Nedajme sa oklamať zdaním, že dnešné deti, intuitívne používajúce moderné technológie, sú inteligentnejšie a schopnejšie ako generácie pred nimi. Nie je to pravda.
Srbský doktor Ranko Rajović, internista, neurofyziológ, považovaný za špecialistu v oblasti rozvoja detskej inteligencie, tvrdí, že sú oveľa slabšie, a to hneď v niekoľkých oblastiach: inteligencia, motorika a koncentrácia.
Rajović je členom medzinárodného výboru Mensa pre nadané deti a autorom „NTC“ metódy učenia (NTC learning).
Najčastejšie chyby rodičov
Vývinu mozgu veľmi nepomáha, že sa súčasné deti nemusia namáhať rozmýšľaním. Podľa Rajovića je najväčším problémom dnešného rodičovstva, že sme voči deťom príliš ochranárski.
Prvé chyby začíname robiť už krátko po narodení, keď bábätko prinesieme z pôrodnice do izby vymaľovanej na ružovo či modro. Nejde tu o nejaké predsudky voči uvedeným farbám. To isté by bolo zle, keby sme sa rozhodli pre akúkoľvek jednotvárnu, monotónnu farbu.
Pre bábätko, ktoré poriadne nič nevidí, je dôležitý kontrast, ktorý sa dá jednoducho dosiahnuť, napríklad tmavými závesmi. Tak bábätku umožníme, aby si cvičilo pohyb – pohyb očí, čím sa stimuluje rozvoj mozgu. V opačnom prípade o túto lekciu jeho mozog prichádza.
Podľa Rajovića je ďalšou chybou, ako rodičia nosia bábätko, až panicky im fixujú hlavu. Vtedy im hovorí, že hlavu je treba pridržiavať, ale nie znehybniť, ako keď nosíte pacienta. Aj tieto pohyby sú dôležité, inak len spomaľujete prirodzený vývoj dieťaťa.
Prečítajte si aj: Rajović – 5 najčastejších chýb, ktorými kazíme inteligenciu dieťaťa
Nechať dieťa na pokoji
V našom ochranárskom zanietení robíme chyby aj vtedy, keď dieťaťu podáme hračku, ku ktorej by sa inak bolo doplazilo – nechajte ho, aby to urobilo samé. Fáza plazenia, pri ktorej dochádza k špecifickej stimulácii dlaní, je príliš krátka a dieťa tak môže prísť o dobrú príležitosť potrénovať mozog.
Alebo sa bojíme nechať dieťa jesť tuhú stravu, preto príkrmy mixujeme ešte dlhú dobu, keď už má zuby, namiesto toho, aby sme ho postupne privykali na menej kašovitejšiu konzistenciu, ktorú by primerane veku mohlo zvládnuť. Prežúvanie posiela do mozgu impulzy, čistí zuby, je dôležité kvôli imunite, tiež aktivizuje jazyk, preto aj reč dieťaťa sa bude lepšie rozvíjať, tvrdí dr. Rajovič.
Prečítajte si aj: Tipy na finger food – jedlá pre bábätká do ruky
Keď už sme pri reči, akonáhle dieťa začne rozprávať, treba ho nabádať premýšľať. Nie je na tom nič ťažké, stačí, aby sme dieťaťu kládli otázky. Ak sa budeme dieťaťa pýtať na veci, pomáha mu to spájať si rôzne informácie. V neskoršom veku potom dieťa nemá problém s porozumením súvislostí.
Nemal by nám unikať súvis pohyb – vývin mozgu.
To, že čoraz viac detí má ťažkosti ako hyperaktivita, dyslexia, dysgrafia, zhoršená jemná a hrubá motorika, zlé držanie ceruzky, ale aj zlé držanie tela, slabú koncentráciu, pozornosť, či pamäť, je iba následok toho, že majú obmedzené možnosti motorických hier.
Nezabúdajme na to, že deti potrebujú veľa času tráviť vonku, prechádzať sa, nie sa vyvážať v kočíku, skákať, behať, naháňať sa.
Prečítajte si aj: 5 nebezpečných vecí, ktoré by sme mali deťom dovoliť robiť
A pozor, nudiť sa je povolené!
Rodičia majú tendenciu vypĺňať deťom program, namiesto toho, aby ich nechali nudiť sa. Rajović hovorí, že nuda stimuluje detskú kreativitu. Áno, prináša deťom trocha stresu, ale ak ju nebudeme za nich riešiť, dávame im možnosť, aby sa s ňou popasovali, tak ako aj s inými problémami.