Dotknúť sa svojho bábätka smú až po niekoľkých dňoch, či týždňoch

Na dotyk rodič čaká dlhé dni či týždne

 V prieskume, ktorý vlani realizovalo OZ malíček, uviedlo až 90 % rodičov predčasne narodených detí, že jedným z najnáročnejším aspektov po predčasnom pôrode bolo odlúčenie od svojho dieťaťa a až 76% rodičov uviedlo, že prvý kontakt bezprostredne po pôrode nebol možný, ale museli na neho čakať niekoľko dní, až týždňov. Je to nesmierne kritické obdobie pre dieťa, ale rovnako náročné aj pre rodičov.

„Pre každého rodiča je odlúčenie od dieťatka veľmi psychicky vyčerpávajúce, navyše v extrémne náročnej situácii predčasného pôrodu. U rodičov prebieha na emocionálnej úrovni proces smútenia za dieťatkom, sprevádzaný často pocitmi viny, bezmocnosti, smútku a strachu. Za to je zodpovedná vytvárajúca sa vzťahová väzba. Tá sa vytvára medzi matkou a dieťatkom už počas tehotenstva a po narodení sa vďaka nej aktivuje systém pripútavacieho správania (vyhľadávanie dieťatka, potreba byť s ním, smútenie z odlúčenia). Je dôležité vedieť, že vzťahová väzba sa po predčasnom pôrode a dočasnom odlúčení od dieťatka nepretrhne. Je len náročnejšie ju realizovať a ďalej rozvíjať. Neoceniteľnou podporou je určite dochádzanie za dieťatkom a kontaktovanie sa s ním – predovšetkým rozprávaním, dotýkaním a klokankovaním,“ vysvetľuje dopad odlúčenia a budovanie vzťahovej väzby medzi rodičom a dieťaťom po predčasnom pôrode psychologička Mgr. Zuzana Navrátilová, PhD. z Novorodeneckej kliniky M. Rusnáka SZU a UNB v Bratislave.

Deň dotyku a kontaktu rodiča s jeho dieťatkom

Na význam blízkosti dieťaťa a rodičov upozorňuje aj Svetový deň klokankovania (The International Kangaroo Care Awareness Day). „Klokankovanie“, „Kangaroo care“ či „K – starostlivosť“ je metóda skin to skin, teda koža na kožu, ktorá využíva priamy kontakt medzi rodičom (matkou či otcom) a dieťaťom ihneď po narodení, resp. ihneď, ako to dovoľuje ich zdravotný stav. Kolísanie, priloženie dieťatka na kožu či hladenie sú ideálne spôsoby stimulácie psychomotorického vývoja, keďže telo matky je prirodzený inkubátor – dieťatko počuje a vníma známy tlkot srdca, cíti vôňu a počúva poznaný hlas.

Kangaroo care bola po prvýkrát použitá v 80. rokoch 20. storočia v Bogote v Kolumbii, ako  reakcia na vysokú úmrtnosť predčasne narodených detí a zároveň nedostatok inkubátorov. Vďaka jej výhodám sa znížila úmrtnosť nedonosených detí v spomínanom regióne o polovicu. Dnes je už klokankovanie natoľko známe a úspešné, že 15. máj je jeho svetovým dňom.

Kontakt kože na kožu má predovšetkým priaznivý vplyv na životné funkcie bábätka a zároveň aj na psychiku rodiča.

Dotyky rodiča sú spolu s jeho hlasom formou terapie a súčasťou starostlivosti. Skúsenosti i prax ukazujú, že tieto podnety urýchľujú dozrievanie centrálnej nervovej sústavy dieťaťa, stabilizujú jeho dýchanie, srdečnú činnosť, zlepšujú toleranciu stravy a stimulujú ďalšie funkcie a orgány. Dieťa lepšie prospieva a tým sa skracuje doba hospitalizácie.

„Vďaka metóde klokankovania môžeme rodiča zapojiť do starostlivosti o ich predčasne narodené dieťa, pričom sa podieľa na procese uzdravovania a dozrievania. Rodičia postupne na seba preberajú viac kompetencií, ktoré ich personál naučil.  Tri najdôležitejšie veci potrebné ku klokankovaniu sú matka, špeciálne vyškolený ošetrovateľský personál a podporné prostredie,“ MUDr. Ľubica Pejhovská, primárka Novorodeneckej kliniky M. Rusnáka UNB Bratislava.

… Bol raz jeden malíček

Práve kvôli tomu by rodičia nemali počas chvíle strávenej s dieťaťom podľahnúť emóciám, ale získať zo spoločných okamihov maximum. Preto, na základe vlastných rodičovských skúseností, sa rodičia v OZ malíček rozhodli vydať knihu Bol raz jeden malíček, ktorá chce byť nielen povzbudivým príbehom predčasniatka, ale predovšetkým oporou v najťažších chvíľach v živote rodiny. Chce byť slovami, ktoré mnohokrát rodičia pri inkubátore nedokážu nájsť, slovami nádeje a odvahy pre rodičov a deti, ktorí v týchto chvíľach bojujú o svoju budúcnosť v nemocniciach.

„Každý človek by si želal, aby jeho cesta bola prežiarená slnkom šťastia a radosťou zo života. A skutočne to tak je, len niekedy sa objaví mráčik, či mračná a občas sa v živote stretneme s búrkou. Čo je však najdôležitejšie, je vedieť, že po noci vyjde zasa slnko. Priala by som rodičom, aby kniha bola ich pomocníkom, zahnala strach a ukázala nádej,“ prihovára sa rodičom v úvode knihy predsedníčka OZ malíček Ľubica Kaiserová, ktorá dopĺňa, že na jej tvorbe sa pracovalo takmer rok a jej distribúcia do nemocníc sa plánuje v lete ako symbolický darček pre rodičov a ich deti k 10. výročiu založenia združenia.

Vďaka darcom zmiernime odlúčenie, deti budú „bližšie“ rodičom

Prostredníctvom crowdfundingovej kampane (www.startlab.sk/malicek ) bude môcť združenie knihu vydať a venovať do nemocníc, aby bola doslova po ruke rodičom v mimoriadne náročných chvíľach. Okrem finančnej podpory projektu môžu darcovia rodinám poslať spolu s knihou aj svoj osobný odkaz – dodať im odvahu, silu a podporu zvládať túto životom nastolenú skúšku s nádejou na šťastný koniec v podobe zdravého dieťatka v ich náručí. Ak suma prekročí cieľový rozpočet, bude navýšený počet výtlačkov a financie združenie použije na zlepšenie podmienok detí a rodičov na neonatologických oddeleniach zakúpením kresiel, v ktorých by mohli rodičia “klokankovať” svojich malíčkov, pohodlne dojčiť, tráviť pri svojich deťom čo najviac času a čítať im túto knihu.

Kniha ako podpora, pomoc i spomienka

Ďalší rozmer, v ktorom bude plne ilustrovaná 16-stranová kniha v podobe leporela nápomocná samotnému dieťaťu, je stimulácia očného svalstva a zraku, a to vďaka sýtym farebným kontrastom a ilustráciám. Poskytuje priestor pre prvú fotku bábätka alebo odtlačok nožičky – či zaznamenanie si prvých významných míľnikov predčasniatka. Kniha sa tak stane aj “pamätníkom” pre rodičov a ich dieťa počas jeho hospitalizácie, ale svoje pevné miesto si nájde aj v knižnici starších detí, vďaka čomu mu môžu jeho rodičia priblížiť ich spoločnú cestu za rodinným šťastím.

Autorkou knihy je Veronika Kmetóny Gazdová, členka OZ malíček a mama Mária narodeného v 27. týždni tehotenstva. Ilustrácie v knihe sú dielom Lenky Šnelcerovej, krstnej mamy Jakubka narodeného v 25. týždni tehotenstva. Námet aj realizácia teda vychádza z hĺbky srdca tých, ktorí si ťažkým obdobím boja o záchranu bezbranného bábätka a nekonečných dní, týždňov až mesiacov odlúčenia prešli. Rodičia sa mnohokrát cítia byť bezbranní a majú pocit, že svojmu bojovníkovi či bojovníčke nevedia pomôcť. Opak je však pravdou. Ich prítomnosť, blízkosť, dotyk, hlas a nekonečná láska sú tým najlepším liekom.

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...