Čo mám teraz robiť?

Každý deň mi zazvoní telefón. Volá moja kamoška z druhého konca Slovenska, čerstvá mamina tretieho chlapca.

Kým riešenie problémov s dojčením prešlo rýchlo, aklimatizácia ostatných členov rodiny je individuálna… a problém vyskočil veľmi rýchlo.

Nemôžem ho ani nakojiť

Sťažovala sa mi zúfalo do telefónu. Jej teraz už prostredný päťročný zázrak, riadna vrtuľa bez bŕzd, si to jednoducho neželá – lebo aj keď sa na súrodenca tešil, mal predstavu, že všetko bude po starom, len bude mať ešte aj brata.

Všetko sa to začalo škôlkou. Trucoval, neobliekal sa, bil sa. Jednoducho si vynucoval pozornosť. Doma po návrate to nebolo o nič lepšie. Slovnú zásobu má širokú, rozum za štyroch, takže si mama „vypočula“ kadečo.

„No čo mám teraz robiť?“

Nezrušiť vzťah, zmeniť hierarchické postavenie

Nech je to „posledné“ dieťa akokoľvek veľké – teraz samozrejme nemyslím už rovno školáka – ale príchod súrodenca urobí svoje a je to pre neho veľká zmena. Doteraz sa všetko krútilo okolo neho a zrazu: nič.

Všetci majú plné ruky, oči aj ústa toho malého. A tak sa doterajší benjamín cíti byť odsunutý a nezaujímavý. No čo urobí? Začne sa predvádzať. Čo s tým?

„Nechaj ho doma,“ radím kamoške, „aspoň tak na dva týždne, kým nebudeš vidieť, že sa aklimatizoval a upokojil. Povedz mu, že potrebuješ doma veľkého šikovného chlapa, ktorý ti bude pomáhať s bábätkom, lebo ocko musí chodiť do práce.

Dovoľ mu byť s tebou a daj mu pocítiť, že ho máš veľmi rada, na druhej strane posuň jeho kompetencie vyššie, aby bol zamestnaný a bol trošku prinútený robiť zložitejšie veci. Uvidíš, bude sa aj obliekať sám a robiť to, čo doteraz nechcel, lebo vedel, že mama zatiahne…

Len si urobte dohodu a stanovte presné pravidlá hry. Ty vieš, v čom potrebuje rásť, on zato bude mať luxus s mamou a bábätkom.“

Chvíľu to tak fungovalo, ale fakt iba tú chvíľu. Dva dni a telefón zvoní znovu.

To je psychický teror!

Zúfalo znie hlas z telefónu. „Čo s ním mám robiť? Furt chce, aby som sa s ním hrala, aby som mala čas iba na neho a malý mi kričí od hladu, nevie zaspať, lebo mladý muž dobehne vždy vtedy, keď ho uspávam a na plné pecky sa ma dožaduje. Vysvetlila som mu, že je už veľký… práve je urazený a vrieska, že on chce takú starostlivosť, ako má Martinko, že on je tiež náš…!“

Zasmejem sa:

„Tak mu ju daj! Pampersku, dupačky, zavinúť do perinky a uložiť spať. Ak chceš, tak aj nakojiť alebo mlieko z fľaše. Presne to, čo dávaš Martinkovi. Nech má, čo si želá, však uvidíme.“

V slúchadle konečne počuť rovnako smiech.

Po celý deň som čakala, či bude zvoniť mobil. Večer však prišla len sms s usmiatym smailom a krátky text: „Ďakujem, zabralo.“ A doteraz telefón s týmto číslom nevolal.

A vy ste to riešili ako?

	Prečítajte si tiež: Zopár tipov, ako zvládnuť príchod nového súrodenca