Staráme saVývin a správanie dieťaťa

Vek 3 roky. Váľa sa po zemi, akonáhle poviem "nie".

 E. Antier   30.06.2017   31

Stáva sa, že niektorí rodičia bývajú úplne rozčarovaní z narastajúcej neschopnosti zvládnuť výbuchy hnevu svojho dieťaťa. Vyzerá tak rozumne, dospelo, a potom sa v obchode plnom zákazníkov jedovito váľa po zemi, zatiaľ čo oni na sebe cítia uprené pohľady prizerajúcich sa.

 

Rodičia mu dohovárajú, skúšajú to s pokarhaním, capnú mu na zadok, nič nepomáha. Majú potom už len jedno želanie—zmiznúť z dohľadu iných.

Prečo má dieťa tieto nekontrolované výbuchy hnevu?

Medzi 2. a 5. rokom života je povrchová kortikálna oblasť mozgu už rozvinutá a umožňuje dieťaťu hovoriť a rozumieť reči ostatných, teda i rodičovským prednáškam plným dobrých rád.

Ale hĺbková oblasť mozgu, nazývaná limbická, ktorá umožňuje kontrolovať nálady, je ešte nezrelá, takže dieťa sa jeduje a vzdoruje pri sebamenšej mrzutosti. Je zachvátené hnevom a už ani nevie, čo ho vyprovokovalo. Rozčúlenie rodičov alebo ich morálna lekcia nepôsobí, ale ešte stupňuje jeho hnev a zúfalstvo nad vlastnou bezradnosťou.

Musíme dieťa predovšetkým upokojiť

Musíte ho objať rovnako ako novorodenca, ktorý vás potrebuje ako ochranný obal, a umožniť mu, aby si zhromaždilo energiu vytryskujúcu na všetky strany.

Môžeme ho objať fyzicky. Vezmeme ho do náručia a povieme mu, že sme smutní rovnako ako ono.

Ak je však príliš rozčúlené a neznesie ani len dotyk, sadneme si k nemu, aby sme sa dostali na jeho úroveň, a povieme mu, že aj my sa hneváme, že tento košík bol zle vymyslený alebo že si v živote nemôžeme kúpiť všetko, čo by sme chceli.

Alebo jednoducho odveďme jeho pozornosť na nejaké iné predmety záujmu. Ak nič z toho nepomôže, vyjdime s ním z obchodu a vráťme sa domov, ale bez kriku a obviňovania. Prizerajúcim sa osobám vysvetlíme, že dieťa je iba unavené.

Nesmieme zabúdať, že sme tiež hovorcami svojho dieťaťa a jeho zástupcami pre vzťahy s verejnosťou!

Ako vymedziť hranice bez násilia?

Vstupuje vaše dieťa do vašej konverzácie s partnerom?

Dejte mu najavo, že musí počkať, ale pritúľte ho k sebe, aby cítilo, že naň myslíte.

Prichádza vás o niečo prosiť, keď hovoríte do telefónu?

Posaďte si ho na kolená, tlmene pokračujte v hovore a pritom ho objímajte.

Prichádza a ťahá vás za oblečenie, keď hovoríte s niekým iným?

Neodstrkujte ho tvrdo; položte mu ruku na rameno, aby vedelo, že beriete na vedomie jeho žiadosť.

 

Ne/Bude agresívne? 

V prostredí, v ktorom panujú vzťahy zaisťujúce dieťaťu pocit bezpečia, sa jeho agresívne a asociálne sklony regulujú. Základnou myšlienkou teda nieje potlačiť za každú cenu jeho agresivitu ani na ňu odpovedať rovnako- agresivitou, ale využívať jej potenciál pre rozvoj energickej, dokonale sociálne integrovanej osobnosti.

Vzťahy vzájomnej dôvery, prostredie dobrej komunikácie, návyk vyjadrovať svoje myšlienky umožňuje prirodzene veľmi aktívnemu dieťaťu nasmerovať energiu pozitívne a stať sa dynamickou a zaujímavou osobnosťou.

Ak naopak budete tomu prechádzať od ľahostajnosti a uhýbaniu k autoritatívnemu správaniu, v ktorom chýba porozumenie, podporíte agresívne správanie dieťaťa. 

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.4 z 5. Celkom 21 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Alebo si vyberte iný recept podľa veku vášho bábätka
Najčítanejšie
Komentáre k článku
furoNR napísané 27.04.2015 19:42

ja mojmu dvojrocnemu malemu nemozem povedat nic take co zacina "NE" ako nerob to nesmies a tak lebo sa dockam presne toho co nechcem

Heňa napísané 19.04.2015 13:53

Napriek tomu, ze toto písal autor velmi dávno, nic nové sa zatial nevynaslo a deti nám robia stále rovnaké probémy. Dakujem za múdre slová, zdajú sa mi veľmi použiteľné.

helena napísané 22.01.2009 22:29

jeej, toto je 5 rokov stara debata ale asi stale aktualna... veta "co moze byt zle na plesknuti decku po zadku" je asi taka debilina ako "co moze byt zle na tom ked nepojdem volit?" ...no "nic" sa nestane...vyrastieme aj bez toho a prezidenta budeme mat tiez aj bez toho.

 

otazka je ci chcete byt zodpovedny za to aky priklad davate dietatu.

 

moja svokra napriklad raz sfackovala 5-rocne dieta za to, ze bil ine dieta. ked som jej povedala ze jedine co ho tou fackou naucila bolo ze "ked sa mi nieco nepaci, treba inych bit" (co uz vlastne davno vedela, asi od nej a jeho matky ktora ho tez casto bije a to aj varechou a inak), tak nechapala ze co hovorim smile...a mimochodom na druhy den sa jej pokusil dat facku ale drobec nedociahol smile)) ale asi raz dorastie a podari sa mu to.

 

ja som tiez z tych co za cele detstvo som dostala snad raz facku (az niekedy v puberte) a dovolim si tvrdit ze som moralny a zodovedny clovek. poznam hranice. a pamatam si ze som v detstve robila veci preto aby sa nasi nehnevali, nie aby ma nebili. a takisto jedna vychovnma poradkyna mi poradila, ze deti, v pripade ked nerobia prave to co chceme staci orientovat slovami typu "nerob to, mama sa bude hnevat" (povedana kludnym ale prisnym hlasom). a zatial nam to funguje.

 

este musim presvedcit manzela aby to robil tak ako ja. pretoze jeho matka ho bila (rikou, predmetmi) na dennej baze a po hlave (!) a ja som silny odporca aj toho spominaneho a zdanlivo neskodneho "pozadkovania". je ponizujuce, to je podla mna nepopieratelne. ved si len predstavte ze by ste v praci za nesplnene ulohy dostavali telesne tresty ! alebo pridete ku kamaratovi, ktory vas nastve a a co? vylepite mu? date mu po zadku?

Stano napísané 16.09.2010 12:24

"ved si len predstavte ze by ste v praci za nesplnene ulohy dostavali telesne tresty ! alebo pridete ku kamaratovi, ktory vas nastve a a co? vylepite mu? date mu po zadku?"

 

Prepáčte, porovnávate neporovnateľné. Dieťa ešte neužíva rozum tak ako dospelý človek a naučiť ho čo sa môže a čo nie jednoduchým dohováraním nie je vždy možné. Jednu po zadku si zapamätá. Hoci skôr si myslím, že niekedy dieťa skúša a aj maličká po zadku ho dokáže dostať do plaču. Ani nie preto, že to bolelo ale preto, že nedosiahlo čo chcelo.

Kika napísané 18.02.2008 20:58

ahojte,vie mi niekto poradit? moj syncek ma 18 mesiacov a v noci sa budi a dostava zachvaty zurivosti....este ani len poriadne oci neotvori a uz vrieska a hneva sa.cez den je ale uplne normalny.pozna to niekto?uz z toho pomaly zufala...

Lucka napísané 14.10.2007 19:13

na moje dieťa sa stačí škaredo pozrieť smile

Jana napísané 29.12.2006 13:01

Mam podobne problemy s 2.5 rocnym synom.Zacne zurit, ked mu nedovolim hret sa s nejsakou vecou, co proste nie je hrackou, a nemyslim si ze je to bezpecne pre neho.Byvam zatial s rodicmi, osamostatnime sa az o 3 mesiace.

Problem je v tom, ze mam na vychovu ine nazory ako moji rodicia a svokrovci. S rodicmi som si to vydiskutovala , ale na svokrovcov nbemam vplyv. Ked sme u nich, synovi dovolia takmer cokolvek, ja si netrufam,ich napomenut. Ked sme aj s manzelom, u nich, obcas ich upozorni on. Viem, ze strasne chcu, aby ich mal rad, ale prilisna benevolentnost, je malemu na skodu. Je to prave o tych hraniciach. A chcem, aby vedel "odkial-pokial". Ked budeme byvat sami, bude to mat tazke, ked sa bude hrat len s hrackami, a nie s fotoaparatom, srobovakmi, predlzovackou, a inymi vecami, s ktorymi by si lahko mohol ublizit.

Ja mu razne poviem, ze Nie,s tymto sa nesmies hrat, chvilku sa zlosti, ale potom to pochopi. Ak nieco ale nedostane odo mna, ide za niekym inym, o kom je presvedceny, ze mu to da. A ja som potom ta zla.

Stari rodicia sa snazia na vnucata vplyvat uplne opacne, ako vychovavali svoje deti.

Jano napísané 11.06.2006 17:10

moje decko nechce byt ticho furt krici a robi mi hanbu na verejnosti. Bit ho nechcem

viera napísané 02.01.2006 21:07

bitka u dietata v akomkolkvek veku vobec nie je nutna ak pozname aj ine myslim ze aj ucinnejsie metody.mame 2 rocnu dceru ,ktora uz davno zacala skumat hranice nasej trpezlivosti chi chi chi este ze som citala vela kniziek o vychove a rad .zijem v nemecku a akurat tu bezi porad o vychove deti ukazu vzdy dve rodiny,ktore maju problematicke deti ku kazdej pride byvat zena ,ktora radi rodicom ako riesit konflikty pre kazdeho tam su cenne rady napr. pri takych spominanych vybuchoch u deti pomaha zobrat a dat na nejake miesto kde je dieta samo(izba,schody atd...) tam zacinaju deti premyslat koli comu vlastne placu je aj dolezite povedat preco ste ho tam posadili stacia 2 minutky a dieta sa upokoji samo

Ali napísané 07.09.2004 15:00

Neda mi aby som sa nezapojila do vasej horlivej diskusie. Budem pisat o sebe a mojich skusenostiach a vyjadrim svoj nazor, na ktory ma kazdy pravo a kazdy svoj pohlad na vec. Mam syna, 2,5 rocneho, ktory vie byt strasne zlaty, vychovany, poslusny ale ako kazde zive dieta pridu chvilky nepokoja, vzdoru. Snazim sa ich riesit s kludom, najprv predycham az potom riesim, robim uzaveri. Tiez sa mi uz stalo ze dostal po zadku, ale niekedy nepomohlo ani to, ani dohovaranie, strasenie co sa zle moze stat atd. Proste kazdy mame zle a dobre dni a tak aj rozne situacie riesime, presne ako nase deti. Nikto z nas, ani uceni psychologovia, neprisli nasvet ako rodeni rodicia s dobrymi vychovnymi metodami. Kazdy sa uci riesit situacie, ktore sa naskytnu. Citanie dobrych rad a skusenosti tiez neplati na kazde dieta rovnako, pretoze sme kazdi svojski. Atvrdit niekomu ze to ide s kludom bez bitky len dohovaranim alebo naopak len bitim deti je na hlavu postavene.

Uz skoro 4 roky zijeme v Nemcku a mam kazdodennu prilezitost vidiet zahranicne deti pri klasickych dennych cinnostiach ako nakupy, navsteva u lekara, spravanie sa na ulici, v buse, na ihrisku, doma. Presne ako niekto uz spominal, tie deti nameju hranice a ani vzor. Nikto ich k nicomu nevedie, nikto im nedohovori co je spravne a co nie a co by mali alebo nemali urobit a preco. Ti ludia idu sami proti sebe. Poviem par prikladov. Mamicka necha dieta v spinavom autobuse olizovat okna, valat sa v obchode na spinavej zemi, behat dieta zablatene po celom byte. idu sami proti sebe lebo oni s tym maju len starosti. ci nieco upratat, oprat alebo s chorym deckom utekat k lekarke. nevravim uz o tom ze dieta nepozdravi. oni jednoducho povedia ze dieta dnes nema chut zdravit, ale to nieje riesenie. aj moj syn niekedy nepozdravi, ale vidim ze sa hambi. nenutim ho, ale vzdy mu to prizvukujem ze pozdravit treba a vidi ze aj ja vzdy kazdeho pozdravim. ale tie deti to nevidia.Nevravim o vrieskani vsade. Tiez nie sme povinni pocuvat vsetci v buse, ze ich dieta dnes nema dobrunaladu. Tie deti nemaju 3 mesiace ale 4-5 rokov. A su jednoducho veci a hranice ktore si musia aj deti uvedomovat a ucit sa ich respektovat. Nasa susedka cistokrvna Nemka, nema asi chrbtovej kosti, pretoze chore dieta s 40 horuckami odvlecie do skolky, medzi ine deti, ved co mam robit musim ist do roboty. Ale nam tym ze aj ine deti sa nakazia a ze aj ich rodicia budu musiet s nimi zostat doma to ju uz nezaujima.

A ked sa pytate alebo vravite, ze poznate aj v zahranici take vychovane deti a tiez nikdy nedostali bitku, bude to asi dalsim pristupom v skolke, skole,v praci. Tudetom take domace maniere netoleruju. Doma dieta vymysla co si rano oblecie, co bude kedy robit a ako diktuje celej rodine, ale nastupom do skolky sa vsetko zmeni. Ucitelka co ma na starosti 20 deti sa nebude venovat jednemu a dumat ci sa teraz 4 rocna milostpani oblecie alebo nie, ide sa von, deti sa idu obliect a maju rezim, hranice, a vedia aj bez bitky posluchat. Takisto si upracu vsetky hracky po sebe, podelia sa o vsetko atd. PRetoze ma niekto na nich rozumny vplyv a idem im vzorovym prikladom, ktory doma tie deti nemaju kde vidiet.

Nevravim uz o tom kolko sa nemecke matky venuju svojim detom. Varit im nevaria a co sa tyka hier, tak to radsej vonku alebo aj doma poklebetie s ostatnymi pri ihrisku a ich milovane ratolesti si robia co chcu, velakrat na svoje deti ani nevidia. Take mam ja skusenosti s nemeckou vychovou alebo skor lahostajnostou o deti.

Zuzana - MT napísané 22.06.2004 13:43

Moja dcéra má teraz 26 mesiacov, ale toto takzvané obdobie vzdoru jej "rešpektujeme" už niekoľko mesiacov. Sú dni, keď je kľudná, milá a aj chápava. Ale sú dni, keď sa zobudí ako sa hovorí "hore zadkom" a tie dni sú hrozné - myslím, že sa trápim ja s manželom, ale aj ona. Skúšali sme všetky rady....plesnutie po zadku...to ju vyburcovala ale ešte k väčšiej agresivite a záchvaty zúrivosti a hádzania sa o zem sa len stupňovali a mne to bolo všetko moc ľúto. Skúšali sme ju nechať tak a len ju sledovať...ale začala plakať až tak, že sa zachádzala a občas akoby nedýchala....skúšali sme ju vziať na ruky, vystískať a po tom prvom prudkom plači sa jej snažili vysvetliť, že to nesmie preto, a to zasa preto....ale ani toto nezaberá vždy....potom sme ju začali strašiť, že príde špinavý, smradľavý a hladný ujo a zoberie si ju so sebou do káričky...chvíľu to pomáhalo, teraz keď niečo zlé urobí a vie že to urobiť nemala, pýta sa za ním sama......Každé dieťa je iné, tak, ako je iná každá situácia, prečo dieťa podľa nás zareaguje nevhodne...nemyslím si, že sú niejaké metódy, ktoré "určite" zaberú a ktoré sú správne....občas sa snažím počúvať samu seba, a žiaľ často počujem primoc zákazov, rád a usmerňovaní...vtedy sa snažím pochopiť, že moja dcéra nie je zlá a nevychovaná, len sa snaží s danou situáciou vyrovnať po svojom...tak, ako jej to jej nálada a malý mozoček práve "naprogramuje"...veľa trpezlivosti všetkým..

nina napísané 31.03.2004 14:21

susanna, aj tu su slusne a samostatne deti a ja ich poznam dost ake ani ty ani jja nepozname vsetky deti ani co z nich bude o 20 rokov a co ich ovplyvni v zivote najvviac.

Zuzi napísané 19.03.2004 15:29

Beba ahoj!!!! Pochopila si to! Ten, kto to NAOZAJ VYSKUSA, zisti, ze vychovavat sa da aj bez prepleskov, ci uz bolia alebo nie.... Ja som to tiez vyskusala... Aj tak, aj tak... a v tazkych situaciach... ide to. Ak ste vo vychove dosledni, nemusite sa ponizovat k plieskaniu po zadku. Je to ovela lahsie, chce to ovladnut sa, ale stoji to za to. A vysledok je ovela lepsi.

Drzim palce.

marianna napísané 19.03.2004 15:22

Jana, napisala si nieco s cim sa uplne stotoznujem a to, ze deti POTREBUJU HRANICE. Dieta sa nenarodi s hranicami. Potrebuje si ich osvojit vychovou, budovanim vztahov a na to sme tu my rodicia, aby sme im v tom pomohli ( "capnutie" po zadku...asi by som tuto praktiku az tak nezatracovala). K tejto problematike vysla velmi dobra kniha "Deti a hranice" od Dr.H.Clouda a Dr. J. Townsenda.

Susanna napísané 19.03.2004 14:54

Ivana, zijem vo Svedsku, ale tie nevychovane deti tu nevidim. Vidim tu- presne ako jana povedala- deti, ktorym sa rodicia venuju a ktorym nie. 99% deti, kotre tu poznam su slusne vychovane, samostatne deti. Ze sa to robi inak ako na Slovensku je pravda.

BebaJ napísané 19.03.2004 14:46

Niekde som pocula, ze dieta do tych 2,5 roka rozmysla "zadkom". Cize, ked nan dostane, az vtedy to berie tak, ze toto a toto nesmie robit. Mojej dvojrocnej dcere som kedysi stale vysvetlovala, ze na cestu ist nesmie a bla bla okolo toho. Obcas sa mi pokusila na nu aj tak dostat, ale vzdy som jej to trpezlivo vysvetlovala, ze tam nemoze, lebo ju zrazi auto...myslite, ze tomu take male dieta rozumie- co je to ho zrazit? Asi po pol roku ucenia, ze na cestu nesmie sa mi raz len tak zo srandy vytrhla pri ceste (ja som mala v rukach ju, nakup a jej motorku) a vybehla do pol hlavnej cesty. Nastastie to bolo doobedu a nebolo na nej momentalne ziadne auto. Ja som az neskutocne rychlo bola pri nej, smahom ruky ju schmatla, druhym smahom ju mala na krajnici - a tam som jej dala take dobre dve na zadok (asi tyzden uz nenosila plienky). Samozrejme som nebola sebou nadsena, ale ako jej vysvetlit, ze toto naozaj nesmie? Mala sa rozplakala, ja som ju potom objala a vysvetlila jej, ze ju velmi lubim, ale ze jej uz davno hovorim, ze na cestu ist nesmie, lebo ju moze zrazit auticko a velmi sa budem hnevat, ked bude na cestu utekat. Potom som sa jej pytala, ci uz na cestu nepojde - povedala, ze nepojde. A viete co? Ono to zabralo a odvtedy mi uz na tu cestu nikdy nevbehla a cakala ma meter od krajnice. Kludne som mohla byt od nej aj sto metrov. Ale urobila som este jednu vec. Doma som jej pustila ukazku z jedneho filmu, kde autobus zrazi nejakeho dotycneho, ktory vybehol na cestu. Myslim, ze aj toto pomohlo. Dotycny uz nevstal zo zeme a ja som jej vysvetlila, ze aj ona by uz potom nemohla chodit na motorke a ....vymenovala som jej zopar veci, ktore robila rada. Mozno som jej nemala v takom veku pustat tuto ukazku, ale myslim, ze vdaka nej to pochopila lepsie. Nebolo tam ziadne rozplastenie mozgu a pod..A este nieco. Raz som pocuvala nocne dialogy na temu tyranie deti. Zvrho sa to ale do temy udriet, ci nie po zadku. Velmi sa mi pacila jedna pani, ktora povedala, ze ma 4 deti a nikdy ich nemusela udriet. Ze ak dieta urobilo nieco zle, vzdy si cupla na jeho uroven, aby nebola nad nim, ako nadriadena a porozpravala sa s tym dietatom, co a preco tak urobilo. Tak som si vtedy povedala, ze aj ja to skusim. No, zo zaciatku ako som tak cupela oproti mojej dcere a ona mi do oci tvrdohlavo tvrdila, ze musi byt taka zla a ze to bude robit a pod....mala som co robit, aby sa mi podarilo napocitat aspon do 5. ALE! Zvladla som to, a odvtedy som ju fakt nemusela capnut aspon dva roky. Prave som prisla vdaka tomuto prispevku na to, ze som to uz davno neurobila a mozno preto ani neviem jej problem posudit z nizsej perspektivy. Tak od dnes opat zacinam. Dcera ma uz 5,5 roka a momentalne ked chcem aby nieco urobila, alebo nieco naopak - robit prestala - pocitam do troch. Niekedy ani nedopocitam a je klud, ale vcera ma kludne nechala pocitat do troch. Hmm....tak som na nu pokricala, ze nabuduce uz jej dam po zadku. A dam? Teraz ide o to, ze dcera asi musi vidiet, ze dodrzim slovo, ci nie? A zvlast, ked vsetko sleduje a kopiruje mensia - 2,3 rocna.

Jana z MT (23.TT) napísané 19.03.2004 09:17

Dovolim si oponovat Ivane a Martinovi [X]. To, ze decka na zapade su nevychovane nie je preto, lebo nedostanu po zadku, ale preto, lebo rodicia im nikdy nic nepovedia.
Videli ste na Slovensku v obchode deti lezat na zemi? Pravdupovediac, hoci na Slovensko chodim len 3x do roka, ja som este nevidela - mozno s tym mate skusenosti. V Holandsku je to uplne bezne. Mama nakupuje, pozrie na dieta, to si lezi na zemi a nikdy mu nic nepovie. Decko vykrikuje na cely obchod - zase nic. Nevravim, ze treba deti stale okrikovat (co ja viem, ako si ja poradim s mojimi?), ale myslim, ze obcas zakrocit treba. Na zapade sa vsak malokedy matka pozastavi nad chovani svojho dietata. Takze, aby boli tieto deti vychovane, mozno ani nepotrebuju po zadku, ale potrebuju, aby im niekto urcil tie hranice, co sa smie a co nie. Z mojich vlastnych pozorovani vidim, ze sa to tak nedeje. Az ked zacnu zapadniarske matky skutocne vychovavat svoje deti a nepojde im to, az potom mozete povedat, ze su nevychovane preto, lebo nikdy nedostali po zadku.

marianna napísané 19.03.2004 09:11

Peter, nedavno v rubrike psycholog radi v jednom ceskom denniku odporucali skusit dieta (ak ste moment. doma) s hyster.zachvatom, dat do sprchy tak ako je, t.j. oblecene a osprchovat ho vlaznou vodou. Priznam sa, osobnu skusenost s tym vsak nemam. Moja svokra mi so zartom vzdy spomina, ako uspesne "spacifikovala" mojho manzela, ked raz ako trojrocny jej stropil "scenu" na verejnosti (patril medzi tie pokojnejsie deti). Ako krical, plakal...tak mu hovori:" Venousku musis hlasitej, ja te spatne slysim... ". Vraj to krasne zabralo ...

peter napísané 19.03.2004 07:26

Moja mama mi vypravala, ze raz vyriesila hystericky zachvat tak, ze na nazemi sa valajuceho a zuriaceho brata pomaly a s premyslom vyliala pohar vlaznej vody. Fungovalo to okamzite a uz nikdy viac hystericky zachvat nemal. Vraj.

Ivana napísané 18.03.2004 20:57

Zda sa ze niektore nove prispevky sa ukladaju do poradia lubovolne. Alebo ,ze by len u mna smile))

Ivana napísané 18.03.2004 20:51

Zuzana, ja som v detstve , podobne ako moji surodenci bita nebola, ale kazdy z nas dostal 2 az 3 krat po zadku a tu situaciu sme si dobre zapamatali. avsak nie to, ze sme po zadku dostali, alebo ze by to bolelo, lebo to nebolelo, ale to ze nemame robit to, za co sme dostali. vyrastli z nas normalni ludia a ani jeden z nas sa nikdy v zivote nedotkol ineho dietata, rovesnika, ci inych. nikdy som si nemyslela ,ze moji rodicia su agresivni za to, ze ma pleskli po zadku, citila som ze mali pravdu. dieta vie, kedy asi prekracuje limit, ale to ho predsa nezastavi. este je dieta. ak sa rodic nesprava agresivne, dieta nenajde vzor agresivity v jednom plesknuti. Spravny rodic ma vediet ,kedy sa moze plesknut, (nie za kazdu blbost ,alebo zlu vec ktoru dieta urobi), a tiez nie tak, aby to sposobilo bolest, lebo nie bolest ma byt trestom (nie kazde plesknutie je bitka, to treba zasadne rozlisovat!), ale ked k tomu plesknutiu dojde, dieta si ma uvedomit, a ono to vacsinou funguje, ze uz prekrocilo hranice. dietatu sa neda vzdy jednoducho vsetko vysvetlit, lebo to nevie alebo nechce pochopit. podotykam,ze tato debata je o cca 3-rocnych detoch a nie teenageroch.

mimochodom, dlhodobe skusenosti s detmi zo zahranicia mam a sama som vychovala tri slusne a pokojne deti.

Adriana napísané 18.03.2004 19:42

Suhlasim s Ivanou (dufam, ze smiem:o) ), napr. tu v Canade uz schvalili zakon, ze mozes vlastne dieta udriet po zadku. Asi to uz bolo privela , co tie "americke" deti dokazu, tak to povolili. KONECNE. Ved sediet za to, ze pacnes vlastne dieta, ked si nevie rady.....je na hlavu postavene. Deti su v Amerike vychovavane skolou, ulicou, a ochrannym zakonom. A kde je rodic?

dasa napísané 18.03.2004 19:16

Zo skusenosti s mojou dcerou mozem povedat, ze vystupy sme nemali az do troch rokov. Potom ked zacala chodit do skolky sa zrazu zacala 'ventilovat' tym, ze urobila cirkus za malickost. Ta skolka bola dost disciplinovana a neumoznili jej ziadny jemny prechod na skokarske obdobie. Potom som skolku zmenila. Nevyhnutne ma napada, ze deti ktore sa prejavuju takymito vystupmi tak robia ako uvolnenie frustracie, nie len ako prirodzenu sucast vyvojoveho hladiska.

Zuzi napísané 18.03.2004 17:07

Ivana, ak plesknutie po zadku nie je bitim, mozem ja mojich podriadenych plieskat po zadku, ak spravia nieco zle aby sa urcitu vec naucil? A dovolis aby tvoje dieta plieskalo po zadku ine deti, lebo robia zle? Dieta sa uci vzormi a napodobovanim, nie? Ono nechape predsa rozdiel medzi bitim seba a dospeleho, ako ho opisujes ty... Tym padom dieta cvicis veciam, ktore nerozumie. Naucit sa deti chapat co je zle a co nie, sa da aj bez bitky.

Dieta by malo urcite veci robit alebo nerobit preto, ze su zle, nie zo strachu pred bitkou a rodicmi. To je vycvik vhodny pre zvierata (este aj pes sa ma byt len novinami) a nie vychova.

Vies, neviem ako ty, ale moje spomienky na plesknutia po zadku, su dost ponizujuce. A brala som ich vzdy ako bitku...

Ja si netrufam porovnavat deti u nas a inde, lebo nepoznam poriadnu vzorku... a ty mas take znalosti ohladne deti na Slovensku a inde a ich vychovy, aby si to dokazala posudit? Ale poznam rodiny s detmi, kde deti nebiju. Z tych deti su uz dospeli a ver mi alebo nie, su na spravnom mieste. Ani jednemu ta bitka ocividne nechyba.... ale viem, je to mala vzorka. A vies, co som si vsimla na piesku? Deticky, ktore tlkli ine deticky, boli vacsinou deti, ktore tlkli ich rodicia... ano, opat mala vzorka. Ber ju alebo neber...

Viem, ze nase nazory su nase a tazko ich zmeni niekto, leda sami.... Len dufajme, ze raz tie deti, ktore sme bili (pre mna "po zadku" je tiez bitim, o opaku ma nikto nepresvedci), nepridu, ked budeme stari a slabi a jednu nam netresnu...

Ivana napísané 18.03.2004 16:44

Suhlasim s Martinom. Ak ma clovek moznost pozorovat najmladsie generacie v zapadnych krajinach, napr. prekvapivo Svedsko a samozrejme USA, a uvedomi si ,ze ich spravanie je vysledkom tychto novych vychovnych metod, ktore su mimochodom zakonom podporovane, a teda za plesknutie dietata po zadku moze rodic skoncit pred sudom, je to smutne a sokujuce, ze z deti vyrastaju taki nespratnici bez respektu.

rozdiel medzi neplesknutim dospeleho a plesknutim dietatu je taky, ze od dospeleho sa ocakava,ze sa urcite veci uz naucil a preto ked robi zle, robi to z vlastnej vole bud zo samolubosti, sebeckosti, nenavisti atd, zatial co dieta treba naucit co je co ,a co sa smie a co nie. na jednu dolezitu vec kazdy zabuda. plesknutie po zadku nie je bitka. ak sa dieta boji plesknutia , nie je to kvoli bolesti, ale zo strachu pred hnevom rodica. dieta nechape plesknutie ako ponizenie alebo prevahu silnejsieho, tak to vidime my dospeli. a este na margo zuzaninho mailu, jedno razne plesknutie po zadku nemusi byt sprevadzane bitim, revom a agresivitou. tieto dve veci spolu nesuvisia.

Vierina napísané 11.04.2009 15:57

ja mam najnovsiu skusenost a je velmi drsna. moj 2,5rocny syn uz dlhsiu dobu nechce ist prec z ihriska...vacsinou to zvladam tak, ze si ho nevsimam a nakoniec zisti, ze musi ist za mnou a prestane. dnes to urobil v mc donalde a zacal ma fackat po tvari tak som mu dala po zadku a povedala som mu, ze ma nesmie bit. vzapati prisla jedna pani, a upozornila ma, ze preco bijem to nevinne dieta...a normalne si isla napisat spz nasho auta...podla mna je to na hlavu postavene..clovek sa citi ako posledna nula vo vychove..aj ked sa snazime aj ja aj moj muz. je to slahnute

Zuzi napísané 18.03.2004 14:17

Este cosi, predsalen.....

Vies, aj ja som kedysi o uzitocnosti obcasneho preplesku nepochybovala. Aj som ho do urcitej doby praktizovala. Hmmmm.... a od kedy som prestala a zacala makat viac na sebe, na tom, aby som vec predychala a nasla lepsie riesenie, je to ovela jednoduchsie.... Su to uz roky a mam uz aj dalsie dieta.

Uvedomila som si aj jednu vec.... ak je napr. moje dieta agresivne inym, ako mu vysvetlim, ze sa to nema, ked ho sama bijem? Ved mu davam vzor, nie?

Zuzi napísané 18.03.2004 14:11

Martin a ty ak teraz v dospelom veku robis zle, da ti niekto po zadku? Alebo chces povedat, ze nerobis chyby? Ak ti nikto nepleskne len preto, ze si dospely, preco sa to moze robit detom? Deti ano a dospely nie? Len preto, ze sa to doteraz povazovalo vseobecne za normalne? Bitka je ponizenie, bez debaty. A vyuzivanie prevahy silnejsieho. To je na tom zle.

A zlyhanie dospeleho, ktory nie je schopny vec vyriesit normalne, ale vyuzije svoju silu a nadradenost.

Ak zahodis svoje stare predstavy a skusenosti a pozries sa na vec aspon trosku z nadhladu, nemozes toto nevidiet.

Martin [X] napísané 18.03.2004 13:42

"Prizerajúcim sa osobám vysvetlíme, že dieťa je iba unavené. Nesmieme zabúdať, že sme tiež hovorcami svojho dieťaťa a jeho zástupcami pre vzťahy s verejnosťou! "

 

No... Neviem, neviem...

Ale vysvetlovat prizerajucim sa, ze moje dieta je iba unavene sa mi zda absolutne scestne a odrhnute od slovenskej reality smile

 

Tieto problemy ma este len cakaju, ale povedzte mi: co je take zle dat mu jednu-dve po zadku? Tak som bol vychovavany ja, tak ste boli pravdepodobne vychovavany Vy a nic sa nam nestalo. Nie su to nahodou len nove modne trendy vo vychove, ktorych nasledky sa ukazu az neskor? Naozaj su nase deti take nevychovane a deti vychovavane podla tychto rad ( teda doteraz predovsetkym zap. EU + USA ) take genialne, slusne a uctive? Nemam ten dojem...

 

( To je len moj nazor )

Eva napísané 18.03.2004 10:41

Ja som vraj bola tiez nervak. (Nepamatam sa, ale rodicia mi o tom casto rozpravali,ked som uz bola skoro dospela a aj teraz to obcas spomenu). Sice na verejnosti som vraj bola ako anjelik, kam ma postavili tam som bola... Ale doma som sa vraj pri najmensom zakaze, alebo nedovoleni robit co som chcela, hodila o zem a buchala o nu hlavou. Mama bola z toho nestastastna, bala sa aby som si neublizila... Mam dvoch starsich surodencov a oni nic take nerobili...

Nastastie to vraj asi po roku preslo. A ziadne trvale nasledky sa na mne dodnes neprejavili, vystudovala som bez problemu aj vysoku skolu... smile

Myslim, ze v clanku je to popisane velmi dobre a ked nahodou aj moje dieta bude taky "nervacik", urcite sa budem snazit spravat tak, ako som si prave precitala v clanku.

lívia napísané 18.03.2004 06:49

môj syn má 17 mesiacov a už máme tento problém. vyskúšali sme už aj objatie, prihováranie sa, nechala som ho a zo vzdialenosti pozorovala aby si neubližil, ale nič nepomáha. jediná dobrá správa je, že nakoniec to skončí. rozprávali sme sa v rodine aj v práce, tak takmer každá mamička to zažila, tak naozaj nerozumiem prečo, keď sa to stane na verejnosti, tak sa všetci otáčajú a krútia hlavami.

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Náš TIP
Komentáre k článku
furoNR napísané 27.04.2015 19:42

ja mojmu dvojrocnemu malemu nemozem povedat nic take co zacina "NE" ako nerob to nesmies a tak lebo sa dockam presne toho co nechcem

Heňa napísané 19.04.2015 13:53

Napriek tomu, ze toto písal autor velmi dávno, nic nové sa zatial nevynaslo a deti nám robia stále rovnaké probémy. Dakujem za múdre slová, zdajú sa mi veľmi použiteľné.

helena napísané 22.01.2009 22:29

jeej, toto je 5 rokov stara debata ale asi stale aktualna... veta "co moze byt zle na plesknuti decku po zadku" je asi taka debilina ako "co moze byt zle na tom ked nepojdem volit?" ...no "nic" sa nestane...vyrastieme aj bez toho a prezidenta budeme mat tiez aj bez toho.

 

otazka je ci chcete byt zodpovedny za to aky priklad davate dietatu.

 

moja svokra napriklad raz sfackovala 5-rocne dieta za to, ze bil ine dieta. ked som jej povedala ze jedine co ho tou fackou naucila bolo ze "ked sa mi nieco nepaci, treba inych bit" (co uz vlastne davno vedela, asi od nej a jeho matky ktora ho tez casto bije a to aj varechou a inak), tak nechapala ze co hovorim smile...a mimochodom na druhy den sa jej pokusil dat facku ale drobec nedociahol smile)) ale asi raz dorastie a podari sa mu to.

 

ja som tiez z tych co za cele detstvo som dostala snad raz facku (az niekedy v puberte) a dovolim si tvrdit ze som moralny a zodovedny clovek. poznam hranice. a pamatam si ze som v detstve robila veci preto aby sa nasi nehnevali, nie aby ma nebili. a takisto jedna vychovnma poradkyna mi poradila, ze deti, v pripade ked nerobia prave to co chceme staci orientovat slovami typu "nerob to, mama sa bude hnevat" (povedana kludnym ale prisnym hlasom). a zatial nam to funguje.

 

este musim presvedcit manzela aby to robil tak ako ja. pretoze jeho matka ho bila (rikou, predmetmi) na dennej baze a po hlave (!) a ja som silny odporca aj toho spominaneho a zdanlivo neskodneho "pozadkovania". je ponizujuce, to je podla mna nepopieratelne. ved si len predstavte ze by ste v praci za nesplnene ulohy dostavali telesne tresty ! alebo pridete ku kamaratovi, ktory vas nastve a a co? vylepite mu? date mu po zadku?

Stano napísané 16.09.2010 12:24

"ved si len predstavte ze by ste v praci za nesplnene ulohy dostavali telesne tresty ! alebo pridete ku kamaratovi, ktory vas nastve a a co? vylepite mu? date mu po zadku?"

 

Prepáčte, porovnávate neporovnateľné. Dieťa ešte neužíva rozum tak ako dospelý človek a naučiť ho čo sa môže a čo nie jednoduchým dohováraním nie je vždy možné. Jednu po zadku si zapamätá. Hoci skôr si myslím, že niekedy dieťa skúša a aj maličká po zadku ho dokáže dostať do plaču. Ani nie preto, že to bolelo ale preto, že nedosiahlo čo chcelo.

Kika napísané 18.02.2008 20:58

ahojte,vie mi niekto poradit? moj syncek ma 18 mesiacov a v noci sa budi a dostava zachvaty zurivosti....este ani len poriadne oci neotvori a uz vrieska a hneva sa.cez den je ale uplne normalny.pozna to niekto?uz z toho pomaly zufala...

Lucka napísané 14.10.2007 19:13

na moje dieťa sa stačí škaredo pozrieť smile

Jana napísané 29.12.2006 13:01

Mam podobne problemy s 2.5 rocnym synom.Zacne zurit, ked mu nedovolim hret sa s nejsakou vecou, co proste nie je hrackou, a nemyslim si ze je to bezpecne pre neho.Byvam zatial s rodicmi, osamostatnime sa az o 3 mesiace.

Problem je v tom, ze mam na vychovu ine nazory ako moji rodicia a svokrovci. S rodicmi som si to vydiskutovala , ale na svokrovcov nbemam vplyv. Ked sme u nich, synovi dovolia takmer cokolvek, ja si netrufam,ich napomenut. Ked sme aj s manzelom, u nich, obcas ich upozorni on. Viem, ze strasne chcu, aby ich mal rad, ale prilisna benevolentnost, je malemu na skodu. Je to prave o tych hraniciach. A chcem, aby vedel "odkial-pokial". Ked budeme byvat sami, bude to mat tazke, ked sa bude hrat len s hrackami, a nie s fotoaparatom, srobovakmi, predlzovackou, a inymi vecami, s ktorymi by si lahko mohol ublizit.

Ja mu razne poviem, ze Nie,s tymto sa nesmies hrat, chvilku sa zlosti, ale potom to pochopi. Ak nieco ale nedostane odo mna, ide za niekym inym, o kom je presvedceny, ze mu to da. A ja som potom ta zla.

Stari rodicia sa snazia na vnucata vplyvat uplne opacne, ako vychovavali svoje deti.

Jano napísané 11.06.2006 17:10

moje decko nechce byt ticho furt krici a robi mi hanbu na verejnosti. Bit ho nechcem

viera napísané 02.01.2006 21:07

bitka u dietata v akomkolkvek veku vobec nie je nutna ak pozname aj ine myslim ze aj ucinnejsie metody.mame 2 rocnu dceru ,ktora uz davno zacala skumat hranice nasej trpezlivosti chi chi chi este ze som citala vela kniziek o vychove a rad .zijem v nemecku a akurat tu bezi porad o vychove deti ukazu vzdy dve rodiny,ktore maju problematicke deti ku kazdej pride byvat zena ,ktora radi rodicom ako riesit konflikty pre kazdeho tam su cenne rady napr. pri takych spominanych vybuchoch u deti pomaha zobrat a dat na nejake miesto kde je dieta samo(izba,schody atd...) tam zacinaju deti premyslat koli comu vlastne placu je aj dolezite povedat preco ste ho tam posadili stacia 2 minutky a dieta sa upokoji samo

Ali napísané 07.09.2004 15:00

Neda mi aby som sa nezapojila do vasej horlivej diskusie. Budem pisat o sebe a mojich skusenostiach a vyjadrim svoj nazor, na ktory ma kazdy pravo a kazdy svoj pohlad na vec. Mam syna, 2,5 rocneho, ktory vie byt strasne zlaty, vychovany, poslusny ale ako kazde zive dieta pridu chvilky nepokoja, vzdoru. Snazim sa ich riesit s kludom, najprv predycham az potom riesim, robim uzaveri. Tiez sa mi uz stalo ze dostal po zadku, ale niekedy nepomohlo ani to, ani dohovaranie, strasenie co sa zle moze stat atd. Proste kazdy mame zle a dobre dni a tak aj rozne situacie riesime, presne ako nase deti. Nikto z nas, ani uceni psychologovia, neprisli nasvet ako rodeni rodicia s dobrymi vychovnymi metodami. Kazdy sa uci riesit situacie, ktore sa naskytnu. Citanie dobrych rad a skusenosti tiez neplati na kazde dieta rovnako, pretoze sme kazdi svojski. Atvrdit niekomu ze to ide s kludom bez bitky len dohovaranim alebo naopak len bitim deti je na hlavu postavene.

Uz skoro 4 roky zijeme v Nemcku a mam kazdodennu prilezitost vidiet zahranicne deti pri klasickych dennych cinnostiach ako nakupy, navsteva u lekara, spravanie sa na ulici, v buse, na ihrisku, doma. Presne ako niekto uz spominal, tie deti nameju hranice a ani vzor. Nikto ich k nicomu nevedie, nikto im nedohovori co je spravne a co nie a co by mali alebo nemali urobit a preco. Ti ludia idu sami proti sebe. Poviem par prikladov. Mamicka necha dieta v spinavom autobuse olizovat okna, valat sa v obchode na spinavej zemi, behat dieta zablatene po celom byte. idu sami proti sebe lebo oni s tym maju len starosti. ci nieco upratat, oprat alebo s chorym deckom utekat k lekarke. nevravim uz o tom ze dieta nepozdravi. oni jednoducho povedia ze dieta dnes nema chut zdravit, ale to nieje riesenie. aj moj syn niekedy nepozdravi, ale vidim ze sa hambi. nenutim ho, ale vzdy mu to prizvukujem ze pozdravit treba a vidi ze aj ja vzdy kazdeho pozdravim. ale tie deti to nevidia.Nevravim o vrieskani vsade. Tiez nie sme povinni pocuvat vsetci v buse, ze ich dieta dnes nema dobrunaladu. Tie deti nemaju 3 mesiace ale 4-5 rokov. A su jednoducho veci a hranice ktore si musia aj deti uvedomovat a ucit sa ich respektovat. Nasa susedka cistokrvna Nemka, nema asi chrbtovej kosti, pretoze chore dieta s 40 horuckami odvlecie do skolky, medzi ine deti, ved co mam robit musim ist do roboty. Ale nam tym ze aj ine deti sa nakazia a ze aj ich rodicia budu musiet s nimi zostat doma to ju uz nezaujima.

A ked sa pytate alebo vravite, ze poznate aj v zahranici take vychovane deti a tiez nikdy nedostali bitku, bude to asi dalsim pristupom v skolke, skole,v praci. Tudetom take domace maniere netoleruju. Doma dieta vymysla co si rano oblecie, co bude kedy robit a ako diktuje celej rodine, ale nastupom do skolky sa vsetko zmeni. Ucitelka co ma na starosti 20 deti sa nebude venovat jednemu a dumat ci sa teraz 4 rocna milostpani oblecie alebo nie, ide sa von, deti sa idu obliect a maju rezim, hranice, a vedia aj bez bitky posluchat. Takisto si upracu vsetky hracky po sebe, podelia sa o vsetko atd. PRetoze ma niekto na nich rozumny vplyv a idem im vzorovym prikladom, ktory doma tie deti nemaju kde vidiet.

Nevravim uz o tom kolko sa nemecke matky venuju svojim detom. Varit im nevaria a co sa tyka hier, tak to radsej vonku alebo aj doma poklebetie s ostatnymi pri ihrisku a ich milovane ratolesti si robia co chcu, velakrat na svoje deti ani nevidia. Take mam ja skusenosti s nemeckou vychovou alebo skor lahostajnostou o deti.

Zuzana - MT napísané 22.06.2004 13:43

Moja dcéra má teraz 26 mesiacov, ale toto takzvané obdobie vzdoru jej "rešpektujeme" už niekoľko mesiacov. Sú dni, keď je kľudná, milá a aj chápava. Ale sú dni, keď sa zobudí ako sa hovorí "hore zadkom" a tie dni sú hrozné - myslím, že sa trápim ja s manželom, ale aj ona. Skúšali sme všetky rady....plesnutie po zadku...to ju vyburcovala ale ešte k väčšiej agresivite a záchvaty zúrivosti a hádzania sa o zem sa len stupňovali a mne to bolo všetko moc ľúto. Skúšali sme ju nechať tak a len ju sledovať...ale začala plakať až tak, že sa zachádzala a občas akoby nedýchala....skúšali sme ju vziať na ruky, vystískať a po tom prvom prudkom plači sa jej snažili vysvetliť, že to nesmie preto, a to zasa preto....ale ani toto nezaberá vždy....potom sme ju začali strašiť, že príde špinavý, smradľavý a hladný ujo a zoberie si ju so sebou do káričky...chvíľu to pomáhalo, teraz keď niečo zlé urobí a vie že to urobiť nemala, pýta sa za ním sama......Každé dieťa je iné, tak, ako je iná každá situácia, prečo dieťa podľa nás zareaguje nevhodne...nemyslím si, že sú niejaké metódy, ktoré "určite" zaberú a ktoré sú správne....občas sa snažím počúvať samu seba, a žiaľ často počujem primoc zákazov, rád a usmerňovaní...vtedy sa snažím pochopiť, že moja dcéra nie je zlá a nevychovaná, len sa snaží s danou situáciou vyrovnať po svojom...tak, ako jej to jej nálada a malý mozoček práve "naprogramuje"...veľa trpezlivosti všetkým..

nina napísané 31.03.2004 14:21

susanna, aj tu su slusne a samostatne deti a ja ich poznam dost ake ani ty ani jja nepozname vsetky deti ani co z nich bude o 20 rokov a co ich ovplyvni v zivote najvviac.

Zuzi napísané 19.03.2004 15:29

Beba ahoj!!!! Pochopila si to! Ten, kto to NAOZAJ VYSKUSA, zisti, ze vychovavat sa da aj bez prepleskov, ci uz bolia alebo nie.... Ja som to tiez vyskusala... Aj tak, aj tak... a v tazkych situaciach... ide to. Ak ste vo vychove dosledni, nemusite sa ponizovat k plieskaniu po zadku. Je to ovela lahsie, chce to ovladnut sa, ale stoji to za to. A vysledok je ovela lepsi.

Drzim palce.

marianna napísané 19.03.2004 15:22

Jana, napisala si nieco s cim sa uplne stotoznujem a to, ze deti POTREBUJU HRANICE. Dieta sa nenarodi s hranicami. Potrebuje si ich osvojit vychovou, budovanim vztahov a na to sme tu my rodicia, aby sme im v tom pomohli ( "capnutie" po zadku...asi by som tuto praktiku az tak nezatracovala). K tejto problematike vysla velmi dobra kniha "Deti a hranice" od Dr.H.Clouda a Dr. J. Townsenda.

Susanna napísané 19.03.2004 14:54

Ivana, zijem vo Svedsku, ale tie nevychovane deti tu nevidim. Vidim tu- presne ako jana povedala- deti, ktorym sa rodicia venuju a ktorym nie. 99% deti, kotre tu poznam su slusne vychovane, samostatne deti. Ze sa to robi inak ako na Slovensku je pravda.

BebaJ napísané 19.03.2004 14:46

Niekde som pocula, ze dieta do tych 2,5 roka rozmysla "zadkom". Cize, ked nan dostane, az vtedy to berie tak, ze toto a toto nesmie robit. Mojej dvojrocnej dcere som kedysi stale vysvetlovala, ze na cestu ist nesmie a bla bla okolo toho. Obcas sa mi pokusila na nu aj tak dostat, ale vzdy som jej to trpezlivo vysvetlovala, ze tam nemoze, lebo ju zrazi auto...myslite, ze tomu take male dieta rozumie- co je to ho zrazit? Asi po pol roku ucenia, ze na cestu nesmie sa mi raz len tak zo srandy vytrhla pri ceste (ja som mala v rukach ju, nakup a jej motorku) a vybehla do pol hlavnej cesty. Nastastie to bolo doobedu a nebolo na nej momentalne ziadne auto. Ja som az neskutocne rychlo bola pri nej, smahom ruky ju schmatla, druhym smahom ju mala na krajnici - a tam som jej dala take dobre dve na zadok (asi tyzden uz nenosila plienky). Samozrejme som nebola sebou nadsena, ale ako jej vysvetlit, ze toto naozaj nesmie? Mala sa rozplakala, ja som ju potom objala a vysvetlila jej, ze ju velmi lubim, ale ze jej uz davno hovorim, ze na cestu ist nesmie, lebo ju moze zrazit auticko a velmi sa budem hnevat, ked bude na cestu utekat. Potom som sa jej pytala, ci uz na cestu nepojde - povedala, ze nepojde. A viete co? Ono to zabralo a odvtedy mi uz na tu cestu nikdy nevbehla a cakala ma meter od krajnice. Kludne som mohla byt od nej aj sto metrov. Ale urobila som este jednu vec. Doma som jej pustila ukazku z jedneho filmu, kde autobus zrazi nejakeho dotycneho, ktory vybehol na cestu. Myslim, ze aj toto pomohlo. Dotycny uz nevstal zo zeme a ja som jej vysvetlila, ze aj ona by uz potom nemohla chodit na motorke a ....vymenovala som jej zopar veci, ktore robila rada. Mozno som jej nemala v takom veku pustat tuto ukazku, ale myslim, ze vdaka nej to pochopila lepsie. Nebolo tam ziadne rozplastenie mozgu a pod..A este nieco. Raz som pocuvala nocne dialogy na temu tyranie deti. Zvrho sa to ale do temy udriet, ci nie po zadku. Velmi sa mi pacila jedna pani, ktora povedala, ze ma 4 deti a nikdy ich nemusela udriet. Ze ak dieta urobilo nieco zle, vzdy si cupla na jeho uroven, aby nebola nad nim, ako nadriadena a porozpravala sa s tym dietatom, co a preco tak urobilo. Tak som si vtedy povedala, ze aj ja to skusim. No, zo zaciatku ako som tak cupela oproti mojej dcere a ona mi do oci tvrdohlavo tvrdila, ze musi byt taka zla a ze to bude robit a pod....mala som co robit, aby sa mi podarilo napocitat aspon do 5. ALE! Zvladla som to, a odvtedy som ju fakt nemusela capnut aspon dva roky. Prave som prisla vdaka tomuto prispevku na to, ze som to uz davno neurobila a mozno preto ani neviem jej problem posudit z nizsej perspektivy. Tak od dnes opat zacinam. Dcera ma uz 5,5 roka a momentalne ked chcem aby nieco urobila, alebo nieco naopak - robit prestala - pocitam do troch. Niekedy ani nedopocitam a je klud, ale vcera ma kludne nechala pocitat do troch. Hmm....tak som na nu pokricala, ze nabuduce uz jej dam po zadku. A dam? Teraz ide o to, ze dcera asi musi vidiet, ze dodrzim slovo, ci nie? A zvlast, ked vsetko sleduje a kopiruje mensia - 2,3 rocna.

Jana z MT (23.TT) napísané 19.03.2004 09:17

Dovolim si oponovat Ivane a Martinovi [X]. To, ze decka na zapade su nevychovane nie je preto, lebo nedostanu po zadku, ale preto, lebo rodicia im nikdy nic nepovedia.
Videli ste na Slovensku v obchode deti lezat na zemi? Pravdupovediac, hoci na Slovensko chodim len 3x do roka, ja som este nevidela - mozno s tym mate skusenosti. V Holandsku je to uplne bezne. Mama nakupuje, pozrie na dieta, to si lezi na zemi a nikdy mu nic nepovie. Decko vykrikuje na cely obchod - zase nic. Nevravim, ze treba deti stale okrikovat (co ja viem, ako si ja poradim s mojimi?), ale myslim, ze obcas zakrocit treba. Na zapade sa vsak malokedy matka pozastavi nad chovani svojho dietata. Takze, aby boli tieto deti vychovane, mozno ani nepotrebuju po zadku, ale potrebuju, aby im niekto urcil tie hranice, co sa smie a co nie. Z mojich vlastnych pozorovani vidim, ze sa to tak nedeje. Az ked zacnu zapadniarske matky skutocne vychovavat svoje deti a nepojde im to, az potom mozete povedat, ze su nevychovane preto, lebo nikdy nedostali po zadku.

marianna napísané 19.03.2004 09:11

Peter, nedavno v rubrike psycholog radi v jednom ceskom denniku odporucali skusit dieta (ak ste moment. doma) s hyster.zachvatom, dat do sprchy tak ako je, t.j. oblecene a osprchovat ho vlaznou vodou. Priznam sa, osobnu skusenost s tym vsak nemam. Moja svokra mi so zartom vzdy spomina, ako uspesne "spacifikovala" mojho manzela, ked raz ako trojrocny jej stropil "scenu" na verejnosti (patril medzi tie pokojnejsie deti). Ako krical, plakal...tak mu hovori:" Venousku musis hlasitej, ja te spatne slysim... ". Vraj to krasne zabralo ...

peter napísané 19.03.2004 07:26

Moja mama mi vypravala, ze raz vyriesila hystericky zachvat tak, ze na nazemi sa valajuceho a zuriaceho brata pomaly a s premyslom vyliala pohar vlaznej vody. Fungovalo to okamzite a uz nikdy viac hystericky zachvat nemal. Vraj.

Ivana napísané 18.03.2004 20:57

Zda sa ze niektore nove prispevky sa ukladaju do poradia lubovolne. Alebo ,ze by len u mna smile))

Ivana napísané 18.03.2004 20:51

Zuzana, ja som v detstve , podobne ako moji surodenci bita nebola, ale kazdy z nas dostal 2 az 3 krat po zadku a tu situaciu sme si dobre zapamatali. avsak nie to, ze sme po zadku dostali, alebo ze by to bolelo, lebo to nebolelo, ale to ze nemame robit to, za co sme dostali. vyrastli z nas normalni ludia a ani jeden z nas sa nikdy v zivote nedotkol ineho dietata, rovesnika, ci inych. nikdy som si nemyslela ,ze moji rodicia su agresivni za to, ze ma pleskli po zadku, citila som ze mali pravdu. dieta vie, kedy asi prekracuje limit, ale to ho predsa nezastavi. este je dieta. ak sa rodic nesprava agresivne, dieta nenajde vzor agresivity v jednom plesknuti. Spravny rodic ma vediet ,kedy sa moze plesknut, (nie za kazdu blbost ,alebo zlu vec ktoru dieta urobi), a tiez nie tak, aby to sposobilo bolest, lebo nie bolest ma byt trestom (nie kazde plesknutie je bitka, to treba zasadne rozlisovat!), ale ked k tomu plesknutiu dojde, dieta si ma uvedomit, a ono to vacsinou funguje, ze uz prekrocilo hranice. dietatu sa neda vzdy jednoducho vsetko vysvetlit, lebo to nevie alebo nechce pochopit. podotykam,ze tato debata je o cca 3-rocnych detoch a nie teenageroch.

mimochodom, dlhodobe skusenosti s detmi zo zahranicia mam a sama som vychovala tri slusne a pokojne deti.

Adriana napísané 18.03.2004 19:42

Suhlasim s Ivanou (dufam, ze smiem:o) ), napr. tu v Canade uz schvalili zakon, ze mozes vlastne dieta udriet po zadku. Asi to uz bolo privela , co tie "americke" deti dokazu, tak to povolili. KONECNE. Ved sediet za to, ze pacnes vlastne dieta, ked si nevie rady.....je na hlavu postavene. Deti su v Amerike vychovavane skolou, ulicou, a ochrannym zakonom. A kde je rodic?

dasa napísané 18.03.2004 19:16

Zo skusenosti s mojou dcerou mozem povedat, ze vystupy sme nemali az do troch rokov. Potom ked zacala chodit do skolky sa zrazu zacala 'ventilovat' tym, ze urobila cirkus za malickost. Ta skolka bola dost disciplinovana a neumoznili jej ziadny jemny prechod na skokarske obdobie. Potom som skolku zmenila. Nevyhnutne ma napada, ze deti ktore sa prejavuju takymito vystupmi tak robia ako uvolnenie frustracie, nie len ako prirodzenu sucast vyvojoveho hladiska.

Zuzi napísané 18.03.2004 17:07

Ivana, ak plesknutie po zadku nie je bitim, mozem ja mojich podriadenych plieskat po zadku, ak spravia nieco zle aby sa urcitu vec naucil? A dovolis aby tvoje dieta plieskalo po zadku ine deti, lebo robia zle? Dieta sa uci vzormi a napodobovanim, nie? Ono nechape predsa rozdiel medzi bitim seba a dospeleho, ako ho opisujes ty... Tym padom dieta cvicis veciam, ktore nerozumie. Naucit sa deti chapat co je zle a co nie, sa da aj bez bitky.

Dieta by malo urcite veci robit alebo nerobit preto, ze su zle, nie zo strachu pred bitkou a rodicmi. To je vycvik vhodny pre zvierata (este aj pes sa ma byt len novinami) a nie vychova.

Vies, neviem ako ty, ale moje spomienky na plesknutia po zadku, su dost ponizujuce. A brala som ich vzdy ako bitku...

Ja si netrufam porovnavat deti u nas a inde, lebo nepoznam poriadnu vzorku... a ty mas take znalosti ohladne deti na Slovensku a inde a ich vychovy, aby si to dokazala posudit? Ale poznam rodiny s detmi, kde deti nebiju. Z tych deti su uz dospeli a ver mi alebo nie, su na spravnom mieste. Ani jednemu ta bitka ocividne nechyba.... ale viem, je to mala vzorka. A vies, co som si vsimla na piesku? Deticky, ktore tlkli ine deticky, boli vacsinou deti, ktore tlkli ich rodicia... ano, opat mala vzorka. Ber ju alebo neber...

Viem, ze nase nazory su nase a tazko ich zmeni niekto, leda sami.... Len dufajme, ze raz tie deti, ktore sme bili (pre mna "po zadku" je tiez bitim, o opaku ma nikto nepresvedci), nepridu, ked budeme stari a slabi a jednu nam netresnu...

Ivana napísané 18.03.2004 16:44

Suhlasim s Martinom. Ak ma clovek moznost pozorovat najmladsie generacie v zapadnych krajinach, napr. prekvapivo Svedsko a samozrejme USA, a uvedomi si ,ze ich spravanie je vysledkom tychto novych vychovnych metod, ktore su mimochodom zakonom podporovane, a teda za plesknutie dietata po zadku moze rodic skoncit pred sudom, je to smutne a sokujuce, ze z deti vyrastaju taki nespratnici bez respektu.

rozdiel medzi neplesknutim dospeleho a plesknutim dietatu je taky, ze od dospeleho sa ocakava,ze sa urcite veci uz naucil a preto ked robi zle, robi to z vlastnej vole bud zo samolubosti, sebeckosti, nenavisti atd, zatial co dieta treba naucit co je co ,a co sa smie a co nie. na jednu dolezitu vec kazdy zabuda. plesknutie po zadku nie je bitka. ak sa dieta boji plesknutia , nie je to kvoli bolesti, ale zo strachu pred hnevom rodica. dieta nechape plesknutie ako ponizenie alebo prevahu silnejsieho, tak to vidime my dospeli. a este na margo zuzaninho mailu, jedno razne plesknutie po zadku nemusi byt sprevadzane bitim, revom a agresivitou. tieto dve veci spolu nesuvisia.

Vierina napísané 11.04.2009 15:57

ja mam najnovsiu skusenost a je velmi drsna. moj 2,5rocny syn uz dlhsiu dobu nechce ist prec z ihriska...vacsinou to zvladam tak, ze si ho nevsimam a nakoniec zisti, ze musi ist za mnou a prestane. dnes to urobil v mc donalde a zacal ma fackat po tvari tak som mu dala po zadku a povedala som mu, ze ma nesmie bit. vzapati prisla jedna pani, a upozornila ma, ze preco bijem to nevinne dieta...a normalne si isla napisat spz nasho auta...podla mna je to na hlavu postavene..clovek sa citi ako posledna nula vo vychove..aj ked sa snazime aj ja aj moj muz. je to slahnute

Zuzi napísané 18.03.2004 14:17

Este cosi, predsalen.....

Vies, aj ja som kedysi o uzitocnosti obcasneho preplesku nepochybovala. Aj som ho do urcitej doby praktizovala. Hmmmm.... a od kedy som prestala a zacala makat viac na sebe, na tom, aby som vec predychala a nasla lepsie riesenie, je to ovela jednoduchsie.... Su to uz roky a mam uz aj dalsie dieta.

Uvedomila som si aj jednu vec.... ak je napr. moje dieta agresivne inym, ako mu vysvetlim, ze sa to nema, ked ho sama bijem? Ved mu davam vzor, nie?

Zuzi napísané 18.03.2004 14:11

Martin a ty ak teraz v dospelom veku robis zle, da ti niekto po zadku? Alebo chces povedat, ze nerobis chyby? Ak ti nikto nepleskne len preto, ze si dospely, preco sa to moze robit detom? Deti ano a dospely nie? Len preto, ze sa to doteraz povazovalo vseobecne za normalne? Bitka je ponizenie, bez debaty. A vyuzivanie prevahy silnejsieho. To je na tom zle.

A zlyhanie dospeleho, ktory nie je schopny vec vyriesit normalne, ale vyuzije svoju silu a nadradenost.

Ak zahodis svoje stare predstavy a skusenosti a pozries sa na vec aspon trosku z nadhladu, nemozes toto nevidiet.

Martin [X] napísané 18.03.2004 13:42

"Prizerajúcim sa osobám vysvetlíme, že dieťa je iba unavené. Nesmieme zabúdať, že sme tiež hovorcami svojho dieťaťa a jeho zástupcami pre vzťahy s verejnosťou! "

 

No... Neviem, neviem...

Ale vysvetlovat prizerajucim sa, ze moje dieta je iba unavene sa mi zda absolutne scestne a odrhnute od slovenskej reality smile

 

Tieto problemy ma este len cakaju, ale povedzte mi: co je take zle dat mu jednu-dve po zadku? Tak som bol vychovavany ja, tak ste boli pravdepodobne vychovavany Vy a nic sa nam nestalo. Nie su to nahodou len nove modne trendy vo vychove, ktorych nasledky sa ukazu az neskor? Naozaj su nase deti take nevychovane a deti vychovavane podla tychto rad ( teda doteraz predovsetkym zap. EU + USA ) take genialne, slusne a uctive? Nemam ten dojem...

 

( To je len moj nazor )

Eva napísané 18.03.2004 10:41

Ja som vraj bola tiez nervak. (Nepamatam sa, ale rodicia mi o tom casto rozpravali,ked som uz bola skoro dospela a aj teraz to obcas spomenu). Sice na verejnosti som vraj bola ako anjelik, kam ma postavili tam som bola... Ale doma som sa vraj pri najmensom zakaze, alebo nedovoleni robit co som chcela, hodila o zem a buchala o nu hlavou. Mama bola z toho nestastastna, bala sa aby som si neublizila... Mam dvoch starsich surodencov a oni nic take nerobili...

Nastastie to vraj asi po roku preslo. A ziadne trvale nasledky sa na mne dodnes neprejavili, vystudovala som bez problemu aj vysoku skolu... smile

Myslim, ze v clanku je to popisane velmi dobre a ked nahodou aj moje dieta bude taky "nervacik", urcite sa budem snazit spravat tak, ako som si prave precitala v clanku.

lívia napísané 18.03.2004 06:49

môj syn má 17 mesiacov a už máme tento problém. vyskúšali sme už aj objatie, prihováranie sa, nechala som ho a zo vzdialenosti pozorovala aby si neubližil, ale nič nepomáha. jediná dobrá správa je, že nakoniec to skončí. rozprávali sme sa v rodine aj v práce, tak takmer každá mamička to zažila, tak naozaj nerozumiem prečo, keď sa to stane na verejnosti, tak sa všetci otáčajú a krútia hlavami.

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised