Prečo u detí od mala rozvíjať hrubú motoriku

K rozvoju jemnej motoriky však ťažko pristupovať, pokiaľ nie je rozvinutá motorika hrubá (niekedy nazývaná aj „veľká“).

Čo je to hrubá motorika

Týmto pojmom označujeme celkový pohybový vývin človeka. Ide o súhru pohybov hlavy, trupu, spolupráce horných a dolných končatín.

Ak neviete, o akých pohyboch sa pri hrubej motorike bavíme, tak ide o: lezenie, sedenie, obracanie, státie, beh, hádzanie, chytanie, kopanie, plávanie, ovládanie a držanie tela, udržanie rovnováhy, jazda na bicykli, skákanie. Hrubá motorika zahŕňa i rytmiku pohybov, či koordináciu oko – ruka.

U malého bábätka sa začína najskôr rozvíjať hrubá motorika – ak má na to dieťa primerané podmienky a prostredie. Dieťatko postupne začína ovládať svoje končatiny, učí sa držať hlavičku bez opory. Prechádza od lezenia, cez sedenie do stoja a následnej chôdze. 

	Zaujíma vás, kedy deti začínajú chodiť?

Najdokonalejšou pohybovou aktivitou človeka je reč

Reč je vlastne pohyb. Pohyb hlasiviek, pier, jazyka, čeľustí, podnebia, ale aj svalov hrudníka, ktoré zabezpečujú dýchanie. Reč je teda výsledkom spolupráce dychového (pľúca a bránica), fonačného (hlasivky) a artikulačného (hovoridlá) ústrojenstva.

Reč završuje pohybový vývin a je to veľmi zložitá pohybová aktivita, pretože je treba cielene ovládať tie najmenšie svalové skupiny. Avšak predpokladom pre ich ovládnutie je správny pohybový vývoj väčších svalových skupín celého tela.

Prečo je hrubá motorika taká dôležitá?

Je to veľmi jednoduché. Vďaka dobre rozvinutej hrubej motorike vykonávame bežné denné činnosti, ako je napr. chôdza, či beh. Deti vďaka nej dokážu skákať, liezť (napr. na ihrisku), hrať sa s loptou.

Je dôležitá pri sebaobslužných činnostiach – keď sa chce dieťa obliecť alebo si obuť topánky. Dieťa sa napr. musí naučiť stáť na jednej nohe, kým si druhú nohu nasúva to nohavíc alebo topánky.

Hrubá motorika a jej primeraný rozvoj má vplyv napr. aj na to, ako dieťa bude schopné jesť pri stole. Či dokáže sedieť s adekvátnou podporou hornej časti tela výrazne ovplyvňuje jeho jemnú motoriku pri držaní príboru. A neskôr pri písaní, kreslení, strihaní …

To, či dieťa dokáže obsedieť neskôr ovplyvňuje jeho schopnosť zúčastňovať sa výučby v škole a tým pádom jeho vzdelávanie. Hrubá motorika ovplyvňuje vytrvalosť a schopnosť dieťaťa stráviť väčšinu dňa v škole – od sedenia v lavici (či v inom priestore) až po nosenie svojej školskej tašky.  

A čo sú teda jednotlivé stavebné kamene hrubej motoriky?

 Sila svalov – schopnosť svalu vyvinúť silu proti odporu.

 Svalová vytrvalosť – schopnosť svalu alebo skupiny svalov vyvinúť opakovane silu proti odporu.

 Plánovanie pohybov – schopnosť presunúť telo s primeranou sekvenčnosťou a naplánovaním pohybov tak, aby pohyby boli „jemné, ladné“ (aby pohyb nebol „neohrabaný“).

 Učenie sa pohybom – schopnosť zmeny v pohyboch na základe predošlej skúsenosti alebo cvičenia. 

 Posturálna kontrola – schopnosť stabilizovať trup a krk tak, aby bola možná koordinácia končatín.

 Spracovanie vnemov – schopnosť zachytiť, správne interpretovať a primerane reagovať na senzorickú stimuláciu z prostredia.  

 Telesné povedomie – poznanie častí tela a porozumenie ich pohybu a pohybu tela v priestore.

 Rovnováha –  schopnosť udržiavať pozíciu, či už statickú, dynamickú alebo rotačnú.

  Koordinácia – schopnosť integrovať viacero pohybov do jedného efektívneho pohybu.

 Stredová os – schopnosť prejsť imaginárnou čiarou od nosa dieťaťa po panvu, ktorá rozdeľuje telo na ľavú a pravú stranu (napr. chytiť sa pravou rukou ľavého kolena …).

 Propriocepcia – informácia, ktorú dostane mozog z našich svalov a kĺbov, aby sme si uvedomili telesnú polohu a pohyb tela.

 Svalový tonus – pokojové svalové napätie svalu.

Toto všetko musí byť primerané rozvinuté, aby bola rozvinutá hrubá motorika a na týchto pevných základoch mohlo dieťa začať rozvíjať motoriku jemnú. 

	Ako dieťa podporiť pri rozvíjaní hrubej motoriky?

(3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...