Pustite dieťaťu Mozarta, bude múdrejšie. Alebo aj nie

Niektorí odborníci tvrdia, že vďaka počúvaniu Mozartovej hudby vychováte dieťa s vyšším IQ. Kritici dodávajú, že ak by aj nie, dáte mu do vienka aspoň lepší hudboný vkus. Ako je to so zázračným Mozartovým efektom?

Na začiatku bol ušný lekár

Až 80% Američanov verí, že počúvanie klasickej hudby, špeciálne Mozarta, pomáha vychovávať inteligentnejšie a emočne zrelšie dieťa. Samozrejme, inteligencia, predovšetkým tá emocionálna, je vec pohľadu.

Na druhej strane, kto z nás by nechcel neodolateľne jednoduchou metódou zvyšovať IQ svojich potomkov? Mozartov efekt má za sebou, tak ako všetko, čo je v dnešnej dobe úspešné, veľmi dobrý príbeh.

Tento začína v roku 1920 narodením lekára Alfreda A. Tomasisa. Jeho otec bol operný spevák, a tak strávil malý Afred roky počúvaním hudby a cestovaním po turné. Už tu si všimol, aký vplyv má hudba na ucho speváka.

Keď sa neskôr stal lekárom (ušno – nočno – krčným), zameral sa na skúmanie, ako náš vlastný hlas vplýva na naše ucho a psychiku.

Tomasis bol vlastne priekopník v alternatívnej liečbe ľudí s rôznymi poruchami. Veril, že depresie, problémy s učením či autizmus sa dajú liečiť správnou komunikáciou a materinským hlasom.

Prečítajte si aj: Aktivity na rozvoj hrubej motoriky

Jednou z metód rozvoja mozgu, s ktorou prišiel do ambulancií, je každodenné čítanie nahlas po dobu 30 minút. Ak ste si ako dieťa do čitateľského denníka každý večer zapísali poznátku: Čítal/a som 30 minút, tak tento nápad na vzdelávanie je z Tomasisovej hlavy.

Veril, že zapojenie zraku, sluchu a reči má vplyv na zlepšovanie pamäti (známa je aj Montessori technika svalovej pamäte) a rozvoj myslenia.

Od slov k hudbe

Lekár Tomasis napísal množstvo kníh na tematiku sluch, kde sa okrem iného objavila zmienka, že psychiku môže do veľkej miery ovplyvňovať aj hudba. Táto informácia by zostala zabudnutá, keby sa tejto myšlienky v roku 1993 nechytil tím okolo Frances Rauscher.

Výskum zameraný na priestorovú inteligenciu ukázal, že deti, ktoré určitú dobu počúvali Mozarta, mali pri riešení úloh zameraných na priestorové myslenie a vizualizáciu lepšie výsledky.

O rok neskôr sa tento výskum spomínal v New York Times, kde sa hudobný publicista Alex Ross odvolal na výsledky, ktoré deti dosiahli pri počúvaní Mozartovej hudby (šlo v skutočnosti o jednu skladbu).

V článku sa objavila aj veta, že Mozartova hudba robí deti múdrejšími, a tá spustila medzi vedcami ošiaľ.

Mozart šitý na mieru

Na tému vplyvu Mozartovej hudby vzniklo množstvo výskumov, a hoci výsledky zostali zvyčajne nepodložené, mnohí vedci ani rodičia na rakúskeho hudobníka nedali dopustiť. Skúmal sa vplyv hudby na dieťa v tehotenstve, na spánok, kreativitu, dokonca na epilepsiu.

No predovšetkým: Mozart sa počúval. V roku 1997 vydal Don Campbell poplárno – náučnú knihu Mozartov efekt, a fenomén bol na svete. Z Mozartovej hudby sa stal hit, takže predaj CD s klasiku prekonal aj popových spevákov.

Campbell v knihe tvrdí, že Mozart dokáže odomknúť kreativitu, zvyšuje emocionálnu inteligenciu, zlepšuje učenie a prehlbuje a skvalitňuje spánok. Mozart lieči všetko, čo si len rodič zmyslí.

Rodičia by preto mali okrem počúvania najmä v útlom veku uprednostniť výučbu v klasickej hudbe a podporovať dieťa v hraní na hudobnom nástroji. Ak má akýkoľvek problém, treba mu naordinovať niektorú Mozartovu symfóniu (pretože jeho hudba zlepšuje aj zdravie).

Prečítajte si aj: Dajte deti na balet!

A hoci opakované prieskumy nepotvrdili, že by bola Mozartova hudba o toľko výnimočnejšia (nie kvalitou, ale vplyvom na náš mozog), aktivita rodičov sa nedala zastaviť.

Mozart do perinky

V štáte Georgia vzbudil Mozart také nadšenie, že v roku 1998 zainvestoval guvernér do novordencov svojich krajanov. Každá novopečená mamička dostala po pôrode ako darček CD klasickej hudby.

V jednej nemeckej čistiarni odpadových vôd sa používa Mozartova hudba na urýchlenie rozkladania odpadkov. Prevádzkovatelia veria, že vibrácie hudby prenikajú aj do materiálov a urýchľujú rozklad odpadu. A práve tu sa dostávame k tomu, prečo práve Mozart a jeho hudba.

Skladby slávneho salzburského skladateľa sa okrem príjemných melódií vyznačujú mierne odlišnými prechodmi a frekvenciami a sú známe aj svojou rozmanitosťou. Ak máte trochu predstavivosti, stačí si pustiť niektorú symfóniu, zavrieť oči a nechať sa unášať fantáziou. Upokojuje a dobre sa počúva.

Rovanko pozitívne pôsobia síce aj skladby od Bacha či Vivaldiho, tí však narozdiel od Mozarta nemajú to “niečo”. Malý detský génius, ťažké detstvo, tragický osud, genialita (hovorí sa, že skladateľ mal IQ okolo 150 a zrejme aj Aspergerov syndróm), no a samozrejme životopisný film Amadeus od Miloša Formana. To všetko robí z Mozarta výnimočného skladateľa aj výbornú značku.

Na druhej strane, počúvanie Mozartovej hudby nemôže uškodiť. Minimálne si zabezpečíme, že sa raz nebude z detskej izby ozývať petržalský underground, pretože klasika ovplyvňuje estetické cítenie. Tak hovorí rodičovská skúsenosť.