topánočkám, kde sú nespoľahlivo prichytené rôzne ozdoby, resp. topánkam, kde do vnútorného priestoru presahujú rôzne švy, prekrytia a uzlíky.
Čo sa týka materiálu obuvi, optimum je prírodná useň, možno i vo vhodnej kombinácii a konštrukcii s prírodnou textíliou. Pre detičky, ktoré už majú s chôdzou väčšie skúsenosti je vhodný ako povrchový materiál aj poromer, ktorý taktiež tabezpečuje dostatočnú priedušnosť obuvi. U samostatne chodiacich detí dbáme aj na vhodný protišmykový dezén podrážky.
Slovensky vyrobca Tripos boticky.sk my by sme nemenili. Dcerka od 11 mesiaca samostatne chodi a sme so sandalkami spokojni.
My sme verní zn. Rak
mám skoro 10 mesačnú dcérku, ktorú momentálne obúvam do plátených papučiek. blíži sa čas, ked jej budem musieť kupiť aj pevnú obuv na prvé krôčiky – ktorú značka splna vyššie napísané kritéria? dakujem