Ako obúvať škôlkara

Pri škôlkaroch  starostlivo zvažujeme,  aký typ  pohybovej aktivity a v akom prostredí dieťa behom dňa prevažne vykonáva.

(Typ podlahy, chlad, sezónne obdobie s prevahou hry v exteriéri alebo v interiéri, ale aj povahu, záujmy a pohyblivosť dieťaťa).

Spoločnými ortopedickými  požiadavkami na spoľahlivú  konfekčnú obuv pre deti v tomto veku  (za predpokladu splnenia hygienických parametrov ) sú:

• aby obuv nemala príliš vysokú hmotnosť
• aby bola  tvaru, ktorý poskytuje dostatočný priestor pre prsty
• aby materiál bol dostatočne priedušný a vetrateľný
• aby konštrukcia obuvi  umožnila spoľahlivé  ukotvenie piat (nie príliš voľná oblasť päty)
• aby bola topánka k nohe dostatočne fixovaná  (voľne uchytená obuv zvýšene a nerovnomerne namáha svaly v snahe udržať obuv na nohe a u detí s  tendenciou chôdze špičkami dovnútra toto zvýrazňuje )
• aby spodok obuv bol dostatočne ohybný v oblasti kĺbov palcov
• aby bola podrážka dostatočne protišmykovo zabezpečená
• aby vnútorný priestor neobsahoval materiály, ktoré sa môžu uvoľňovať a zhŕňať
• aby  ukotvenie ozdobných prvkov bolo spoľahlivé  a aby nepresahovalo do vnútorného priestoru obuvi . 

Ďalšie vlastnosti obuvi závisia od konkrétneho prostredia a požiadaviek na pohybovú aktivitu. Dôležité je však sledovanie, či obuv už nie je krátka, nekupujeme ale ani obuv s prílišnou  veľkostnou rezervou . Obuv je potrebné často vysušiť,  resp. vetrať a prstom prejsť, či aj napriek pôvodne priestrannej obuvi vo vnútri nevznikli záhyby. Ortopéd niekedy rieši aj takéto „krívanie“ dieťaťa.

Musí mať obuv škôlkára zabezpečené podloženie pozdĺžnej klenby ? 

Pre zdravú nohu formovanie pozdĺžnej klenby konfekčnou obuvou nie je nutné. Naopak, predčasná  aplikácia ortopedickej vložky,  resp. vyššej  opory  pozdĺžnej  klenby vedie k atrofii  (zmenšovaniu)  tukového vankúšika, ktorý chráni  klenbu prirodzene.  Napriek tomu, mierny náznak opory pozdĺžnej klenby je možné akceptovať.  Vyslovene nevhodné však je, ak sa obuv na spodu  v oblasti pozdĺžnej klenby „ prelamuje“. 

Je vhodnejšia obuv na šnurovanie alebo na „samolepky“?

Pri plánovanom  dlhšom obutí dieťatka  sa dá povedať, že vhodnejšie  je šnurovanie, nakoľko obuv možno jemnejšie a rovnomernejšie fixovať  a dobre zaviazané šnúrky sa neuvoľnia ani u opotrebovanejšej obuvi. Napriek tomu,  ak dieťa ešte nie je dostatočne zručné pri šnurovaní, niet námietok  ani voči  obuvi na samolepky, ak  rodič občas prekontroluje,  či sa samolepky najmä u už nosenej obuvi  neuvoľnili. Oba typy fixácie sú vhodnejšie ako voľná, resp. nazúvacia obuv,  kde sa svaly nôžky malého dieťaťa prílišne vysiľujú. 

Môže  teda škôlkar vôbec nosiť  „ šľapky “  alebo  obuv v tvare rôznych hračiek ?

Všetko závisí od konkrétnej situácie a účelu obuvi.Pokiaľ dieťa pri starostlivej kontrole rodičov používa šľapky alebo obuv- hračku, alebo zvieratká len  na činnosť v byte, kde sa  v danej chvíli neplánuje  viac pohybovať ( napr. sledovanie televíznej rozprávky),  nemožno  v zásade zamietať rôzne typy   zdravotne menej  vhodnej obuvi, ako sú už spomínané zvieratká, autíčka a pod. Tiež nemusíme dieťa šnurovať do topánočiek,  ak chce len z postieľky  prejsť na WC či napiť sa vody.

O využití obuvi v súlade s účelom hovorí aj príklad využitia šľapiek pri pobyte na kúpalisku. Ale malo by byť tabu dovoliť v  „šľapkách“  hrať sa na naháňačku. 

Je veľmi zlé, ak dieťa doma vôbec nechce byť obuté a behá bosé alebo  len v ponožkách ?

Zdravá detská noha má priam potrebu byť občas aj voľná, s umožnením kontaktu  podložkou, aby sa aktivovali  nervové zakončenia (proprioceptory )  a následne aj drobné svaly plosky nohy.

Otázkou však je  kvalita reliéfu podložky a intenzita pohybu naboso. Pokiaľ deti behajú  po rôznorodých podložkách,  napr. chladnejšia  dlažba a vedľa hneď drsnejší koberec, mäkký koberček, nôžke to len prospeje. Chybou je, ak dieťa sústavnejšie chodí len po rovnej hladkej podložke (len dlažba, parkety). Optimum je chôdza naboso po trávičke (pozor na kliešťa), drobných kamienkoch . 

Možno dať dieťaťu  obuv už nosenú  zdravým starším súrodencom alebo dieťaťom príbuzných?   

Každý človek a už aj väčšie dieťa  má svoj pohybový  obrazec,  pre neho typický.  Aj človek bez ortopedického problému má svoj špecifický spôsob chôdze  a svoj špecifický spôsob opotrebovania (vychodenia) obuvi. Nie je preto vhodné nútiť  “nasledovníka“  do typu obuvi už vychodenej,  denne používanej a vnucovať mu pohybový obrazec staršieho súrodenca.

Iné je poskytnutie špeciálnej pevnej,  napr. športovej obuvi (lyžiarska, korčuliarska), ktorá je málo nosená, kde nie je konštrukčný predpoklad deformácie topánky.  

Už máme školáka ! 

Ako dieťa rastie, tak sa zvyšuje i počet jeho záujmov a aktivít. Ku každému druhu činnosti je potrebná i správna voľba  obuvi.

Popri vyššie uvedených všeobecných nárokoch na správne obúvanie, zohľadňujeme i potrebu konkrétneho komfortu obúvania. 

Počas vyučovania kladieme dôraz najmä na možnosť správnej priedušnosti  obuvi, ako aj dostatočnú fixáciu k nohe a protišmykový dezén. U menších detí je ázuvková obuv pri vyučovaní  (a najmä prestávok) úplne nevhodná .

Deti v mladšom, ale i staršom školskom veku  najčastejšie využívajú rekreačnú obuv „tenisky“ . Pokiaľ je obuv vyrobená z hygienicky nezávadných a priedušných materiálov,  je v zásade možné tento spôsob obúvania na exteriérový pohyb akceptovať.

Pre športové aktivity vyberáme obuv v závislosti od toho,  či sa jedná o indoorové aktivity, alebo športy vykonávané vonku. Ku každému  športu jestvuje solídne prepracované odporučenia vhodnej  obuvi, najmä u renomovaných výrobcov. Každopádne je vhodné voliť stabilnú  obuv s antistressovou,  t.j. nárazy tlmiacou a odpružujúcou  stielkou,  resp. podpätkom.

Pre tanečné a niektoré druhy interiérových aktivít je oproti všeobecne odporúčaným pravidlám vhodné zabezpečiť čo najhladší  dezén podrážky.

Čo sa týka vychádzkovej a spoločenskej obuvi  tu sa už tvar s prevedenie jednotlivých vzorov odlišujú výraznejšie,  keďže  sa   výraznejšie diferencuje chlapčenská a dievčenská obuv.

Ponuka i požiadavky sú  značne rôznorodé  a snáď by malo byť samozrejmosťou , čo sa obuvi týka, aby sme z detí nerobili malých dospelých.