Keď nebudeš poslúchť, havo ťa spapá!

Kým som nebola matka, akosi som si túto vetu týkajúcu sa mojej hovawartky Ašky ani nevšímala. S obľubou ju používajú rodičia i starí rodičia, ktorí si na prechádzke nevedia poradiť s neposlušným dieťaťom. Odkedy však mám vlastné deti, som na takéto a podobné nezmysly akási vnímavejšia, zvlášť, ak sa týkajú mňa. Aška (8 r., 30 kg) v pomere k 2- a 3-ročným deťom naozaj musí vyzerať ako čierny chlpatý obor s veľkými bielymi zubiskami.

Blonďavé kučeravé dievčatko s modrými očkami v ružových šatách vyzerá ako bábika. Ale zlostí sa, lebo mamka ju naviguje celkom opačným smerom, než by ono rado išlo. Ja si oproti nim vykračujem v sprievode svojich dvoch detí a psa a už zďaleka počujem, ako tú malú môj pes bude žrať, ak okamžite neposlúchne a nepôjde vytýčeným smerom. Dievčatko sa rozplače ešte hlasnejšie a zúfalo sa skrýva za mamu. Veď ten pes sa naozaj približuje a je obrovský, určite ju teraz zje len za to, že chcela vidieť niečo zaujímavé, čo si mamka nevšimla. Snažím sa zachrániť situáciu a upokojujem malú, že môj pes deti nepapá, ale ich stráži a ochraňuje. Malá mi veľmi neverí, som predsa cudzia žena a čo povie mama, to platí. Stále sa skrýva za mamu, ktorá na mňa nepekne zazerá, lebo som zmarila jej pokus o výchovu a ja by som ju tiež najradšej upražila pohľadom za to, akým nezmyslom už odmalička priúča svoje dieťa.

Nepáči sa mi, že akéhokoľvek psa celkom cudzí ľudia, zrejme bez fantázie a empatie, takto hnusne zneužívajú na zastrašovanie malých detí. Samej mi nie je príjemne, ak počujem podobné vyjadrenia smerujúce ku mne, lebo Aška naozaj nie je typ psa, čo má deti rád len ako porciu mäsa. Ako matka viem, že nie je ľahké deti po dobrom presvedčiť, aby dobrovoľne poslúchali, ale tiež viem aj to, že nezmyselné zastrašovanie k ničomu dobrému nevedie. Väčšinou sa po takej vete snažím tomu “neposlušnému” dieťaťu prihovoriť, že pes predsa deti neje, preto sa ho netreba báť. Niektorí dospelí sa pousmejú s vysvetlením, že to predsa vedia, ale už nevedeli, ako dieťa prinútiť poslúchať. Niekedy sa situácia vyvinie veľmi pozitívne a dieťa zaujaté veľkým psom a nečakaným príhovorom mňa ako cudzej osoby prestane trucovať a začne byť zvedavé. Ak majú jeho rodičia čas a súhlasia, dovolím dieťaťu Ašku pohladkať výmenou za prísľub poslušnosti. Stáva sa však aj to, že sa “vychovávateľ” obráti proti mne a začne sa naparovať, že mňa nič do toho, čo svojmu dieťaťu povie. Ale ja si zas myslím, že ak niekto zneužíva moju prítomnosť so psom na strašenie detí, je ma do toho veľmi veľa.

Dieťa má na niektoré veci krátku pamäť a prevažne tým malým deťom do 5 rokov je deň často pridlhé obdobie. Deti si veľa pamätajú najmä v súvislosti so silným emotívnym zážitkom, ku ktorým patrí aj strach. Časom skutočné udalosti zapadnú do zabudnutia a v mysli ostane len iracionálny strach zo psa zafixovaný z detstva. A čo sa za mladi naučíme, to na staré kolená vraj ako by sme našli. A tak majú ľudia v dospelosti rôzne fóbie a predsudky, ktoré často celkom nevedomky prenášajú na ďalšie pokolenia. Aj mne vo veku 4 rokov pes odhryzol ucho. Pamätám si to veľmi presne. Ako dieťa som to brala ako akýkoľvek iný zážitok a keďže nikto vo mne neživil strach zo psov, nemám so psami dodnes problém. (Necelý mesiac po tejto udalosti som strčila prsty do sekačky a potom sa mi prihodilo ešte niekoľko úrazov napriek tomu, že som bola neustále pod dohľadom dospelákov – jasný dôkaz toho, že jedno dieťa ťažko ustrážia aj viacerí dospelí :).)

Deti v útlom veku svojim rodičom bezvýhradne dôverujú. Rodičia majú neľahkú úlohu túto dôveru nesklamať a udržať si ju čo najdlhšie. Nezmyselné vyhrážanie jednak tento čas skracuje a v druhom rade “poznatky” detí ženie do extrémov. Aj keď je pes šelma mäsožravá, žiadny pes predsa neloví a nežerie deti, či už poslúchajú, alebo nie. Pes bol v súvislosti s človekom vždy chápaný skôr ako priateľ a pomocník než ako útočník a strašiak. Sú prípady, keď pes naozaj smrteľne ublíži človeku, ale na ich základe sa nedá zovšeobecňovať, že všetky psy sú zlé. Sú totiž aj prípady, keď pes ako jediný dokáže život človeka zachrániť (a tiež sa nedá povedať, že všetky psy sú len dobré). Je veľmi užitočné naučiť sa opatrnosti, no treba nájsť tú hranicu, kde už začína zbytočný strach.