Stáva sa, že niektorí rodičia bývajú úplne rozčarovaní z narastajúcej neschopnosti zvládnuť výbuchy hnevu svojho dieťaťa.
Vyzerá tak rozumne, dospelo, a potom sa v obchode plnom zákazníkov jedovito váľa po zemi, zatiaľ čo oni na sebe cítia uprené pohľady prizerajúcich sa.
Rodičia mu dohovárajú, skúšajú to s pokarhaním, capnú mu na zadok, nič nepomáha. Majú potom už len jedno želanie—zmiznúť z dohľadu iných.
Prečo má dieťa tieto nekontrolované výbuchy hnevu?
Medzi 2. a 5. rokom života je povrchová kortikálna oblasť mozgu už rozvinutá a umožňuje dieťaťu hovoriť a rozumieť reči ostatných, teda i rodičovským prednáškam plným dobrých rád.
Ale hĺbková oblasť mozgu, nazývaná limbická, ktorá umožňuje kontrolovať nálady, je ešte nezrelá, takže dieťa sa jeduje a vzdoruje pri sebamenšej mrzutosti. Je zachvátené hnevom a už ani nevie, čo ho vyprovokovalo. Rozčúlenie rodičov alebo ich morálna lekcia nepôsobí, ale ešte stupňuje jeho hnev a zúfalstvo nad vlastnou bezradnosťou.
Musíme dieťa predovšetkým upokojiť
Musíte ho objať rovnako ako novorodenca, ktorý vás potrebuje ako ochranný obal, a umožniť mu, aby si zhromaždilo energiu vytryskujúcu na všetky strany.
Môžeme ho objať fyzicky. Vezmeme ho do náručia a povieme mu, že sme smutní rovnako ako ono.
Ak je však príliš rozčúlené a neznesie ani len dotyk, sadneme si k nemu, aby sme sa dostali na jeho úroveň, a povieme mu, že aj my sa hneváme, že tento košík bol zle vymyslený alebo že si v živote nemôžeme kúpiť všetko, čo by sme chceli.
Alebo jednoducho odveďme jeho pozornosť na nejaké iné predmety záujmu. Ak nič z toho nepomôže, vyjdime s ním z obchodu a vráťme sa domov, ale bez kriku a obviňovania. Prizerajúcim sa osobám vysvetlíme, že dieťa je iba unavené.
Nesmieme zabúdať, že sme tiež hovorcami svojho dieťaťa a jeho zástupcami pre vzťahy s verejnosťou!
Ako vymedziť hranice bez násilia?
Vstupuje vaše dieťa do vašej konverzácie s partnerom?
Dejte mu najavo, že musí počkať, ale pritúľte ho k sebe, aby cítilo, že naň myslíte.
Prichádza vás o niečo prosiť, keď hovoríte do telefónu?
Posaďte si ho na kolená, tlmene pokračujte v hovore a pritom ho objímajte.
Prichádza a ťahá vás za oblečenie, keď hovoríte s niekým iným?
Neodstrkujte ho tvrdo; položte mu ruku na rameno, aby vedelo, že beriete na vedomie jeho žiadosť.
Ne/Bude agresívne?
V prostredí, v ktorom panujú vzťahy zaisťujúce dieťaťu pocit bezpečia, sa jeho agresívne a asociálne sklony regulujú. Základnou myšlienkou teda nieje potlačiť za každú cenu jeho agresivitu ani na ňu odpovedať rovnako- agresivitou, ale využívať jej potenciál pre rozvoj energickej, dokonale sociálne integrovanej osobnosti.
Vzťahy vzájomnej dôvery, prostredie dobrej komunikácie, návyk vyjadrovať svoje myšlienky umožňuje prirodzene veľmi aktívnemu dieťaťu nasmerovať energiu pozitívne a stať sa dynamickou a zaujímavou osobnosťou.
Ak naopak budete tomu prechádzať od ľahostajnosti a uhýbaniu k autoritatívnemu správaniu, v ktorom chýba porozumenie, podporíte agresívne správanie dieťaťa.
- Viac nájdete v knihe Edwige Antier od vydavateľstva PORTÁL Agresivita dětí