Ako vydolovať z našich detí to najlepšie

Drahokamami môžu byť rôzne schopnosti, ktorými sú ľudia obdarení a tie sa samozrejme veľmi rôznia. Niekto má talent na spev, iný vie rýchlo behať a iný zas má fantastickú matematickú predstavivosť. Talentov a daností má každé dieťa veľa a samozrejme v rôznych stupňoch a kombináciách. Drahokamami takisto môžu byť schopnosti vlastné jedine ľudskej existencii, ako je schopnosť súcitu, lásky, odpustenia či schopnosť vytrvať, zachovať sa spravodlivo a čestne, brať ohľad na druhých. Logicky potom vyplýva, že z detí vydolujeme tieto drahokamy, aby sa prejavili vo svete. Tieto drahokamy potom pomáhajú k naplnenému a spokojnému životu so sebou samým i s ostatnými ľuďmi na tejto planétke.

Vynesme drahokamy na povrch

Presvedčením mnohých ľudí dnešnej doby, vrátane mnohých psychológov a pedagógov, je, že ľudia a deti tiež potrebujú súťaživosť, aby zo seba vydali to najlepšie. Používa sa ako silný motivačný prvok. Ale je to naozaj tak, keď sa na to pozrieme z hľadiska „drahokamov“? Dajú sa deti a ľudia vôbec nejako porovnávať v danostiach a v tom, ako si ich rozvíjajú? Je ľudstvo iba jedna masa skoro rovnakých ľudí, kde prežijú len najpriebojnejší a najagresívnejší jednotlivci? Aký vplyv má súťaživosť na ich vzájomné vzťahy a rozvoj ich ľudských hodnôt? Pestujeme súťaživosťou v deťoch i sebe „to najlepšie“? Inými slovami: pomáha súťaživosť, aby sme sa naplno rozvinuli v intelektuálnej aj ľudskej rovine? Premýšľa a koná človek najlepšie pod tlakom konkurencie?

Zvoľme si náročnejšiu cestu

Akú alternatívu však máme oproti súťaživosti? Je ňou vzájomná podpora, spolupráca, pomoc a povzbudzovanie od učiteľov, rodičov, ale aj medzi deťmi samotnými. Tento spôsob práve rešpektuje a rozvíja vnútro človeka, jeho schopnosti a danosti. Je oveľa citlivejší na vnímavosť a vyžaduje si schopnosť hľadať a nachádzať „drahokamy“. Je to oveľa náročnejšia cesta. Stojí oveľa viac pozitívnej energie, vyžaduje si oveľa viac tvorivosti, skúša trpezlivosť a dôveru všetkých zainteresovaných. Ale potom motivuje oveľa silnejšie a dlhodobo, lebo túžba po láske, porozumení a pravde je v každom človeku veľmi silno a hlboko zakorenená. Aj v deťoch.

Pre porovnanie uvádzam tabuľku, ktorá skúma niektoré postoje vyplývajúce z oboch prístupov. Samozrejme, že ich je oveľa viac a ich implikácie sú nespočetné.

Súťaživosť	Spolupráca & podpora
Nezáleží, či som podal svoj najlepší výkon, hlavne, aby som vyhral.	Dôležité je, aby som sa snažil urobiť to najlepšie, ako viem.
Nemám čas pomáhať ostatným, lebo musím byť najlepší.	Ak niekto potrebuje pomoc, rád pomôžem, baví ma robiť a skúmať veci spoločne.
Nechcem skúšať veci, ktoré neviem dobre, lebo nebudem najlepší, možno sa mi budú smiať.	Rád skúšam nové zaujímavé veci, ak nebudem vedieť, poprosím, aby mi pomohli.
Vyhýbam sa činnostiam, v ktorých nevynikám.	Snažím sa zlepšovať vo všetkom, čo robím.
Musím to urobiť, aby som im ukázal, že som super.	Robím to, lebo ma to baví.
Hľadám si iba kamarátov, ktorí sú horší vo veciach, ktoré sú pre mňa dôležité, aby som bol vždy lepší.	Kamarátiť sa môžem so všetkými, od každého sa môžem niečo naučiť.
Závidím tomu, kto je najlepší, som nespokojný, ak nevyhrám.	Mám rád sám seba, lebo mám „drahokamy“ a snažím sa a mám rád ostatných, lebo majú tiež „drahokamy“.
Ostatných nepotrebujem, chcem všetko dokázať sám.	Ostatní majú tiež dobré nápady.
Ostatní sú moji potenciálni nepriatelia, lebo môžu byť lepší.	Všetci môžu byť moji priatelia, sme rovnako dobrí.
Pri snahe o výhru niekedy potriem hodnoty, lebo výhra je pre mňa dôležitá (teda klamem alebo iným ubližujem, aby nevyhrali).	Hodnoty ako čestnosť, priateľstvo, láskavosť sú najdôležitejšie pre dobro všetkých.
Vyvyšujem sa nad ostatných tým, že v niečom vynikám.	Cítim sa rovnocenný s ostatnými, aj keď viem, že všetci sme veľmi rozdielni.

Čo je správne

Sama som presvedčená o správnosti toho druhého prístupu, ktorý si ctí individualitu a danosti dieťaťa. Premýšľam, aké postoje mali a majú ľudia, ktorí posúvali a posúvajú civilizáciu vpred. Snažil sa Einstein byť najlepším vedcom všetkých čias alebo miloval pravdu a bolo pre neho dôležité domyslieť svoje myšlienky čo najdokonalejšie?

Je to pre mňa nádherný pocit vidieť každý deň v škôlke deti, ktoré sa zlepšujú a učia sa mnoho nových vecí, snažia sa pochopiť svet okolo seba. Je to síce namáhavá, ale veľmi motivujúca a obohacujúca práca: hľadať v nich nielen danosti a dobré vlastnosti, ale aj skúmať, ako premýšľajú, čo ich baví, vnútorne motivuje k zlepšovaniu a pomáha im cítiť sa bezpečne. Trpezlivosť a vytrvalosť mi dodáva viera, že „drahokamy“ má každé dieťa. Znamená to, že ich treba len nájsť a leštiť. Netreba sa vzdávať… a treba hľadať.

Jednoduchá stratégia

Jeden priateľ mi raz rozprával príbeh o učiteľke, ktorá bola veľmi úspešná vo výučbe detí. Mala celkom jednoduchú stratégiu. Od prvého dňa sa snažila na každom dieťati nájsť aspoň jednu dobrú vlastnosť a tú podporiť, povzbudiť, vyzdvihnúť. Šlo jej to celkom fajn, u väčšiny detí celkom rýchlo našla niečo dobré a budovala na tom. Samozrejme, že časom si túto schopnosť aj vycibrila, tak to bolo o to ľahšie. Jedného dňa však prišlo nové dieťa, ktoré bolo „hrozné“. Pôsobilo veľmi deštrukčne a negatívne, nevidela na ňom nič dobré. Prvý deň ubehol a nenašla nič. Druhý deň tiež a nič. Tretí deň začala prepadať panike a pochybovať, či toto dieťa vôbec niečo dobré má. A zrazu ho uvidela, ako si sadlo. Na stoličke sedelo veľmi vzpriamene a pekne. To bola tá chvíľa, keď to našla. Šla a povzbudila ho. Dieťa sa usmialo a v jeho tvári našla dôveru. A v tej chvíli sa začala aj jeho cesta zlepšovania sa.

Martina Donovalová

Unity House/ International Montessori Kindergarten

(2 hlasov, priemerne: 3,00 z 5)

Loading...